Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
Refresher Slovensko
Otvoriť v aplikácii Refresher
Stiahnuť
X
15. novembra 2019, 15:02
Čas čítania 7:11
Daniel Mikolášik

Vekslák, bony či Tuzex. 10 vecí z čias komunizmu, ktoré dnes už neexistujú, no kedysi boli súčasťou života mnohých

Vekslák, bony či Tuzex. 10 vecí z čias komunizmu, ktoré dnes už neexistujú, no kedysi boli súčasťou života mnohých
Zdroj: Archív TASR
ZAUJÍMAVOSTI 30. VÝROČIE NEŽNEJ REVOLÚCIE
Uložiť Uložené

Kto boli ŠtBáci a prečo prenasledovali ľudí? V Tuzexe sa dali nakúpiť značky ako Levi's, Lee Cooper či Ellesse.

Pre mladú generáciu je to síce už nepredstaviteľné, no predtým, ako v našich končinách Nežná revolúcia položila komunistický režim, boli mnohé veci, na ktoré sme dnes zvyknutí, úplne inak. 

Namiesto polície na poriadok dohliadala Verejná bezpečnosť, keď si si chcel kúpiť džínsy, tak jedine v Tuzexe, aj to len občas a za špeciálne peniaze, ku ktorým sa nedalo dostať a dôvera medzi ľuďmi bola skutočne chabá, pretože hocikto z tvojich známych mohol byť „eštebák“  v utajení, či ich spolupracovník a donášať na teba.

Ako vyzerala móda našich revolucionárov počas novembra 1989?
Ako vyzerala móda našich revolucionárov počas novembra 1989? Zdroj: Refresher

O pár dní si pripomenieme 30. výročie Nežnej revolúcie, ktorá v roku 1989 nenásilnou formou položila komunistický režim. Po krvavom potlačení pokojnej manifestácie študentov 17. novembra 1989 v Prahe sa na námestiach stretávali státisíce ľudí. Doslova v priebehu pár týždňov, porazili režim, ktorý vládol dlhé desaťročia tvrdou rukou a obmedzoval svojich obyvateľov. Nežná revolúcia priniesla slobodu do všetkých oblastí života na Slovensku.
V Refresheri sme sa rozhodli napísať sériu článkov, ktoré ti túto významnú udalosť lepšie priblížia. Pozrieme sa ale aj na neslobodu, ktorá revolúcii predchádzala a na to, ako sa spoločnosť za 30 rokov zmenila.

Odporúčané
Bundy do pása, bláznivé svetre a budajky. Ako vyzerala móda počas nežnej revolúcie? Bundy do pása, bláznivé svetre a budajky. Ako vyzerala móda počas nežnej revolúcie? 14. novembra 2019, 15:19

Tento článok ti priblíži, ako sa v časoch represívneho totalitného režimu žilo. Predstavíme ti 10 vecí a pojmov z čias komunizmu, ktoré dnes už neexistujú, no kedysi boli súčasťou života väčšiny obyvateľstva.

Tuzex

Kráľ všetkých obchodov. Prvý otvorili v hlavnom meste Československa v Prahe v auguste roku 1957. Išlo o tzv. podnik zahraničného obchodu, v ktorom sa okrem tuzemského tovaru dali výnimočne kúpiť aj nedostupné zahraničné potraviny, kozmetika, džínsy zvané texasky či dokonca automobily. Populárne značky v Tuzexe boli napríklad Levi's, Lee Cooper či Ellesse.

V období Nežnej revolúcie bolo na území Československej socialistickej republiky približne 170 predajní Tuzexu. Nakupovať v týchto vysnívaných sieťach maloobchodných predajní však nemohol len tak hocikto, keďže sa v nich platilo špeciálnymi poukážkami nazývanými bony. Práve z toho dôvodu si ľudia nakupujúci v Tuzexe pripadali v spoločnosti exkluzívnejšie.

 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Československé RETRO (@ceskoslovenske_retro),

Názov Tuzex je odvodený zo slov „tuzemský export“. Najpodstatnejšie dôvody vzniku tejto siete obchodov boli dva. Umožniť ľuďom, ktorí mali valuty (hotovosť v zahraničnej mene) nadobudnuté v zahraničí, aby ich utratili doma a aby sa k nim dostal nakoniec štát. Druhým dôvodom bolo, aby mali cudzinci v Československu možnosť kúpiť si tovar, na ktorý sú zvyknutí.

