Zákerná choroba jeho lásku k cvičeniu nezastavila.
Ľudia sa často sťažujú, že na zdravý životný štýl nemajú čas, chuť alebo napríklad peniaze. Dnešný uponáhľaný svet núti mnohých z nás vypustiť z dennej rutiny dôležité činnosti ako cvičenie alebo zdravšie stravovanie len kvôli tomu, aby sme dokázali urobiť viac práce a mohli sa potom pýšiť plnými vreckami peňazí. Lenže čo budeš robiť s peniazmi, ak ich kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu nebudeš môcť nijako využiť?
Príbeh Andrewa Jonesa, sympatického mladého chalana, sa začal obracať naruby ešte v roku 2012, keď mu z ničoho nič prišlo pri behu zle a on už ďalej nevládal ani chodiť. Chvíľu mu trvalo, kým nabral dych a vrátil sa domov, ale nič si z tohto incidentu nerobil a pokračoval vo svojom tradičnom životnom štýle aj naďalej. O dva roky neskôr sa však zlé predpovede opäť napĺňali. Andrew vykašliaval krv, dostal vysokú horúčku a po prevezení do nemocnice mu lekári museli povedať smutnú správu. Chlapec trpel dedičnou chorobou zvanou kardiomyopatia postihujúcou srdcový sval a prognóza znela tak, že choroba už spôsobila jeho poruchu a jeho stav sa každým dňom zhoršoval. O chvíľu už Andrew nevládal stáť ani na vlastných nohách a so všetkým mu musel pomáhať zdravotnícky personál alebo rodina, a to ani zďaleka nebolo všetko. Prešlo zopár mesiacov a doktori pred slabého chlapca predostreli dve možnosti. Buď onedlho zomrie, pretože jeho srdce už svoju činnosť nezvláda, alebo bude okamžite potrebovať transplantáciu, ktorá by mu zachránila život.
V tej dobe nebolo pre vystrašeného chlapca k dispozícii žiadne náhradné srdce a transplantácia preto nemohla prebehnúť, avšak lekári prišli s ďalšou alternatívou. Keďže jeho srdce sa mohlo kvôli chorobe kedykoľvek rozhodnúť prestať pracovať, zväčšiť sa alebo jednoducho zlyhať, doktori museli postupovať rýchlo a nakoniec padlo rozhodnutie nainštalovať namiesto jeho starého srdca umelé srdce, ktoré však na svoje fungovanie potrebuje prístroj umiestnený mimo tela. Prístroj Andrew za každých okolností nosí vo svojom ruksaku a v princípe ide o dve trubice smerujúce z umelého srdca do spomínaného prístroja, ktoré sa starajú o prísun stlačeného vzduchu do srdcových komôr, aby mohla byť krv pumpovaná cez celé telo.
Andrew spočiatku netušil, čo bude umelé srdce znamenať pre jeho životný štýl, ale keď mu lekári povolili pomaličky začať s cvičením, nemohol byť šťastnejší. Začiatky však neboli vôbec jednoduché, pretože po pobyte v nemocnici nemal síl na rozdávanie, avšak postupne nabral odvahu aj stratenú vášeň do cvičenia a dnes o sebe hovorí, že je z neho už takmer ten starý Andrew plný entuziazmu a s vypracovanou postavou. Priznáva tiež, že po každom tréningu mu je trochu do plaču, pretože si uvedomuje, že na svete existujú tisíce a tisíce ľudí ako on, ktorí však nedostanú druhú šancu vrátiť sa do bežného života a aj kvôli tomu založil vlastnú charitatívnu organizáciu s názvom Hearts at Large, pomocou ktorej zvyšuje povedomie o ochoreniach srdca a nezabúda zbierať ani peniaze na pomoc postihnutým ľuďom.
Okrem cvičenia sa mu už dokonca podarilo aj zamestnať a jeho šéfovi vôbec nevadí, že musí pracovať s ruksakom na chrbte. Zákazníci sa ho väčšinou zvedavou pýtajú, prečo vlastne svoj ruksak stále nosí pri sebe a keď im začne vysvetľovať, že mu v hrudi bije umelé srdce, mnohí si myslia, že si z nich iba uťahuje. Väčšina ľudí na jeho príbeh reaguje pozitívne, ale nájdu sa aj takí, ktorých zhnusí pohľad na jazvu tiahnucu sa po jeho hrudi, z čoho si však Andrew ťažkú hlavu nerobí. Narozdiel od iných ľudí sa nebojí svetu ukázať svoje jazvy ani prístroj a rád sa s hocikým porozpráva o tom, ako vyzerá jeho život a čo všetko sa v ňom už stihlo zmeniť. Zahoď preto všetky výhovorky o tom, ako ti na cvičenie nezostáva dostatok času, pretože aj Andrew o sebe hovorí, že až po úspešnom zákroku si uvedomil, aké šťastie majú ľudia, ktorí môžu cvičiť v posilňovni a dvíhať činky bez toho, aby ich trápili zdravotné komplikácie.
