Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Piatok 6. 12. 2019 meniny má Mikuláš

hľadaj na refresheri

Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.
Refresher - Rozhovory
0
Vladimír Mičuda
16. november 2019, 11:17

Martin M. Šimečka: Pokiaľ nemáte možnosť slobodu využiť, je to potom len prázdne slovo (Rozhovor)

Zápasíme s vlastnou ľahostajnosťou. Ešte stále si väčšina spoločnosti akoby neuvedomovala, že ak bude len tak existovať a všetkému sa prispôsobovať, poškodí nás to, hovorí novinár a spisovateľ Martin M. Šimečka.

Vladimír Mičuda
16. november 2019, 11:17
Martin M. Šimečka: Pokiaľ nemáte možnosť slobodu využiť, je to potom len prázdne slovo (Rozhovor)
Zdroj: TASR
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
0
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Ako by sme dnes žili, ak by sme pred 30. rokmi mlčali? Málo mladých si to vie predstaviť. Žijeme technológiami, cestujeme, zabávame sa. Vážime si však slobodu, ktorá bola pred rokom 1989 len snom? Ťažko povedať. „Existuje veľká generačná priepasť, a to nielen na Slovensku, ale všade vo svete,“  hovorí Martin M. Šimečka.

 

Keď bol mladý, nemohol študovať. Zakázali mu to. Ako 14-ročný chlapec teda musel ísť na učňovku, potom pracoval ako kurič. Pred revolúciou publikoval v samizdate (tajné vydávanie, rozmnožovanie a rozširovanie zakázaných kníh a periodík, poz. red.) a bol pri zrode demokracie na Slovensku. „Zrazu som sa ocitol v prostredí najlepších českých a slovenských spisovateľov, ktorí boli zakázaní. Spriatelil som sa s Václavom Havlom a ďalšími, mal som univerzitu, o ktorej sa iným ani nesnívalo. Mám síce alternatívne vzdelanie, no oveľa lepšie, ako vtedajšie marxistické školy,“ spomína. 

 

Martin M. Šimečka: Pokiaľ nemáte možnosť slobodu využiť, je to potom len prázdne slovo (Rozhovor)

O pár dní si pripomenieme 30. výročie Nežnej revolúcie, ktorá v roku 1989 nenásilnou formou položila komunistický režim. Po krvavom potlačení pokojnej manifestácie študentov 17. novembra 1989 v Prahe sa na námestiach stretávali státisíce ľudí. Doslova v priebehu pár týždňov porazili režim, ktorý vládol dlhé desaťročia tvrdou rukou a obmedzoval svojich obyvateľov. Nežná revolúcia priniesla slobodu do všetkých oblastí života na Slovensku.
V Refresheri sme sa rozhodli napísať sériu článkov, ktoré ti túto významnú udalosť lepšie priblížia. Pozrieme sa ale aj na neslobodu, ktorá revolúcii predchádzala a na to, ako sa spoločnosť za 30 rokov zmenila.

 

V rozhovore s Martinom M. Šimečkom sa dočítaš:
  • Čo ho utvrdilo v tom, že režim padol
  • Čo si myslí o zaužívanej fráze starších, že za komunizmu bolo lepšie
  • Prečo sa podľa neho mladí nezaujímajú o to, čo sa dialo v minulosti
  • Ako vníma slová demokracia a sloboda
  • Kto je hrdinom dnešnej generácie

 

Ako si spomínate na 17. november 1989?

Pamätám si ho pomerne presne. Je to jeden z tých dní, ktorý si pamätáte celý život. Zhodou okolností sme v ten deň boli u zakázaného spisovateľa Ivana Kadlečíka na jeho chalupe. Bola tam celá partia spisovateľov, ktorí nemohli publikovať – bol tam vtedy s nami môj otec, Oleg Pastier, Miro Kusý a ďalší. Spolu s Dušanom Mitanom a Petrom Zajacom, ktorí zakázaní neboli, sme hľadali cestu, ako by sme mohli tvoriť. Poriadne sme sa nepoznali. Bolo to vtedy prvé takéto stretnutie. Počuli sme ale, čo sa dialo v Prahe, tak sme sadli do auta a hneď sme šli do Bratislavy. Museli sme stretnutie odložiť. No a potom už vlastne ani nebolo treba ďalšie.

 

Ktorá emócia vo vás vtedy prevládala?