Bony

Ako sme už načrtli vyššie, bony boli špeciálne poukážky, ktorými sa dalo platiť v sieťach Tuzex. Ich oficiálny názov bol „odberné poukazy Tuzexu, podniku zahraničného obchodu,“ avšak slovo bony pochádzajú z nemeckého der Bon – poukážka, dobropis.

Toto platidlo sa dalo oficiálne získať výlučne pri povinnej výmene za valuty. Tie dostávali ľudia od rodín, ktoré emigrovali do zahraničia alebo ich mali tí, čo chodili na služobné cesty mimo územia Československa a časť diét im v nich bola vyplácaná.

Odporúčané
Propaganda v ZSSR: Všadeprítomný triedny nepriateľ, donášanie na vlastných rodičov či prekrúcanie historických faktov Propaganda v ZSSR: Všadeprítomný triedny nepriateľ, donášanie na vlastných rodičov či prekrúcanie historických faktov 18. septembra 2018, 14:07

Bony neboli spätne zmeniteľné a platili iba na území ČSSR (Československá socialistická republika). V kurzovej kalkulačke mal jeden bon hodnotu jednej československej koruny. V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa však na čiernom trhu predával 1 bon za približne 5 Kčs.

Vekslák, bony či Tuzex. 10 vecí z čias komunizmu, ktoré dnes už neexistujú, no kedysi boli súčasťou života mnohých
Zdroj: Wikimedia/Lukáš Řezník

Vekslák

Slangové slovo pochádzajúce z nemeckého der Wechsel, čo znamená zmena. Veksláci sa zaoberali obchodovaním na čiernom trhu. Ilegálne nakupovali a predávali bony či cudzie meny (valuty). 

Vďaka tomu dokázali sprostredkovať aj bežným občanom možnosť, aby si mohli nakúpiť exkluzívny a luxusný tovar v predajniach Tuzexu. Ak si si však chcel zameniť valuty ilegálnou cestou cez veksláka, dosť si na tom prerobil. Ich kurz bol totiž asi šesť až sedemkrát horší, než ten oficiálny. Ale pre mnohých bola možnosť kúpiť si bony u vekslákov jediná cesta k luxusnému tovaru v Tuzexe. 

Odporúčané
Miliónový biznis s teniskami a oblečením ovláda resell mafia. Jej pozadie sa točí okolo podvodov a klamstiev Miliónový biznis s teniskami a oblečením ovláda resell mafia. Jej pozadie sa točí okolo podvodov a klamstiev 4. augusta 2019, 13:21

Dôvodom vekslovania bol nedostatok tvrdej meny (americké doláre, nemecké marky, britské libry a pod.) v Československu, čo spôsobovalo veľký dopyt na trhu. Takáto forma podnikania bola v tom čase trestná. Veksláci porušovali predpisy o obehu tovaru v styku s cudzinou a ohrozovali devízové hospodárstvo.

Veksláci boli poväčšine zamestnaní, ako vyhadzovači v nočných podnikoch. Z mnohých z nich sa po nežnej revolúcii stali významní predstavitelia organizovaného zločinu alebo podnikatelia na hrane zákona.

 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa České dráhy (@ceskedrahy),

Verejná bezpečnosť

Predchodcovia dnešného policajného zboru, ktorí však na poriadok dohliadali radikálnejším spôsobom. Drvivá väčšina príslušníkov VB (Verejnej bezpečnosti) bola tiež členmi KSČ (Komunistickej strany Československa). Uniformovaná zložka Zboru národnej bezpečnosti fungovala na našom území od roku 1945 až do roku 1991.

V časoch totality príslušníci VB trestali občanov aj za mnohé činnosti, ktoré sú dnes úplne bežné a legálne, ako napríklad súkromné podnikanie. Táto zložka sa stala dôležitou súčasťou bezpečnostného aparátu, ktorý bol priamo podriadený ministerstvu vnútra. Ikonickými sa stali najmä ich žlto-biele vozidlá s modrým majákom a čiernym označením „VB“.

Odporúčané
Sandra z Dejepis Inak: Pedofili mi za sex ponúkali aj 3 000 €, keď som sa ich snažila nachytať (Rozhovor) Sandra z Dejepis Inak: Pedofili mi za sex ponúkali aj 3 000 €, keď som sa ich snažila nachytať (Rozhovor) 14. septembra 2019, 13:19

V 60. rokoch minulého storočia boli v rámci VB vytvorené aj poriadkové pohotovostné útvary, ktoré sa smutne zapísali do histórie našich dvoch štátov, práve v súvislosti s krvavým potlačením protestných demonštrácii počas prvého výročia invázie spojeneckých vojsk a okupácie ČSSR v roku 1968.

