Hľadáš nejaký super horor na Netflixe? Neváhaj si pustiť túto originálnu, šťavnatú upírsku delikatesu.
Už ťa unavujú horory o upíroch plné otravného klišé? Máš chuť na zmenu? Netflixovka Blood Red Sky, ktorá sa nakrúcala aj na slovenskom letisku v Poprade či v Prahe, ti ponúkne konečne niečo nové a zaručene ti zvýši tep.
Nemecký režisér a scenárista Peter Thorwarth nakrútil nesmierne vydarenú temnú, poriadne krvavú jednohubku, ideálnu na chladnú a upršanú noc. Čaká ťa nielen skvelá akcia, ale aj výborný príbeh. Ak máš však náhodou strach z uzavretých priestorov, je dosť možné, že budeš trpieť spolu s postavami.
Teroristi sa prerátali
Partia fanatických ozbrojených teroristov ovládne lietadlo s nemalým množstvom pasažierov a snaží sa, aby ich akcia vyzerala ako samovražedná. Áno, je pravda, že teroristi v lietadle nie sú ničím novým. O únosoch, katastrofách a rukojemníckych drámach sa toho už natočilo veľa. Samuel L. Jackson dokonca v lietadle bojoval aj s hadmi. Videl si však už v lietadle upíra? Teda skôr upírku?
Práve tá je totiž hlavnou postavou Thorwarthovho filmu. Volá sa Nadja (Peri Baumeister) a s teroristami sa rozhodne nehodlá maznať. Ohrozujú totiž aj jej malého syna Eliasa (Carl Anton Koch). Je preto ochotná spraviť všetko pre jeho záchranu a prekaziť im na prvý pohľad rafinovaný plán. Aj keby pri tom mala prísť o vlastný život. Jej protivníci, robustní chlapi so samopalmi, sú však chladnokrvní, vyžívajú sa v cudzom nešťastí a nerobí im problém bez mihnutia oka stlačiť spúšť.
Stvárnili ich napríklad skúsení Dominic Purcell (Prison Break, Blade: Trinity) či Roland Møller (Atomic Blonde, Rytieri spravodlivosti). Tým najkrutejším a najdesivejším zloduchom je však takzvaný Eightball, ktorého si zahral excelentný Alexander Scheer s pohľadom ukážkového psychopata.
Jediným únikom je smrť
Už v prvých minútach je zrejmý Thorwarthov cit pre rozprávanie a ambicióznosť. Napätie buduje pomaly a postupne. Odhaľuje divákovi len malé čriepky z mozaiky, dôkladne zamlčiava a necháva ho v duchu sa vypytovať tie najrôznejšie otázky. Spolu s ďalším scenáristom, Stefanom Holtzom, následne dávkuje v ten správny čas a s absolútnou ľahkosťou tie najpodstatnejšie informácie. Medzitým uchvacuje kamera Yoshia Heimratha či až prekvapivo silná dramaturgia. Nemožno vynechať ani skvelé masky Marka Couliera.
Veľkou devízou je aj poriadne depresívna, bezútešná atmosféra. Fantasticky dotvára ťažkú situáciu postáv. Vťahuje diváka do klaustrofobického prostredia, z ktorého niet úniku. Respektíve, tým jediným únikom je smrť. To, čo sa dvojici scenáristov ešte podarilo na jednotku, je zároveň dôležitá, pre dej možno aj najpodstatnejšia, retrospektívna línia. V nej sa dozvieš viac o príbehu Nadje. Lepšie pochopíš jej motivácie aj charakter.
Bravúrna gradácia a strhujúci záver
Napriek tomu, že film má až dve hodiny, čo nie je pri bežných hororoch úplne tradičné, tvorcovia dokázali tento čas naplniť bez problémov tak, aby sa divák ani na chvíľu nenudil. Vyhli sa „vate“, učesali dialógy, dostali do príbehu fungujúce emócie.
Blood Red Sky skutočne nie je žiadne béčko, ale nekompromisná, v istom smere aj zábavná jazda na plný plyn. Navyše, uchváti ako intelektuálne publikum svojou originálnosťou, tak minimálne bravúrne vygradovaným, strhujúcim záverom aj tých menej náročných.
Posledná časť filmu a jej pesimistické vyznenie v mnohom dômyselne vyvracia divácke očakávania, oživuje zvolený žáner a berie dych svojou tvrdosťou a priamočiarosťou. Blood Red Sky tak poľahky prekonáva nedávne, poväčšine priemerné či až podpriemerné alebo vyslovene smiešne hororové prírastky na Netflixe, ako Things Heard & Seen, Army of Dead, Oxygen či #Alone.
Vidno, že Thorwarth má dobre napozerané staré klasiky, no jeho najnovší film asi najviac pripomína mrazivé diela z nultých rokov ako 30 dní dlhá noc (2007), O 28 týždňov (2007) alebo Nech vojde ten pravý (2008). V každom prípade, ide o jedno z najlepších filmových prekvapení tohto roka. Blood Red Sky od nás preto dostáva veľmi slušných osem bodov z desiatich.