Bol som zhrozený z toho, že mlátili študentov. Ja som bol zvyknutý na násilie režimu, ale toto sa mi zdalo iné – že sa deje niečo nové, nevídané. Už aj predtým boli demonštrácie, ale to boli ľudia, čo vedeli, do čoho idú. Toto bola povolená demonštrácia. Nebolo to síce povolené na Národnej triede, to však na veci nič nemení. Boli to mladí ľudia, ktorí neboli pripravení na to, že režim môže takto reagovať. My, starší, sme už poznali povahu režimu, študenti zrejme nie. Bol som zhrozený, keď som sa dozvedel, že použili takýto typ násilia. To bola prvá emócia, ostatné prišli až neskôr.

 

Martin M. Šimečka si prebral štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky

Martin M. Šimečka: Pokiaľ nemáte možnosť slobodu využiť, je to potom len prázdne slovo (Rozhovor) 

Keď si spomeniete na tie dni, verili ste, že to utrpenie, ktoré vám a vašej rodine spôsobili komunisti, je na konci?

Keď boli prvé stretnutia na námestí a videl som všetkých tých študentov, cítil som zmenu. Spoločnosť sa začala hýbať. Dovtedy to bolo nepredstaviteľné. Keď sa ľudia začali búriť, začínalo mi byť jasné, že to režim nemôže vydržať. Ak protestovalo pár desiatok či stoviek ľudí, jednoducho ich pozatýkali. Tisíce a neskôr desaťtisíce už režim nemal ako udržať. Museli by ísť cestou brutálneho násilia, no na to si netrúfli. Takže áno, od prvých dní som vedel, že režim bude musieť minimálne ustúpiť. To, že padne kompletne, to som si uvedomil približne po desiatich dňoch.

 

Čo vás utvrdilo v tom, že režim padol?

Komunistický parlament pod tlakom Verejnosti proti násiliu a Občianskeho fóra odvolal ústavný článok 4 vtedajšej ústavy o tom, že komunistická strana má vedúce postavenie v štáte. Tým strana stratila legálnu páku na to, aby mohla vládnuť. Druhá vec, keď slovenská televízia pod tlakom redaktorov, ktorí sa začali búriť, začala vysielať živé vysielanie, kde oproti sebe sedeli Ján Budaj, Fedor Gál a Milan Kňažko so zástancami režimu. To bola veľká vec, dovtedy by televízia nikdy v živote do vysielania nič takéto nedala, pokiaľ by to nemala pod kontrolou.

 

Budaj, Gál a Kňažko hovorili otvorene o zločinoch komunizmu. Vedel som, že keď to televízia pustila naživo a sledoval to celý národ, režim to nemôže prežiť. Vtedy som zhodou okolností šiel sledovať televíziu do centra mesta a bolo úplne prázdne. Všetci sedeli pred televízorom. Pár dní na to nás zavolali komunisti na úrad vlády. Odtiaľ je aj známa fotka, ako sedíme oproti komunistickým pohlavárom. Keď sme im hovorili, že majú odísť, videl som, že sú v panike, že stratili kontrolu nad situáciu. Aj keď boli arogantní, mali strach.

 

Keby ste mali povedať jeden zážitok z novembra 1989, ktorý by to bol?

Mal som na jednu z demonštrácií priviesť matku Danky Košanovej (študentka, ktorú zabili počas okupácie v roku 1968 sovietski vojaci, poz. red.). Prišiel som k nej domov, bývala na Šancovej ulici pri Račianskom mýte. Pani Košanová bola staršia pani, už nevládala chodiť. Bola však ochotná prísť na tribúnu a hovoriť. Táto žena celých 20 rokov nemohla verejne povedať, že jej dcéru zabili ruské guľomety. Nedarilo sa mi však dostať autom k tribúne, námestie totiž bolo preplnené. Šiel som po Obchodnej, to sa ale nesmelo. Uvedomoval som si, že inak ju tam ale nedostanem. Doviezol som ju až pod tribúnu. Bol to zvláštny a veľmi silný zážitok, okolo nás bolo more ľudí. Videli, že sa niečo deje a ustupovali nám.

 

 

Nedávno sme tiež mali preplnené námestia, odhadovalo sa viac ľudí ako počas Nežnej revolúcie. Slováci chceli slušné Slovensko. Videli ste paralelu?

Samozrejme. Scenár demonštrácií bol podobný, bol totiž veľmi mierumilovný. Rok 1989 je unikát, nebol rozbitý ani jeden výklad. Pozrite sa, čo sa deje v Hong Kongu alebo hocikde inde vo svete. Aj protesty Za slušné Slovensko boli veľké a organizátori išli tak trochu v stopách novembra. Scenár na tribúnach mal podobný charakter, rečnili ľudia z rôznych spoločenských skupín. Tí reprezentovali celú spoločnosť. Ak protesty porovnám podľa počtu ľudí, bolo ich zhruba rovnako. Rozdiel je v tom, že sa protestovalo v desiatkach ďalších miest. To by som označil ako pokrok. Vtedy trvalo istý čas, kým sa v menších mestách v novembri začali ľudia ozývať. Slovensko sa zmenilo v tom, že už nie je len Bratislava.

