V čokoláde aj kozmetike nájdeš palmový olej. Prečítaj si o odvrátenej strane suroviny, ktorá prispieva ku klimatickej zmene

Väčšina z nás dennodenne prichádza do kontaktu s palmovým olejom, ktorý robí vrásky na tvári nie jednému environmentalistovi. Látka, ktorá je často jediným zdrojom príjmov ľudí v juhovýchodnej Ázii alebo západnej Afrike, sa nachádza v obrovskom množstve produktov, vrátane potravín, kozmetiky či dokonca čistiacich prostriedkov.

Nájdeme ho v šampóne, zubnej paste, polotovaroch, keksíkoch, v mejkape aj v telovom mlieku. Palmový olej je celosvetovo najpoužívanejším olejom rastlinného pôvodu, pretože jeho pestovanie je lacné a má širokú škálu využitia.

Všestranné využitie

Je treba podotknúť, že palmový olej je mimoriadne všestranný olej. Pri izbovej teplote je polotuhý, takže môže udržiavať nátierky ľahko roztierateľné, je odolný voči oxidácii, a teda zabezpečí dlhšiu trvanlivosť. Je stabilný pri vysokých teplotách, a tak pomôže vyprážaným produktom k chrumkavej štruktúre a nezmení vzhľad a vôňu potravín, pretože je bezfarebný a bez zápachu.

„Nájdeme ho preto v každom druhom balenom výrobku na polici supermarketov, od lentiliek cez dezodorant až po sviečky a pridáva sa aj do potravy pre zvieratá. Alarmujúce je, že takmer polovica palmového oleja dovážaného do EÚ sa používa ako biopalivo. Nájdeme ho teda aj v bionaftách,“  povedal pre Refresher slovenský vedec, ekológ a poslanec Európskeho Parlamentu Michal Wiezik. 

Palma olejná prirodzenie rastie vo vlhkých tropických podmienkach. Nájdeme ju v geografických šírkach do 10 stupňov a dnes sa pestuje vo všetkých tropických oblastiach. Najmä  v Ázii, Afrike, Latinskej Amerike, aj keď jej pôvodným regiónom je západná Afrika. Práve na vlhké tropické podmienky sú pritom viazané dažďové pralesy, ktoré na priemysel s palmovým olejom doplácajú najviac.

„Až 90 % produkcie pochádza z Malajzie a Indonézie, kde niektoré ostrovy prišli až o 40 % pralesov. Kolumbia, Ekvádor sú hlavnými pestovateľmi palmy olejnej v Amazónii. Nigéria je hlavným pestovateľom v oblasti dažďových pralesov Afriky,“  povedal Michal Wiezik. 

Palmový olej = ekologický problém

„Najmä v Indonézii sa plantáže nachádzajú na surových rašelinových pôdach, ktoré sú v rámci kultivovania plošne odvodňované, tým dochádza k degradácii hrubých vrstiev rašeliny a uvoľňovaniu fosílneho pôdneho uhlíka - tento proces nie je z hľadiska vplyvu na klímu nepodobný spaľovaniu uhlia,“ vysvetlil Refresheru Michal Wiezik. 

Sprievodným javom masového pestovania palmy olejnej sú rozsiahle lesné požiare, či masívne využívanie pesticídov. Vzhľadom na rozsah a veľkosť tohto biznisu dochádza k častému porušovaniu ľudských práv lokálnych komunít, ktoré sa postavia na odpor tejto aktivite. „Masovým pestovaním palmových plantáží dochádza k vážnemu poškodeniu životného a prírodného prostredia, aj keď sa objavujú snahy na minimalizovanie negatívneho dopadu, celosvetovo znamená palmový olej skazu pre prírodu,“ dodal Michal Wiezik. 

Najväčším producentom palmového oleja je Indonézia, kde pre výrobu palmového oleja v minulosti masívne vypaľovali lesy. V plameňoch vtedy zahynuli tisícky vzácnych druhov zvierat a vyše pol milióna ľudí malo problémy s dýchaním. Odlesňovanie, ktoré je spojené so spaľovaním rašelinísk, najmä v Indonézii a Malajzii, prispieva ku klimatickým zmenám, a do ovzdušia sa tak pre palmovému oleju dostáva obrovské množstvo dymu.