Tieto sily boli po roku 1969 až do Nežnej revolúcie v roku 1989 na pravidelnej báze nasadzované k rozohnaniu manifestácií a demonštrácií proti komunistickému režimu. Naposledy pri pokojnej manifestácii študentov 17. novembra 1989 na Národní tříde v Prahe. Krvavý zásah príslušníkov spôsobil začiatok Nežnej revolúcie a pád komunistického režimu. 

Vekslák, bony či Tuzex. 10 vecí z čias komunizmu, ktoré dnes už neexistujú, no kedysi boli súčasťou života mnohých
Zdroj: TASR/Radoval Stoklasa

ŠTB-ák

Eštebáci boli príslušníci štátnej tajnej služby ŠtB (Štátna bezpečnosť). Išlo o kontrarozviedku, ktorá oficiálne bojovala s vonkajším a vnútorným nepriateľom a chránila socialistickú ekonomiku. V praxi to však znamenalo len jedno: Eštebáci sledovali, odpočúvali a tvrdo vypočúvali každého, kto jednal proti ich srsti alebo kritizoval komunistický režim, teda takzvaných nepriateľov štátu.

Často sa za týmto pomenovaním skrývalo prenasledovanie ľudí len preto, že mali iný názor, alebo sa verejne vyjadrili kriticky o komunistickom režime či jeho predstaviteľoch. Aj za iný názor si sa v tom čase mohol dostať do väzenia, mohli ťa vyhodiť zo školy alebo prenasledovať.  

Členovia tejto neuniformovanej zložky polície sledovali diplomatov, kňazov, lídrov podzemnej cirkvi, ale aj obyvateľov Československa, ktorí sa vrátili z cudziny. Ich terčom boli často obyvatelia kritizujúci komunistické zriadenie, disidenti a významné osobnosti, ktoré nesúhlasili s neslobodou, v ktorej sa krajina nachádzala.

Agenti Štátnej bezpečnosti preukázateľne vykonávali protizákonné operácie v prospech KSČ. Do ich portfólia okrem iného patrilo aj sledovanie a odpočúvanie významných členov iných strán či vytváranie falošných dôkazov s úmyslom očierniť a zlikvidovať odporcov KSČ. Mnohí ľudia, ktorých ŠtB sledovala a prenasledovala, skončili vo väzení.

Posledným šéfom Štátnej bezpečnosti pred Nežnou revolúciou bol Slovák Alojz Lorenc. Dodnes žije v Bratislave  a istý čas pracoval aj pre finančnú skupinu Penta.

Vekslák, bony či Tuzex. 10 vecí z čias komunizmu, ktoré dnes už neexistujú, no kedysi boli súčasťou života mnohých
Zdroj: Wikimedia/Úřady

Digitálna hra „No počkaj!“

Ruský vplyv za čias komunizmu bol veľmi dominantný. Netýkalo sa to len napríklad povinnej ruštiny, namiesto angličtiny, ale tiež prvých videohier na našom území. Zatiaľ čo v západných krajinách sa deti hrali Pac-Mana či Space Invaders, u nás bola veľmi populárna ruská konzola značky Elektronika s digitálnou hrou „Ну, погоди!“ (No počkaj!).

Podstatou hry, na ktorej sa nachádzali 4 rôzne hracie gombíky, bolo zbieranie vajec. Konzola pochádza z 80. rokov minulého storočia. Aj napriek tomu, že oproti dnešným technológiám ide o pomerne archaický prístroj ponúkajúci len zlomok funkcií, v tom čase vyčnieval nad vtedajšími elektronickými zariadeniami určenými na zábavu.

Princíp bol veľmi jednoduchý. Hráč ovládal hlavnú postavu, vlka, ktorý držal košík a doňho sa snažil chytať padajúce vajcia. Za každé chytené vajce si získal jeden bod. Ak si však vajce nechytil, spadlo na zem a rozbilo sa. Tým pádom si prišiel o život. Na čierno-bielej obrazovke sa raz za čas objavil aj zajac, ktorý predstavoval akéhosi žolíka. Vtedy si pri nechytení vajcia prišiel len o pol života. Videohra mala aj hodiny a budík.

Céčka

Hračka, ktorá zberateľským šialenstvom zachvátila nielen deti, ale aj starších. Išlo o veľmi populárne plastové výlisky rôznych farieb v tvare písmena C, ktoré v 80. rokoch a začiatkom 90. rokov minulého storočia spôsobili na našom území hotový ošiaľ. Pôvodne pritom vznikli ako doplnok na závesy do dverí a okien.