 

Martin M. Šimečka: Pokiaľ nemáte možnosť slobodu využiť, je to potom len prázdne slovo (Rozhovor)

 

Prečo by si aj dnes mali mladí pripomínať Nežnú revolúciu? Mnohí si vravia, že to bolo dávno a žijeme inú dobu.

Rozhodne by som im to nechcel prikazovať. (smiech) Ak chcú aspoň trochu porozumieť tomu, čo vlastne žijú, tak sa nezaobídu bez toho, aby vedeli, čo sa dialo pred 30. rokmi. Vďaka Nežnej revolúcii môžu žiť tak, ako žijú. Otázne je, či vôbec chcú porozumieť. Na námestiach boli rovnako mladí ľudia, ako sú dnes oni. Šli si vykričať slobodu a dostali po držke. A vďaka tomu padol režim. Každá generácia je rovnaká, keď je mladá – trochu radikálna, chce sa zabávať, žiť naplno, zamilovať sa. Už len kvôli tomu, aby poznali svojich generačných predchodcov, mali by sa zaujímať o to, čo sa dialo 17. novembra v roku 1989.

 

Starí rodičia mi vždy hovorili, že za komunizmu bolo lepšie. Súhlasíte?

NAČÍTAŤ CELÝ ČLÁNOK BEZPLATNE
Podpor tvorbu kvalitného obsahu
Roky tvoríme kvalitné autorské články, ktoré nikde inde nenájdeš. Ak chceš viac takýchto článkov, predplať si REFRESHER+ a dostaneš ďalšie výhody.
CHCEM PODPORIŤ

Rozumiem takýmto vyjadreniam, no nesúhlasím s takýmto všeobecným konštatovaním. Nie je to totiž pravda. Nemám ľuďom za zlé, že si to myslia. Nehovorím ani, že sú pomýlení alebo niečo podobné. Generácie žijúce v čase komunizmu sa mali skutočne dobre, keď to porovnáte s minulosťou. Prvýkrát v živote dostali byt s ústredným kúrením a teplou vodou. Prišli z chalupy, v ktorých boli podmienky oveľa horšie. Životná úroveň sa radikálne zvyšovala v porovnaní s minulosťou, to je holý fakt. To, že na tom Slováci boli ekonomicky tak zle, to už je na ďalšiu debatu.

 

Česi sa napríklad už vtedy mali lepšie a komunizmus im toho toľko nepriniesol. Aj keď to dnes neberieme pozitívne, stavali sa veľké fabriky, budoval sa priemysel. Aj to bola modernizácia krajiny, komunisti mali „modernizačný impulz“. Generácie starých rodičov to teda vnímali ako pokrok, a to, že súčasťou toho bola totalita a chýbala sloboda, ľuďom až tak neprekážalo. Materiálne sa totiž mali oveľa lepšie ako predtým. Ja im rozumiem a je ťažké im to vyčítať. Štatisticky to je dnes ale úplne jasné, máme sa dnes oveľa lepšie ako za komunizmu. A to aj materiálne, nehovoriac o slobode. To, že sú skupiny ľudí, ktoré sa dobre nemajú, je tiež pravda a je to chyba. Pravdou však je, že väčšina Slovákov sa má výrazne lepšie, ako sa mali v minulosti.

 

Slobodu vám nemôžu vziať, ak si ju vziať nenecháte.

 

Paradoxom je, že tejto frázičke, ktorá už u nás zľudovela, mnohí mladí nerozumejú, resp. sa s ňou nevedia stotožniť. Sú si generácie také vzdialené?

Je to dané aj tým, že je naše školstvo v katastrofálnom stave. Na dejepise sa o komunizme takmer vôbec neučí. Začínajú antikou, učia sa detaily o stredoveku a na druhú polovicu 20. storočia vychádza pár hodín. Čo sa môžete za tak krátky čas dozvedieť? Pritom by to malo byť naopak, najviac by sa deti mali učiť o 20. storočí. Ovplyvňuje nás nedávna minulosť, nie antika. Takýto je, žiaľ, stav školstva.

 

Navyše, učitelia sami nevedia, čo si majú myslieť. Ovplyvňujú ich rodičia, starí rodičia. Minulosť sa na Slovensku neprenáša cez výuku na školách, ale cez rodinné príbehy. A tie sa zakladajú na tom, čo hovorí babka či dedko. Ľudia často nevnímajú súvislosti – že existovala ŠtB, že ľudí zatvárali do väzenia za názor. Ja sa mladým nečudujem, že sa nedokážu stotožniť so staršou generáciou. Chýbajú základy a sami predsa nepôjdu na Wikipédiu, aby si prečítali, čo sa dialo pred desiatkami rokov.

