V sedemnástich založili inovatívnu cvičnú firmu, ktorá vyhráva veľtrhy doma aj v zahraničí.
„Nevhodné poznámky, pohľady, otázky, pri ktorých si uvedomíte, že sa necítite komfortne. A práve to je zradné – nie je to niečo, čo by ste hneď nahlásili, ale ten pocit neistoty a stresu vo vás zostane. Keď sme sa o tom otvorene rozprávali v triede, zistili sme, že takúto skúsenosť má prekvapivo veľa dievčat.“
Jedna rada jazdí na koni, druhá aktívne športuje. Alexandra a Dita sú mladé, cieľavedomé spolužiačky z obchodnej akadémie Nevädzova v Bratislave. A obe mali skúsenosť, po ktorej sa v taxíku necítili bezpečne. Práve z tohto nepríjemného pocitu vznikol nápad na ženskú taxislužbu – ženy vodičky, ženy zákazníčky, bezpečne.
V rámci školského predmetu Cvičná firma vytvorili spolu s ďalšími desiatimi spolužiakmi projekt Donna Taxi, s ktorým dnes vyhrávajú veľtrhy doma aj v zahraničí. Zároveň ukazujú, že aj stredoškoláci a stredoškoláčky dokážu prichádzať s riešeniami reálnych spoločenských problémov.
Cvičná firma vznikla v spolupráci mimovládnej organizácie Hekima a Štátnym inštitútom odborného vzdelávania a dnes sa využíva na 180 stredných školách po celom Slovensku.
Mladých ľudí vedie k tomu, aby podnikanie nevnímali len ako cestu k zisku, ale aj ako nástroj riešenia spoločenských výziev. Práve vďaka tomuto prístupu sa zo školských projektov stávajú riešenia s reálnym spoločenským dopadom. Podobné projekty sú príkladom toho, ako môže rozvojové vzdelávanie meniť spôsob, akým mladí ľudia premýšľajú o podnikaní, spoločnosti a vlastnej zodpovednosti za svet okolo seba.
Spúšťačom bola vlastná skúsenosť
Projekt Donna Taxi vznikol ako reakcia na zdanlivo malé, no opakujúce sa situácie, ktoré mnohé ženy zažívajú v taxíkoch každý deň – nevhodné poznámky, pohľady či otázky, po ktorých zostane trpká pachuť a pocit neistoty.
„Keď sme sa o tom otvorene rozprávali v triede, zistili sme, že takúto skúsenosť má prekvapivo veľa dievčat,“ zamyslela sa Alexandra.
Donna Taxi sme postavili na jednoduchom, ale silnom princípe – ženy vozia ženy. Nejde len o prepravu, ale o pocit bezpečia, dôvery a rešpektu.
„Vtedy nám došlo, že to nie je len osobný problém, ale systémová vec, ktorú ženy riešia každý deň. A keď sme mali možnosť vytvoriť firmu ‚nanečisto‘, chceli sme ju využiť na riešenie reálneho problému. Nešlo nám len o to splniť zadanie alebo si niečo odškrtnúť,“ doplnila ju Dita, ktorá chcela predovšetkým vytvoriť projekt so spoločenským presahom a otvoriť tému, ktorá má skutočný význam.
Donna Taxi stojí na jednoduchom, no silnom princípe „ženy vozia ženy“. Nejde pritom len o samotnú prepravu, ale predovšetkým o vytvorenie pocitu bezpečia, dôvery a rešpektu.
Zakladateľky zároveň chceli ukázať, že aj v tradične „mužskom“ odvetví môžu mať ženy svoje miesto a pracovať v bezpečnom prostredí. Pre Alexandru a Ditu tak Donna Taxi nepredstavuje iba podnikateľský nápad, ale konkrétne riešenie reálneho problému.
Predmet Cvičná firma 2.0 nám otvoril dvere do sveta podnikania
K podnikaniu sa spolužiačky dostali už v druhom ročníku na predmete Podnikateľské zručnosti, kde si v menších tímoch vyskúšali tvorbu vlastných nápadov, naučili sa základy fungovania firmy a na školskom veľtrhu si prvýkrát overili, ako podnikanie vyzerá v praxi. Táto skúsenosť ich motivovala pokračovať ďalej a v treťom ročníku si zvoliť predmet Cvičná firma – Praktikum.
„Tento predmet nám dal pevné základy a chuť ísť hlbšie. Keď sme si potom v treťom ročníku vybrali Cvičnú firmu – Praktikum, všetko sa posunulo na vyššiu úroveň,“ popísala Dita.
