Priemerná Európanka má dnes prvé dieťa takmer v 31 rokoch a pôrodnosť klesá. Odpoveďou na tento trend sa stalo zmrazovanie vajíčok ako poistka pre budúcnosť. Čo sa však stane v momente, keď sa táto poistka neuplatní?
Ako píše EuroNews, mnohé ženy, ktoré si nechali vajíčka zmraziť v mladšom veku, nakoniec otehotnejú prirodzene, nájdu si partnera neskôr alebo sa ich životné plány jednoducho zmenia. V tom momente nastáva dilema: čo s biologickým materiálom, ktorý čaká v tekutom dusíku pri teplote -196 °C? Z medicínskeho hľadiska tam môže vydržať prakticky navždy, no z toho ľudského a právneho je to oveľa zložitejšie.
Kým pri darovaní krvi či plazmy má väčšina ľudí jasno, pri embryách nastupujú silné emócie. Nejde len o zhluk buniek, pre mnohých je to potenciálny potomok a nositeľ ich DNA. Odborníci z praxe potvrdzujú, že páry sa len veľmi ťažko vzdávajú vlastných embryí v prospech iných neplodných párov.
Je to paradox - radšej ich nechajú zničiť alebo ležať ladom, než by mali žiť s pocitom, že ich biologické dieťa vychováva niekto cudzí. Ochota darovať stúpa len vtedy, ak už pri oplodnení boli použité darované vajíčka alebo spermie.
Situáciu komplikuje fakt, že Európa nemá jednotné pravidlá. Kým vo Veľkej Británii môžu byť embryá skladované až 55 rokov a následne darované či zničené, Taliansko a Poľsko razia prísnu cestu.
V Taliansku je ničenie embryí zakázané, čo vedie k hromadeniu tisícok „opustených“ vzoriek bez budúcnosti. Poľsko zasa po 20 rokoch nariaďuje ich povinné darovanie iným párom.
Na opačnom konci stojí Švédsko, kde sa nevyužité embryá po desiatich rokoch nemilosrdne likvidujú. Špecifickým prípadom je Španielsko, európska veľmoc v oblasti asistovanej reprodukcie. Kliniky tam hlásia desaťtisíce embryí, ku ktorým sa nikto nehlási.
Keď pacienti prestanú komunikovať alebo platiť za uskladnenie, kliniky sa dostávajú do právnej pasce. Embryá tak ostávajú v „šedej zóne“ - technicky existujú, no nikto nevie, čo s nimi. Tento fenomén jasne ukazuje, že veda v 21. storočí predbehla nielen naše zákony, ale často aj našu schopnosť vysporiadať sa s etickými otázkami, ktoré nové technológie prinášajú.