 

 

Rozumieme si?

To už mi musíte povedať vy. Existuje veľká generačná priepasť, a to nie len na Slovensku, ale všade vo svete. Životný štýl sa radikálne zmenil, prišli technológie, sociálne siete, dostupný internet. Koniec koncov, čelíte iným hrozbám, ako sme čelili my. Máte pred sebou klimatickú krízu, ktorej sa ja už nedožijem. Napriek tomu si myslím, že mladá generácia tým, že nemá takmer žiadny základ toho, čo sa dialo v minulosti, nemôže rozumieť tomu, čo sa deje dnes. Mnohí mladí nesledujú politiku a nechodia voliť. I keď kašlete na politiku, tá si vás aj tak nájde. (smiech) Dnešní politici sú o jednu generáciu starší a jednou nohou sú v komunizme. Tí vládnu. Ak nepoznáte ich motívy a minulosť a nezaujímajú vás, tak potom nemôžete pochopiť, čo sa deje. Máte pocit, že sa vás to netýka, no strašne sa mýlite.

 

Prvovoliči volia Kotlebovu stranu. Aj to môžeme považovať za dôkaz toho, že sa mladí nezaujímajú o históriu?

Jednoznačne. Treba ale dodať, že nie väčšina z nich. Pravdou ale je, že mladí majú sklon voliť radikálov. Kotleba je pre nich fajn, lebo je v opozícii voči všetkým. Lenže to, že im nevadí, resp. nevedia, z čoho vzišiel, to je už o niečom inom. Kotleba je dedič slovenského fašizmu, aj sa k nemu hlásil. Tým, že ho volia, volia to najhoršie v našich dejinách. To, že sa k tomu hlásia mladí ľudia, je tragédia. Viem si ale predstaviť, že oni nielenže nepoznajú historické súvislosti, nevedia poriadne ani to, kto je Kotleba. On ľuďom nepovie priamo, že by chcel povešať všetkých Židov a Rómov, no odkazuje na to, čo sa v minulosti na Slovensku dialo. Vyvážali sme Židov aj Rómov do koncentračných táborov. K tomuto sa on hlási, no mladým to takto nepovie, mohlo by ich to vystrašiť a zrejme by nesúhlasili.

 

Martin M. Šimečka: Pokiaľ nemáte možnosť slobodu využiť, je to potom len prázdne slovo (Rozhovor)

 

Aj napriek tomu, že Nežná revolúcia bola len pred 30 rokmi, myslíte si, že si mladí neuvedomujú, čo pre nás toto obdobie znamená?

Vyčítam to skôr tomu školstvu, ako mladým ľuďom. Keď som bol ja mladý, pre mňa zas bola druhá svetová vojna akoby pravek. Stalo sa to predtým, ako som sa narodil a nebol som schopný vnímať to ako súčasť svojho života. Postupne som ale začal vnímať, čo sa vtedy dialo, mal som šťastie, že som bol z intelektuálnej rodiny. Dovtedy som mal ale pocit, že je to strašne dávno, že na tom nezáleží a je to úplne jedno. Bol to ale omyl. Rozumiem teda, že mnohí takto môžu rozmýšľať. Časom za to zaplatia, možno aj vlastným utrpením.

 

Sloboda bez toho, aby ste ju mohli využiť, je vlastne prázdne slovo.

 

Váš otec bol disident, museli ste študovať na učňovke. Za socializmu ste robili plavčíka či kuriča. To zrejme nebola kariéra, ktorú ste si ako chlapec vysnívali.

Chcel som byť biológ, vedec. Veľmi ma to bavilo. Bavila ma aj antropológia. Rozhodne som si nemyslel, že budem spisovateľ. Mal som 14 rokov a žil som v tak trochu elitnom prostredí. Chodil som na základnú školu, kde sa učila angličtina, čo bolo vtedy viac než nezvyčajné. Aj prijímačky na školu boli tvrdé, istým spôsobom to bola výberová škola. Všetci z triedy šli na gymnázium, len ja som šiel na učňovku. Trápilo ma, že som nepokračoval s kamarátmi a že som sa dostal na školu, kde som ničomu nerozumel. Boli tam samí chalani z robotníckych rodín, čo mi bolo dovtedy cudzie. Dalo by sa to nazvať aj traumou. Dnes som za to viac-menej vďačný, aj takáto skúsenosť vám v konečnom dôsledku v živote pomôže. Necítim sa teda ako obeť komunizmu. Niektorí na tom boli oveľa horšie, boli vo väzení roky, mnohých zabili.

