Tvrdí, že okrem pomoci na nájomné nedostali majitelia podnikov žiadne iné dotácie a museli platiť odvody, aj keď ich prevádzky nefungovali.
Tono Matulčík bol manažérom a spolumajiteľom bratislavských gastropodnikov, ako napríklad Sladovňa na Ventúrskej, The Cut alebo Melon Lemon. Napriek tomu, že pred pandémiou sa im všetkým darilo, prísne opatrenia a lockdowny ich zrazili na kolená, a tak musel niektoré svoje prevádzky nadobro zavrieť.
V rozhovore nám prezradil, čo bolo najväčším kameňom úrazu, prečo musel svoj biznis zavesiť na klinec, ako bol spokojný so štátnou pomocou počas pandémie a ako to podľa neho bude vyzerať s gastropodnikmi po pandémii.
- Kedy si Matulčík povedal, že v takejto situácii už svoje prevádzky nedokáže ťahať ďalej, ale musí ich zavrieť.
- Aké komplikácie podľa majiteľa prevádzok prináša preorientovanie sa na rozvoz jedál.
- Prečo sa takým prevádzkovateľom, ako je on, neoplatí využívať donáškové služby Bolt, Wolt alebo Bistro.
- V čom podľa Matulčíka zlyhala pomoc od štátu pre gastropodnikateľov.
- Ako sa za 12 rokov zmenila klientela jeho podnikov v centre Bratislavy.
- Ako sa bude podľa neho vyvíjať situácia s gastropodnikmi po pandémii.
Ako dlho ste podnikali v oblasti gastropriemyslu?
V gastrosegmente som sa pohyboval už od roku 2005, čiže približne pätnásť rokov.
Ako sa darilo vašim podnikom pred pandémiou?
Pred pandémiou sa nám darilo v rámci možností, mali sme medziročný nárast tržieb. Bolo to určite podmienené aj tým, že v Bratislave rástol zahraničný turizmus, keďže dve z našich prevádzok sa nachádzali na pešej zóne v centre mesta.
V súčasnosti už Bratislavčania do centra mesta až tak nechodia, keďže majú možnosť navštíviť podobné podniky priamo vo svojich štvrtiach. Nepôjdu do centra mesta na tri pivá a nebudú si preto platiť taxík za desať eur, keď si môžu dať pivo napríklad aj v Ružinove, Karlovej Vsi alebo v iných častiach Bratislavy.
Zmenu v štruktúre návštevníkov podnikov v centre mesta je možné pozorovať posledných dvanásť rokov. Pomaly sa dostávame na podobnú úroveň, aká je všade vo svete – do centra mesta chodia najmä turisti a zahraniční zákazníci.
Samozrejme, nie je to iba o zahraničných návštevníkoch mesta. Máme aj stálych štamgastov, ktorí k nám chodia už jedenásť rokov, odkedy sme otvorili prevádzku. Ten podiel turistov a cudzincov však bol z roka na rok väčší.
Boli ste teda orientovaní skôr na turistickú klientelu než na domácich?
Nie, to by som nepovedal. Skôr išlo o to, že ten pomer turistov sa každoročne prirodzene zvyšoval. My sme boli pôvodne orientovaní hlavne na domácu klientelu, ale tá sa postupne z centra mesta vytrácala a, naopak, s rozvojom turizmu sa podiel cudzincov zväčšil.
Postupne začali zákazníci ubúdať – či už zo strachu z možného infikovania, vzhľadom na ďalší vývoj pandémie, alebo pre stratu zamestnania. V takejto situácii prvé, na čom sa začína šetriť, sú výdaje na služby.
Nepatrili sme medzi podniky, do ktorých si Bratislavčan nesadne, lebo vie, že ide o „tourist trap“. To nie. Aj cenovo sme boli nastavení pre domácich a boli sme vždy radi, keď k nám prišli. Hlavne v lete sme na terasách pozorovali takú európsku atmosféru, keď okrem slovenčiny bolo počuť jazyky zo všetkých kútov Európy.
Vašim podnikom sa teda každoročne darilo viac a viac, až kým neprišla pandémia?
Áno. V letných mesiacoch, hneď po uvoľnení trojmesačného lockdownu, sme zaznamenali pokles tržieb o 55 až 60 percent. To bola každoročne hlavná sezóna a z jej príjmov sme boli schopní vykrývať aj slabšie mesiace.
Ako dlho ste vydržali ťahať podniky a akým spôsobom ste riešili situáciu?
Keď nám po troch mesiacoch opäť dovolili otvoriť podniky z dôvodu uvoľňovania pandemických opatrení, rozhodli sme sa prevádzky v nákupnom centre Aupark zatvoriť úplne.
Počas prvého lockdownu sme mali prevádzky zatvorené. Keď sa neskôr, niekedy v polovici mája, výraznejšie uvoľnili opatrenia a ľudia mohli sedieť na terasách, tak sme, samozrejme, otvorili, hneď ako to bolo možné.
Kedy ste sa dostali do bodu, keď ste si povedali, že už nedokážete ťahať túto situáciu ďalej?
Čo sa týka prevádzok v Auparku, tie sme zatvorili krátko po tom, ako sa uvoľnili opatrenia. Rozhodli sme sa tak aj vzhľadom na to, že sme videli pohyb ľudí v rámci obchodného centra. Bol minimálny a prišli sme k záveru, že nie je šanca, aby sme sa v dohľadnom čase dostali na taký obrat, ktorý by bol nejakým spôsobom schopný uživiť túto prevádzku. A s odstupom času to považujem za dobrý krok. Z dnešného pohľadu si viem živo predstaviť, ako by sa tie dlhy do dnešného dňa nabalili.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo bolo ďalším hlavným dôvodom, prečo musel Matulčík svoje prevádzky zavrieť.
- Aké komplikácie podľa majiteľa prevádzok prináša preorientovanie sa na rozvoz jedál.
- Prečo sa takým prevádzkovateľom, ako je on, neoplatí využívať donáškové služby Bolt, Wolt alebo Bistro.
- V čom podľa Matulčíka zlyhala pomoc od štátu pre gastropodnikateľov.
- Ako sa bude podľa neho vyvíjať situácia s gastropodnikmi po pandémii.
