- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Ako im vedia odborníci pomôcť?
Predstava, že im amputujú nohu či ruku, ich napĺňa radosťou. Cítia totiž, že časť ich tela k nim jednoducho nepatrí. Iní si napríklad prajú, aby od pása nižšie ochrnuli alebo aby stratili zrak či sluch.
So svojimi pocitmi sa pritom rodine a blízkym priateľom zverujú len veľmi zriedka, pretože vedia, že pre väčšinu ľudí môžu pôsobiť naozaj bizarne a iracionálne. Ktorý človek by sa predsa chcel dobrovoľne stať hendikepovaným? Čo na túto duševnú poruchu vravia odborníci a dá sa vôbec liečiť?
- Prečo BIID osoby považujú svoje zdravé končatiny za nedostatok.
- Ako sa muž trpiaci BIID pripravil o vlastnú ruku.
- Či môže amputácia skutočne pomáhať.
- Kedy začnú BIID ľudia túžiť po takomto hendikepe.
- Čo hovorí psychologička na amputácie zdravých končatín v zdravotníctve, ktoré nie sú momentálne povolené.
Amputáciu vlastnej ruky si vopred natrénoval
Jednoruký Jason, ako sám seba volá, si vlastnoručne amputoval jednu z rúk a z vlastnej vôle sa tak stal invalidom. Jeho okolie si však myslí, že o ruku prišiel pri nehode, a tak ho ľutovali a snažili sa mu poskytnúť pomoc. Nechcel im povedať pravdu, pretože sa bál, že by nevedeli prijať skutočnosť, že to spravil dobrovoľne. Z rovnakého dôvodu viedol v anonymite aj interview pre bme.com.
V rozhovore prezradil, ako sa k tomuto veľmi riskantnému kroku odhodlal. Amputácia ho lákala od detstva, neustále na ňu myslel, trápil sa a nedokázal plnohodnotne žiť. „Bol som natoľko pohltený nutkaním prísť o ruku, že som sotva mohol fungovať,“ uviedol. Až v dospelosti si povedal, že takto to už ďalej nejde, a začal si o svojej poruche s názvom Body Integrity Identity Disorder (BIID) zisťovať viac.
Autori štúdie, v ktorej spovedali 54 BIID ľudí, definujú tento stav takto: „BIID je zriedkavá, nepríliš často študovaná a výrazne utajovaná porucha, pri ktorej existuje nesúlad medzi obrazom mentálneho tela a fyzickým telom. Subjekty trpiace BIID majú intenzívnu túžbu amputovať si hlavnú končatinu alebo si vážne poškodiť miechu, aby ochrnuli.“
„Disponovanie dvojicou rúk som odjakživa považoval za nedostatok – niečo, čo nebolo správne. Nemyslím si, že som mal na výber. Moja pravá ruka jednoducho nepatrila k môjmu telu,“ objasnil Jason dôvody, prečo si ju amputoval.
Jeho život sa výrazne zlepšil
Jason ovládal zásady poskytovania prvej pomoci a spočiatku amputáciu trénoval na častiach zvierat, ktoré kúpil od mäsiara, aby sa mu amputácia vlastnej ruky vydarila. Pri nesprávnom postupe by totiž mohol začať veľmi krvácať, odpadnúť a zomrieť, prípadne by sa iba zmrzačil a ruka by mu zostala.
Nakoniec si vybral nešpecifikovaný veľmi ostrý nástroj a pripravil sa o ruku od zápästia vyššie. „Spočiatku bolo pre mňa veľkým prekvapením, o čo ľahšie je moje predlaktie,“ opisoval prvotné pocity. Svoje rozhodnutie podľa vlastných slov nikdy neoľutoval a po amputácii sa konečne cítil „vo svojej koži“.
Aj keď si uvedomoval, že amputovanie zdravej končatiny nedávalo na prvé počutie zmysel a vo viacerých smeroch skomplikuje človeku život, jeho vnútorná potreba bola silnejšia. Až po tom, ako prišiel o ruku, sa vraj všetko v jeho živote pohlo k lepšiemu.
Jason si myslí, že by sa amputácie pre BIID osoby mali stať súčasťou zdravotníctva podobne ako zmena pohlavia. V súčasnosti sú totiž BIID ľudia odkázaní na to, aby si poškodili končatiny a lekári nemali inú možnosť, než im ich amputovať. Druhou možnosťou je, že amputáciu vykonajú sami na sebe, čo je však extrémne nebezpečné.
„Ak nie je k dispozícii iná účinná liečba a ak je človek schopný o sebe racionálne rozhodnúť, domnievam sa, že by malo byť umožnené takýto zákrok podstúpiť. Súčasne by som však dodala, že takémuto rozhodnutiu by malo predchádzať zváženie možných prínosov i rizík vrátane toho, že samotná amputácia v niektorých prípadoch nemusí priniesť vytúžený pozitívny efekt,“ povedala pre Refresher psychologička Zdeňka Pospíšilová, ktorá sa vo svojej praxi venuje primárne BDSM subkultúre a iným tabuizovaným témam týkajúcim sa ľudskej psychiky.
Mohli by sa však nájsť aj ľudia, ktorí by chceli amputáciou docieliť získanie finančnej podpory od štátu, a tak by BIID osobu musel najprv preskúmať odborník. Ani pri procese tranzície u transrodovej osoby sa nemôže stať, že by sa uskutočnila bez lekárskeho vyšetrenia. „Na rozlíšenie osôb s BIID od podvodníkov, ktorí zvažujú amputáciu iba zo zištných dôvodov, by mala slúžiť diferenciálna diagnostika,“ hovorí Zdeňka Pospíšilová.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako môžu zdravotníci pomôcť BIID osobám.
- Prečo BIID osoby niekedy predstierajú hendikep.
- Ako sa žena trpiaca BIID dobrovoľne pripravila o zrak.
- Či psychologička považuje amputáciu za vhodné riešenie.
- Čo má spoločné BIID so sexuálnou motiváciou.