 

Nedá sa to, samozrejme, porovnať s tým, aký život vedú mladí ľudia dnes. Okrem toho, že som veľa športoval, žil som akýsi alternatívny život – stretával som sa s ľuďmi, ktorí na tom boli podobne ako ja. Zrazu som sa ocitol v prostredí najlepších českých a slovenských spisovateľov, ktorí boli zakázaní. Spriatelil som sa s Václavom Havlom a ďalšími, mal som univerzitu, o ktorej sa iným ani nesnívalo. Mám síce alternatívne vzdelanie, no oveľa lepšie, ako vtedajšie marxistické školy. Robil som kuriča či ošetrovateľa, no boli to zaujímavé práce. Síce málo platené, ale veľa som sa naučil. Mal som tiež veľa voľného času, v lete som chodieval do hôr. Mal som pocit, že som slobodný človek, akurát som nemal pas, tak som nemohol cestovať. Slobodu vám nemôžu vziať, ak si ju vziať nenecháte.

 

Martin M. Šimečka: Pokiaľ nemáte možnosť slobodu využiť, je to potom len prázdne slovo (Rozhovor)

 

Čo ste si pred 30 rokmi predstavovali pod pojmom demokracia?

Úplne nahrubo – trochu sa to podobá tomu, čo som si vtedy myslel. Že budeme súčasťou Európskej únie a že budeme žiť tak, ako na západe. Životná úroveň, samozrejme, nie je taká, ako v Nemecku, ale už je podobná tej, akú majú v Taliansku či Portugalsku. Nie sme na tom teda až tak zle. Vtedy som si myslel, že demokracia je to, že dáte ľuďom slobodu voliť, koho chcú. Ľudia sú v princípe dobrí, takže keď dostanú do daru demokraciu, budú sa správať slušne. V tom sme sa hrozné mýlili, mnohí ju zneužívajú – napríklad Kotleba či oligarchovia, ktorí kradnú.

 

Vtedy sme o tom takto nerozmýšľali, mysleli sme, že demokracia je sama o sebe ako politický systém natoľko silná, že sa všetci budú správať slušne. Demokracia nie je systém, ktorý funguje sám od seba. Musíte sa o ňu starať ako o záhradu. Inak z nej  bude džungľa. To sa stalo dnes a musíme bojovať, aby sme ju udržali. To som vtedy nevedeli, dnes už to vieme. Musíte tento náš omyl napraviť vy.

 

 

No a čo sloboda? 

Všetci sme si vtedy mysleli, že sloboda je tá zásadná vec. Pre mňa to doteraz aj zásadná vec je, ale viem, že pre mnohých to tak už nie je. Sloboda nie je len o tom, že dostane možnosti. Dnes môžete vysloviť názor, že premiér je idiot a nič sa vám nestane. Za komunizmu by ste okamžite šli do väzenia, a to je veľký rozdiel.

 

Uvedomil som si ale jednu vec. Sloboda bez toho, aby ste ju mohli využiť, je vlastne prázdne slovo. Vtedy som to tak nevnímal, dnes to viem. Ak sa narodíte do chudobnej rodiny, nemáte dobré vzdelanie, nepodarí sa vám uplatniť, nemáte peniaze, načo vám je sloboda? Nemôžete cestovať, nemáte za čo. Pozrite sa na dnešných Rómov. Sú v osadách uväznení, nemajú peniaze, aby so situáciou niečo robili. Môžeme tiež hovoriť o komunite LGBTI, ktorí si nie sú rovní s ostatnými. Otázkou teda je, či sa cítia slobodní. My im tú slobodu upierame. A upierame ju aj chudobným penzistom a čiastočne aj ženám, ktoré nemajú rovnaké postavenie ako muži. Chcem tým povedať, že je to oveľa viac, ako obyčajné slovo či zákon. Nestačí to. Pokiaľ nemáte možnosť slobodu využiť, je to potom len prázdne slovo.

 

Ako sa darí Slovenskej republike?

Ak sa porovnáme s inými štátmi vo svete, máme sa veľmi dobre. Uvedomujem si, že to ľudia možno neradi počujú. No ak by ste šli napríklad do Afriky, chudobných oblastí Ázie či do Ruska, uvidíte, ako sa žije iným. Žijeme v demokracii, materiálne sme v horných piatich percentách kvality života.

