Zuzana Prostredníková pre REFRESHER otvorene prehovorila o svojej skúsenosti so znásilnením. Opisuje, ako jej to ovplyvnilo život a hovorí, že keby sme mali riadnu sexuálnu výchovu, nemuselo by sa ľuďom stávať to, čo jej.
„Sex je niečo, o čom v spoločnosti musíme hovoriť. Nebránila som sa tomu ani predtým, ale po svojej skúsenosti so znásilnením som si to zvnútornila. To je dôvod, prečo som vtedy napísala ten post, a dôvod, prečo robím aj tento rozhovor,“ povedala nám otvorene Zuzana Prostredníková počas online videohovoru, ku ktorému sa pripojila zo svojej bruselskej kancelárie.
Prostredníková zažila pred niekoľkými rokmi znásilnenie. Nešlo o typický obraz ako z filmu: nebola sporo odetá v pochybnej štvrti a nevyskočil na ňu podgurážený násilník spoza tmavého rohu. Bolo to počas spočiatku príjemného Tinder rande, ktoré sa však zvrtlo z jednej minúty na druhú. Hoci chcela odísť, muž jej v tom fyzicky zabránil.
Trvalo takmer rok, kým o tom dokázala prvýkrát prehovoriť. Odvtedy však neprestala a svoju skúsenosť premenila na príležitosť hovoriť o potrebe sexuálnej výchovy (nielen) na Slovensku. V rozhovore pre REFRESHER nám opísala svoju skúsenosť so sexuálnym násilím a vysvetľuje, ako jej to ovplyvnilo život potom.
- Ako došlo k znásilneniu a prečo trvalo deväť mesiacov, kým si priznala, že šlo skutočne o násilie.
- Či to nahlásila na polícii a ako na to reagovali rodičia a blízki.
- Aký vplyv malo znásilnenie na jej budúce vzťahy a či naďalej využíva Tinder.
- Prečo prehovorila o svojej skúsenosti počas pochodu za život a ako to súvisí s interrupciami.
Na úvod rozhovoru si mi povedala, že si so zážitkom vyrovnaná a vieš o ňom hovoriť. Vieš mi povedať, kedy došlo k znásilneniu?Stalo sa to tesne po škole, v roku 2017. Bolo to Tinder rande vo Viedni, ja som už v tom čase žila v Bratislave. Šlo o naše prvé rande a stretli sme sa u neho doma. To je aj jeden z dôvodov, prečo som to dlho neriešila – bola som presvedčená o tom, že som bola hlúpa a že som sa do toho namočila sama.
V zmysle, že si prijala pozvanie domov od niekoho na Tinderi?
Áno. Ale to, že ide o Tinder, nič neospravedlňuje. Nie je to paralelný vesmír, sú to úplne rovnaké stretnutia, aké by vzišli z iných okolností. Rešpekt má platiť aj tam.
Ako spočiatku prebiehalo rande?
Rozprávali sme sa, niečo sme si vypili a po nejakom čase prišlo k intimite. Zo začiatku som s tým aj súhlasila, ale veľmi rýchlo sa to zvrhlo.
Čo myslíš tým, že sa to zvrhlo?
Bez nejakej dohody alebo prípravy ten muž inicioval análny sex, bez ochrany či prípravy, jednoducho násilím. Na to som hneď povedala, že to chcem ukončiť, no nevypočul ma. Pokračoval ďalej a došlo aj k vaginálnemu sexu, takisto bez ochrany. Ostala som z toho ochromená, potom som odišla preč, zmazala si ho z Tinderu a už ho nevyhľadávala.
Nahlásila si to niekam?
Nie.
Vyhýbala si sa potom Tinderu alebo iným zoznamkám?
Ja som to na dlhý čas vytesnila. Keď som sa presťahovala do inej krajiny, znovu som ho začala používať, ale skôr na spoznávanie nových ľudí. Z toho potom vzišiel vzťah, ale ten bol už o niečom inom. Ale nezastavilo ma to v používaní Tinderu, len som vedela, na čo si dávať pozor a ako byť opatrnejšia.
V čom sa teda zmenil tvoj prístup k vzťahom? Si opatrnejšia alebo citlivejšia na varovné signály zo strany mužov?
Vybudovala som si sebavedomie, takže sa už nebojím povedať „nemám na toto chuť“ alebo „nechcem, aby si toto robil“.
Keď hovoríš sebavedomie, hovoríš v zmysle sebapoznania, že si uvedomuješ svoje potreby?
Áno, ale myslím tým aj guráž ozvať sa. Nebojím sa už, že druhého človeka urazím, keď mu poviem nie. Nejde o to, pretrpieť to, čo ten druhý chce, aby som mu spravila radosť – lebo to ťa potom doženie. Keď som v takej situácii bola a len napoly som s niečím akoby súhlasila, odrazilo sa to na vzťahu a aj na mne samej.
Vravela si, že si si ešte dlho po tejto skúsenosti myslela, že si za to môžeš sama, „že si sa do toho namočila“. Kedy si si sama pred sebou priznala, že šlo o znásilnenie?
Pocity viny som mala asi deväť mesiacov, počas ktorých som o tom nikomu nepovedala. Hovorila som si, že som sprostá, hanbila som sa povedať to niekomu.
Vždy som mala z tej interakcie zlý pocit. To, že som zažila nejaké násilie a že to nie je moja vina, som si však uvedomila vďaka jednej blízkej kamarátke. Ona mi bola veľkou oporou a povedala mi, že to nie je v poriadku.
Nejaký čas po tomto uvedomení si o svojej skúsenosti prehovorila aj verejne. Ako na to reagovalo tvoje okolie?
Moji rodičia boli sklamaní – zo seba. Mrzelo ich, samozrejme, že som mala takýto zážitok, ale sklamaní boli preto, že nemali pocit, že o takýchto veciach treba nejako hovoriť. V rodičoch mám veľmi pekný vzor, vždy sme sa rozprávali aj o vzťahoch, ale len do istej miery.
Aj ich prežívanie vzťahov je predsa len iné ako randenie na Tinderi. O takýchto veciach alebo o násilí sme sa nerozprávali, ale nedávam im to za vinu. Myslím si, že v žiadnej rodine, akokoľvek otvorenú myseľ majú rodičia, nie je nejaká explicitná debata o konsente. Berie sa to automaticky, veď jasné, že s tým musia obe strany súhlasiť.
Konsent sa v poslednom období spomína čoraz častejšie, znamená to dobrovoľný súhlas, ktorý človek udelí bez fyzického či psychického nátlaku. Keď si na to spätne spomínaš, myslíš si, že ten muž pochopil, že v sexe pokračovať nechceš, že tam chýba konsent? Nemohol si to zle vysvetliť?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo sa stalo, keď napriek jasnému nie muž v sexe pokračoval.
- Prečo si Zuzana myslí, že dostatočná sexuálna výchova jej mohla v takejto situácii pomôcť.
- Prečo o znásilnení prehovorila v čase, keď sa organizovali pochody za život a ako to súvisí s interrupciami.
- Či naďalej randí a ako znásilnenie ovplyvňuje jej terajší život.
- Čo by malo podľa nej byť predmetom sexuálnej výchovy a či taká výchova patrí do školy.
