Zisťovali sme, aký je chod slovenských väzníc.
Vždy ťa zaujímalo, ako vyzerá bežný deň slovenského väzňa? Rozhodli sme sa to zistiť. Kvôli bezpečnosti nám síce vstup do strážených priestorov zamietli, ale o živote za mrežami nám porozprávali ľudia, ktorí tam pracujú.
Odpovede na naše otázky sme dostali od hovorkyne Zboru väzenskej a justičnej stráže Moniky Kacvinskej a strážnika z ilavskej väznice. Tí nám prezradili, čo robia väzni vo svojom voľnom čase, aké filmy a knihy sú vo väznici povolené, ale i to, ako odsúdení prežívajú pandémiu.
- Ako vyzerajú priestory slovenských väzníc.
- Ako vyzerá bežný deň odsúdeného, aké má povinnosti a čo v prípade, že ich nesplní.
- Podľa čoho sa vyberajú časopisy a knihy, ktoré môžu väzni čítať.
- Aké časté sú konflikty medzi odsúdenými.
- Čo sa v realite líši od toho, čo vídame vo filmoch, ktoré znázorňujú väzenské prostredie.
- Ako pandémiu pocítili odsúdení a aké protipandemické opatrenia musia dodržiavať dodnes.
- Ako a čím očkujú väzňov.
Rovnaké cely, odlišné jedlo
Monika Kacvinská hovorí, že cely vyzerajú rovnako na celom Slovensku. Ak medzi nimi nájdeš nejaké rozdiely, tak len preto, že niektoré z ústavov prešli rekonštrukciou. V každej cele má väzeň svoju posteľ, skrinku či stoličku, pričom o stôl sa delí aj s ostatnými odsúdenými. Štandardne je každá cela vybavená aj toaletou, sprchy však bývajú spoločné pre viac izieb.
Každý väzeň má nárok na svoj osobný priestor, ktorý mu štát nemôže bezdôvodne zmenšovať – spravidla ide o plochu 3,5 štvorcového metra. „V prípade ženy a mladistvého odsúdeného sú to štyri metre štvorcové,“ povedala Monika Kacvinská s tým, že ak rapídne pribudne počet odsúdených v ústave, môže jeho riaditeľ osobný priestor väzňa na potrebný čas zmenšiť.
V niektorých ústavoch sa podľa jej slov nachádzajú aj viackapacitné cely. Štandardom sú dvoj-, troj-, štvor- alebo až šesťmiestne cely, ktorých je väčšina. Miestnosti, kde sa väzni vzdelávajú a trávia voľný čas, sú im pritom veľmi podobné.
Spoločné jedálne, ktoré poznáme z rôznych filmov a seriálov s väzenskou tematikou, vôbec nie sú samozrejmosťou. Tam, kde nie sú, väzni dostanú jedlo tzv. tabletovým výdajom v plastových miskách buď priamo do cely cez otvor na dverách, prezývaný aj bufetka, alebo si poň musia ísť sami.
Hovorkyňa dodala, že všetko jedlo varia vo väzenskej kuchyni. Pri stravovaní väzňov pritom prihliadajú najmä na ich zdravotné problémy, ale i na náboženské vyznanie. „Strava jednotlivých väznených osôb nie je v žiadnom prípade jednotná. Vyberať si však nemôžu,“ dodala Monika Kacvinská s tým, že každý väzeň dostane jedlo, ktoré prislúcha jeho diéte.
Budíček, práca i voľný čas
Bežný režim väzňa je porovnateľný s bývalou základnou vojenskou službou. Jeho deň štartuje budíčkom, osobnou hygienou, raňajkami a pre tých, ktorí pracujú, pokračuje nástupom do zamestnania. Nepracujúci väzni trávia čas činnosťami, ktoré zastrešuje špeciálny zdravotný alebo väzenský personál, ako pedagógovia, psychológovia či sociálni pracovníci.
Odsúdení majú okrem iného aj svoje povinnosti, ktoré musia plniť pod dohľadom personálu ústavu. V režime väznených osôb sú však viaceré podstatné rozdiely, ktoré závisia aj od stupňov stráženia. Na Slovensku ich poznáme tri: minimálny, stredný a maximálny. Vo všeobecnosti pritom platí, že čím je stupeň stráženia vyšší, tým má väzeň v rámci režimu väčšie obmedzenia.
Monika Kacvinská však tvrdí, že odsúdení majú pestré možnosti trávenia voľného času. V ústavoch fungujú záujmové krúžky, organizujú kultúrne či športové podujatia.
TV áno, sociálne siete nie
Aktívni väzni bežne trávia svoj voľný čas v posilňovni a tí lenivejší pozeraním televízie či počúvaním rádia. Na internet sa však dostanú len pod dohľadom a s časovým obmedzením.
Odsúdení majú možnosť ísť sa prípadne aj vyvetrať na prechádzku po vonkajšom areáli väznice, ale aj tento čas „vonku“ je limitovaný maximálne dvoma hodinami na deň. Aby sa nenudili, majú k dispozícii ihriská, kde si môžu zahrať nohejbal či futbal. Fajčenie majú zakázané.
Pracovať musia
Odsúdení, ktorí sú zaradení do práce, musia pracovať. Samozrejme, existujú prípady, keď z opodstatnených dôvodov do práce nemusia. Ak však ide o bezdôvodné ulievanie sa, neminie ich trest.
„Z praxe môžeme uviesť, že sa nájdu aj takí odsúdení, ktorí nemajú pracovné návyky, odmietajú pracovať alebo nezvládajú technologický postup. Pre mnohých odsúdených je však práca únikom zo stereotypu, ktorý majú v celách, a zároveň majú možnosť si takto privyrobiť a za získané peniaze si môžu nakúpiť potraviny, lieky alebo zaplatiť elektrickú energiu za používanie elektrického spotrebiča,“ povedala Monika Kacvinská s tým, že odsúdenému sa z výplaty stŕhajú trovy výkonu trestu, ale i zrážky na výživné, exekúcie a podobne.
Podľa jeho slov majú režimové činnosti s týmito väznenými osobami drobné odlišnosti. Prezradil nám, že najčastejšie slúži pri odsúdených na doživotie alebo pri odsúdených, ktorí sú umiestnení v oddiele s bezpečnostným režimom, kde sú už pravidlá najprísnejšie.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Podľa čoho sa vyberajú časopisy a knihy, ktoré môžu väzni čítať.
- Ako často vznikajú konflikty medzi odsúdenými.
- Čo sa v realite líši od toho, čo vídame vo filmoch, ktoré znázorňujú väzenské prostredie.
- Ako pandémiu pocítili odsúdení a aké protipandemické opatrenia musia dodržiavať dodnes.
- Ako a čím očkujú väzňov.
- Čo je pre strážnika z jeho práce najnepríjemnejšie.