 

Pozrite sa do Maďarska, aká tam je frustrácia. Je cítiť rozdiel. V Poľsku je veľký boj v spoločnosti. Síce aj u nás, no nie je to také dramatické, ako u nich. Keď neviete porovnávať, hovoríte si, že sa nám nežije tak dobre ako Nemcom. Je to pravda, no žije sa nám oveľa lepšie ako väčšine ľuďom na svete. Kedysi to tak nebolo, nepatrili sme medzi „víťazov“. Ešte v 19. storočí sme boli veľmi chudobná a neslobodná spoločnosť. Málo národov malo také šťastie ako my. Je to nevídaný úspech.

 

Ako vnímate slová predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorý by chcel mať takú moc, ako má Orbán v Maďarsku a chce sa mu podobať?

Danko je, teda aspoň dúfam, bezvýznamná figúra. Pevne verím, že po voľbách už nebude mať túto funkciu. Ten, kto pozná slovenské dejiny, tak vie, že je presným obrazom tých, ktorí v minulosti Slovákom vládli tak, že mnohých robili neslobodných. V podstate hovorí, že zo Slovákov chce spraviť otrokov svojej moci. A tvári sa, aké je to skvelé. Ľudí, ktorí sa prikláňali k Moskve, sme už mali, takých tu bolo vždy dosť.

 

Chce mať diplom, a to aj napriek tomu, že je jeho práca plagiát, užíva si výložky a ocenenia, no o slobode nemá ani páru. Jemu by aj tak bola na nič, lebo by ju nemal ako využiť, keďže nie je dostatočne inteligentný. To je ale jedno, v politike, bohužiaľ, intelekt nie je vždy rozhodujúci. Dá sa na tom len trpko zasmiať. Kopa ľudí nevie, čo je Danko za človeka. Choďte do Revúcej a tam vám to povedia, odtiaľ pochádza.

 

 

Sme na tom lepšie v porovnaní s Českom?

Rozdiel v kvalite života je medzi nami stále trochu cítiť, sú na tom o čosi lepšie. A to štatisticky a aj objektívne. Nie je ten rozdiel významný, ale je tam. Slováci boli ale oveľa chudobnejší a my sme ich v podstate dobehli. V 90. rokoch, keď na Slovensku vládol Mečiar, oni šprintovali do EÚ a do NATO. S nami to vyzeralo tak, že dopadneme ako Ukrajina. Vyzeralo to veľmi zle a je to jeden z malých zázrakov, že sme ich dobehli. Politicky sú na tom skoro horšie ako my, na čele štátu majú bývalého agenta ŠtB premiéra Babiša, ktorý je pôvodom Slovák. To už je ale ich vec, že si ho zvolili. No a prezidentom je Miloš Zeman, ktorý je vulgárny a je navyše poskokom Moskvy. Niektorí ľudia sú tam zúfalí, iní ich zas volia. Dovolím si povedať, že polovica ľudí je frustrovaná z týchto dvoch mužov a závidia nám prezidentku Zuzanu Čaputovú. Hanbia sa totiž, ako vyzerajú vo svete.

 

Majú totiž šialenú povesť – žijú si celkom dobre, no Európa sa na nich pozerá, čo sú to za národ, keď majú takýchto ľudí na čele štátu. V tomto sme na tom oveľa lepšie. Oni sa z toho ale dostanú. Teraz nám síce závidia, no za pár rokov možno budeme závidieť my im, nikdy neviete. Tiež treba vyzdvihnúť vzťahy medzi našimi národmi, sú na solídnej úrovni.

 

Pracovali ste ako šéfredaktor či editor vo viacerých médiách v oboch krajinách. Ako sa na Slovensku a v Česku vyvíjala žurnalistika?

Česká žurnalistika bola na tom v deväťdesiatych rokoch oveľa lepšie ako naša v rámci profesionality. Na druhej strane, aj mnohí českí žurnalisti boli nekritickí voči vtedajšej vláde. Situácia sa rokmi vyvíjala. Vďaka mečiarizmu sa slovenskí novinári naučili, čo to znamená obhajovať a brániť svoju slobodu a nezávislosť. Toto obdobie má dodnes pozitívny vplyv na slovenskú žurnalistiku. V Česku zas za posledné roky padli mnohé médiá do rúk oligarchov. Napríklad premiér Babiš vlastní tretinu všetkých médií, čo je úplné peklo pre tamojšiu žurnalistiku. Zázrakom je, že majú celkom nezávislú a relatívne dobrú Českú televíziu a Český rozhlas. Otázkou je, ako dlho im to vydrží.

 

Keď teda dnes porovnáte slovenské a české médiá, tie naše sú na tom lepšie. Aktuality, Denník N či SME sú veľmi solídne médiá, často sú dokonca nad úrovňou českých. Slovensko je v podstate najslobodnejšia krajina čo sa týka médií v strednej Európe. Dokonca aj komerčné televízie Markíza a Joj majú spravodajstvo v zásade solídne. Ostatné programy, to už je o niečom inom.