Išlo o veľmi významnú módnu vlnu. Spevák Michal David o tomto fenoméne dokonca nahral skladbu s príznačným názvom Céčka. Deti a mladí si z nich vďaka jednoduchému spájaniu vytvárali rôzne náhrdelníky, náramky či retiazky. Niektoré deti ich dokonca používali aj ako platidlo a vymieňali si ich za iné hračky alebo sladkosti.

Taktiež sa s nimi hrala známa hra zvaná „čiara“. Princíp hry bol jednoduchý, na zem sa kriedou nakreslila čiara a deti si určili vzdialenosť, od ktorej céčka hádzali ku čiare. Kto k nej bol najbližšie, stal sa víťazom a mohol si zobrať céčka svojich protihráčov.

Versatilka

Opäť ďalší predmet, ktorý sa stal hotovým fenoménom pre dobu komunizmu na našom území. Išlo o mechanickú kovovú ceruzku s vymeniteľnou tuhou. Tento patentný školský doplnok v dutom obale bol prvýkrát vyrobený v roku 1950 v továrni Koh-i-noor Hardtmuth v Českých Budějoviciach.

Jej veľkou výhodou bolo to, že oproti klasickým ceruzkám mala omnoho dlhšiu životnosť. Bolo v nej zariadenie, ktoré po stlačení vysunulo grafitovú tuhu. Keď sa minula, jednoducho sa vymenila za novú. Mnohí študenti ju však využívali aj na iné účely.

Vďaka jej dutému obalu ju plnili zaslinenými papierikmi, guličkami plastelíny alebo ryžovými zrniečkami, ktoré rýchlym vyfúknutím strieľali po spolužiakoch. Práve z toho dôvodu sa im často hovorilo aj slintačka alebo fľusačka.

Vekslák, bony či Tuzex. 10 vecí z čias komunizmu, ktoré dnes už neexistujú, no kedysi boli súčasťou života mnohých
Zdroj: Wikimedia/Gampe

Pohraničiar

Už zo samotného názvu pravdepodobne tušíš, o koho išlo. Pohraničiar bol človek slúžiaci na hraniciach. Ich úlohou bolo chrániť štátne hranice a v prípade odhalenia občanov snažiacich sa uniknúť z Československa mali plné právo po nich strieľať. Za čias komunizmu totiž neexistovala sloboda cestovania a z krajiny nikto nemohol odísť len tak. 

Každý, kto by v tom čase chcel legálne opustiť Československo, bol preverovaný a lustrovaný. Potreboval si vtedy vycestovaciu doložku aj devízový prísľub (písomné povolenie banky na výmenu určitého množstva korún československých za devízové prostriedky potrebné na cestu do kapitalistických krajín). Normálny občan bez vplyvu KSČ a známostí naň podľa ÚPN čakal aj niekoľko rokov.

Pohraničiari mali okrem zbraní aj vycvičené psy, ktoré v prípade odhalenia ľudí tajne emigrujúcich do slobodného sveta vypustili, aby ich roztrhali. Mnohí pri tom prišli na hraniciach Československa o život, ako napríklad Hartmut Tautz, ktorého usmrtili práve hraničiarske psy. 

Ústav pamäti národa, ktorý sa zaoberá zločinmi totalitných režimov na Slovensku, podrobne zdokumentoval prípady usmrtenia 42 osôb pohraničiarmi pri pokuse o prechod hranice na Západ na jej časti na území Slovenska v období rokov 1948 – 1989. 

Príživník

Posledným slovom na dnešnom zozname je príživník. Išlo o nepracujúceho človeka, ktorý sa priživoval na spoločnosti a na výhodách komunistického systému. Človek v tom čase nemohol byť bez zamestnania a dopúšťal sa trestného činu príživníctva. Každý totiž musel byť zamestnaný, a tým pádom užitočný pre socialistické zriadenie.

Každý občan mal informácie o zamestnaní v občianskom preukaze. Ak tam chýbala pečiatka, bolo evidentné, že sa dopúšťa trestného činu. Častými príživníkmi boli predovšetkým veksláci, ktorí zarábali ilegálnym spôsobom. Práve preto sa väčšina zamestnávala „len na oko“ ako vyhadzovači v nočných podnikoch.

 

Vekslák, bony či Tuzex. 10 vecí z čias komunizmu, ktoré dnes už neexistujú, no kedysi boli súčasťou života mnohých
Zdroj: Archív TASR
Domov
Zdieľať
Diskusia