 

Ak chcú mladí aspoň trochu porozumieť tomu, čo vlastne žijú, tak sa nezaobídu bez toho, aby vedeli, čo sa dialo pred 30. rokmi.

 

Za posledné roky sme zo 17. priečky z hľadiska slobody médií klesli na 35. pozíciu. O čom to svedčí?

Jeden z dôvodov, prečo to tak je, bola bezpochyby vražda novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. Keď zabijete v demokratickej krajine žurnalistu, niečo nie je v poriadku so slobodou prejavu. RTVS ovládli politici po tom, čo vymenili riaditeľa. Slovenská televízia sa viac či menej snaží slúžiť tejto vláde. Aj nákupy Penty v oblasti médií spôsobili, že sme sa prepadli. Ak bude po voľbách pokračovať táto vláda, či už s Kotlebom alebo bez neho, budú útočiť na nezávislé médiá a opäť sa prepadneme. Treba však dodať, že susedné krajiny sú na tom ešte horšie.

 

Martin M. Šimečka: Pokiaľ nemáte možnosť slobodu využiť, je to potom len prázdne slovo (Rozhovor)

 

Vražda novinára a jeho priateľky otriasla spoločnosťou. Zomkla táto tragická udalosť novinársku obec na Slovensku?

Myslím, že táto tragédia ju ovplyvnila, a to veľmi výrazne. Vražda mala byť varovaním pre slovenských novinárov, mala byť demonštratívna. Stal sa ale presný opak. V tých prvých dňoch boli moji kolegovia v šoku, a právom. Mali strach o svoj život. Mnohí novinári, hlavne tí dobrí, si povedali, že sa nenechajú zastrašiť. Paradoxom, aj keď to je smutný paradox, je, že vražda dvoch mladých ľudí ukázala, že ich práca má význam. Uvedomili si tiež svoju silu, zodpovednosť a význam svojho poslania. Je to v novinárskej obci cítiť.

 

Slovensko bojovalo pred 30. rokmi so socializmom a vyhralo. S čím bojuje dnes?

Boj nie je úplne správne slovo. Použil by som skôr slovo zápas. No a zápasíme s vlastnou ľahostajnosťou. Ešte stále si väčšina spoločnosti akoby neuvedomovala, že ak bude len tak existovať a všetkému sa prispôsobovať, poškodí nás to. Slováci majú akúsi záľubu v odovzdanosti osudu, no potom si nás ten osud podrobí. Zápasíme tiež s hlúposťou a manipuláciou tejto hlúposti. Danko je toho dokonalým príkladom. Každý národ by mal mať snahu byť lepším, aj my sa snažíme. No mali by sme mať väčšiu vôľu, kopa ľudí na to kašle.

 

Dnes poznáme mená hrdinov, ktorí bojovali za slobodu pred 30. rokmi. Kto je hrdinom dnešnej generácie?

Hrdinami sú investigatívni novinári. Je to práca, ktorá si vyžaduje minimálne toľko odvahy, vzdoru a čestnosti, ako to bolo v minulosti, keď disidenti vzdorovali režimu. Je to podobný príbeh. Musia mať odvahu a aj ju majú. Hrdinovia sú aj občianski aktivisti, ktorí organizovali protesty, ľudia v malých mestách, ktorí sa snažia zlepšiť situáciu. Musia čeliť mnohým prekážkam, zlobe a nenávisti. Nemajú to ľahké a aj demokracia potrebuje hrdinov. Každá krajina ich potrebuje, bez nich budeme konformný národ, ktorý sa podrobí hocikomu.

Pridaj sa k tým, ktorí nas podporili. Predplať si R+ VIAC
Ohodnoť článok
5
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Najčítanejšie
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies a iné technológie zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky. Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies, prípadne sa oboznám Podmienkami používania portálu platných od 24.5.2018. Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača, prípadne pre detailnejšie nastavenie klikni na viac možností nižšie.
Upozornenie na právo nastavenia ochrany osobných údajov na Refresheri

Vzhľadom na existujúce a aj chystané zmeny v zákonoch ti dávame možnosť detailného nastavenia spracovania osobných údajov a preferencií spojených so spracovaním osobných údajov.

Prečítaj si možnosti, posuň zobrazenie nadol, nastav si svoje preferencie a klikni na tlačidlo súhlasím, keď budeš chcieť pokračovať do služieb Refresheru. Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie v tvojom prehliadači. Sú natoľko dôležité, že ich budeme musieť použiť pre zapamätanie si toho, že si toto okno potvrdil/a, v opačnom prípade by sme ti ho museli zobrazovať znova a znova.

Údaje, ktoré spracovávame, keď používaš Refresher
Zo strany Refresheru zbierame tieto osobné údaje:
  • Keď navštíviš Refresher, uchovávame si informácie o tom, ktoré články si prečítal, identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, alebo IP adresu v prípade prihlásenia do účtu, súbory cookie a poloha.
  • Pri prihlásení do účtu e-mailovú adresu
Prečo zbiera Refresher tieto údaje:
  • Na zlepšenie kvality našich web stránok a vývoj nových webových služieb
  • Na vykonávanie analýz a meraní, s cieľom pochopiť, ako sú naše web stránky využívané
  • Na to, aby sme nezobrazovali obsah, ktorý si už videl
  • Pre zobrazovanie prispôsobenejší obsah, ako sú napríklad relevantnejšie články
  • Pre schopnosť identifikovať ťa ako užívateľa pri prihlasovaní do svojho účtu
Zbierame údaje pre partnerov a reklamné siete:
  • identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, súbory cookie a poloha.
Prečo zbierame tieto údaje pre partnerov, tretie strany a reklamné siete:
  • Na to, aby mohli fungovať a zobrazovali relevantnejšie a užitočnejšie reklamy.
Zoznam reklamných sietí a nastavenia reklám

Nevyhnutné osobné údaje - cookies - pre zobrazovanie reklám zbierame pre nasledujúce spoločnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
Formulár kontakt v súvilosti s osobnými údajmi >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

 

Možnosť vypnúť si personalizovanie reklám a zbieranie osobných údajov pre jednotlivých partnerov:

Upraviť nastavenia typov reklám Google - personalizovanie od spoločnosti Google

Upraviť nastavenia typov reklám AdForm - personalizovanie od spoločnosti AdForm

 

Svoje nastavenia pre všetky ostatné reklamné siete, aj tie, ktoré na Refresheri nenájdeš, si vieš prezrieť na stránke youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Meranie návštevnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránok používajú na zlepšenie funkčnosti svojich stránok údaje zhromaždené službou Google Analytics. Zhromažďovanie údajov môžete deaktivovať tak, že si stiahnete a nainštalujete doplnok pre svoj prehliadač.

Stiahnuť doplnok pre prehliadač

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Spoločnosť Gemius podobne ako služba Google Analytics vyhodnocuje a meria návštevnosť na niektorých webových stránkach. Na meranie využíva Cookies, ktoré si môžeš deaktivovať vo svojom prehliadači.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využívame na analýzu návštevnosti a správanie sa užívateľov. Vytvára nám mapu aktivity návštevníkov, na webových stránkach, ktoré vizualizuje a vyhodnocuje. Tieto informácie nie sú zbierané vždy, nikdy nie sú spárovateľné s aktivitami užívateľov a teda nie je možné identifikovať jednotlivcov, ale Hotjar ti môže nastaviť súbory Cookies.

Ovládacie prvky súvisiace s prehliadačom

Nastavenia súborov cookie

Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie vo vašom prehliadači a slúžia na zlepšenie prostredia pri používaní internetu.

Ak napríklad na určitom webe nastavíte predvolený jazyk, súbory cookie pomôžu prehliadaču zapamätať si túto voľbu. Niektoré alebo všetky súbory cookie môžete tiež zablokovať, to však môže viesť k zastaveniu fungovania niektorých funkcií na internete.

Mnoho webov napríklad vyžaduje zapnuté súbory cookie vtedy, keď sa chcete prihlásiť. Informácie o tom, ako upraviť nastavenia súborov cookie, nájdete v zdrojoch pomocníka vášho prehliadača.

Zásady ochrany osobných údajov

Prečítaj si naše Zásady ochrany osobných údajov

Ďalšie informácie o tom, ako Refresher používa na zlepšenie služieb
  • Prihlasovanie - pre účely prihlasovania potrebujeme tvoju emailovú adresu.
  • Prispôsobenie - pre zistenie toho, čo ťa zaujíma, vytvárame tvoj unikátny profil. Ak nejaké informácie pozbierame, nájdeš ich vo svojich nastaveniach súkromia a profil môžeš upraviť, alebo zmeniť, alebo celé personalizovanie vymazať.
Ako zmeniť nastavenia spracovania osobných údajov?

Ak zmeníte názor, kedykoľvek tieto údaje môžete zmeniť na adrese https://refresher.sk/nastavenia/sukromie.
Ak nechceš vidieť toto okno, ak nás navštívíš z iného zariadenia alebo prehliadača, prihlás sa a tvoje preferencie si zapamätáme.