Práve vďaka tomuto predmetu mohli svoj nápad posunúť z teórie do reality – pracovať na ňom dlhodobo, rozvíjať ho do detailov a postupne z neho budovať reálny projekt. Cvičná firma 2.0 im zároveň otvorila nové témy, ako sú inovácie, ekológia, udržateľnosť či riešenie spoločenských problémov.
Spočiatku mali niektorí chalani tendenciu prikláňať sa skôr k rodovo neutrálnejším témam. Otázka bezpečnosti žien im spočiatku neprišla ako niečo, čo by malo byť v centre podnikateľského projektu.
Zrazu už nešlo len o to „vymyslieť firmu“, ale klásť si otázky, prečo by mala existovať, aký problém rieši a aký má dopad na spoločnosť. Tento prístup ich naučil uvažovať viac do hĺbky a vnímať podnikanie ako nástroj na tvorbu zmysluplných riešení.
Takmer ako v realite
Fungovanie cvičnej firmy sa podľa študentiek výrazne približuje realite a človek si jeho náročnosť uvedomí až vtedy, keď si všetkými krokmi prejde. „Začína sa to úplne od nuly – postupuje sa podľa učebnice Cvičná firma 2.0 a veľkú podporu nám poskytla aj pani učiteľka,“ prezradila Dita.
Najskôr si museli ujasniť, aký problém chcú riešiť, aký bude ich podnikateľský nápad a názov firmy. Následne vytvorili organizačnú štruktúru kopírujúcu skutočnú firmu. „Vznikla organizačná štruktúra, ktorá kopíruje reálnu firmu – generálna riaditeľka a pod ňou jednotlivé oddelenia: marketing, obchodné oddelenie a administratíva.“
Postupne riešili aj identitu značky – logo, farby, slogan, Instagram, web, brožúry či vizitky. Obchodné oddelenie sa staralo o stratégiu, ponuku služieb a komunikáciu so zákazníkmi, administratíva zabezpečovala mzdy, dokumenty a chod firmy. Popri tom pripravovali biznis plán, finančné analýzy, minimálne mzdy, SWOT analýzu, platobné a reklamačné podmienky či zápis do obchodného registra cvičných firiem. Celý proces tak ešte viac pripomínal reálne podnikateľské prostredie.
Lepšie sme pochopili, čo všetko podnikanie obnáša a aké je to náročné.
Hoci mali na prácu štyri hodiny týždenne v škole, zďaleka to nestačilo. Veľa úloh riešili aj po vyučovaní, večer či cez víkendy, najmä pred veľtrhmi, keď „prakticky žili firmou nonstop“. Trénovali prezentácie, elevator pitch a skúšali rôzne modelové situácie, ako reagovať na otázky poroty či návštevníkov stánku na veľtrhoch, ktorých sa s firmou zúčastnili.
Samotné veľtrhy potom predstavovali vyvrcholenie celej práce. Nešlo len o to ukázať sa, ale obhájiť mesiace budovania projektu, jeho koncept, čísla, hodnoty aj fungovanie tímu. Práve tam si podľa nich človek naplno uvedomí, aké je to stáť za vlastným projektom a zvládať tlak reálneho prostredia.
Úspechy doma aj v zahraničí
Úspechy, ktoré projekt Donna Taxi na veľtrhoch dosiahol, vnímajú zakladateľky ako prirodzený výsledok toho, že k projektu pristupovali komplexne a s jasnými hodnotami. Nešlo im len o zisk alebo formálne splnenie zadania, ale aj o starostlivosť o zamestnankyne, etický kódex a bezpečné pracovné prostredie, čo podľa nich robilo projekt autentickým.
Zároveň doň zakomponovali environmentálny rozmer, vlastnú aplikáciu, inovatívnosť, spoločenskú zodpovednosť aj tému rodovej rovnosti.
„Každý z nás do toho vložil maximum a bolo cítiť, že to nie je len školský projekt,“ zhodujú sa. Významnú rolu zohrala aj podpora pani učiteľky a samotný koncept Cvičnej firmy 2.0. „Celý tím makal fakt naplno a každý mal jasno, že to nie je len školský projekt. Veľký podiel na úspechu mala aj pani učiteľka a koncept Cvičnej firmy 2.0. Porovnať to s bežnou školou? Úplne iný svet,“ myslí si Alexandra.
Osobnostný posun
Alexandra a Dita sa zhodujú, že účasť na projekte ich posunula aj osobnostne. Museli vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, prevziať zodpovednosť a naučiť sa fungovať v rolách, v ktorých sa dovtedy nikdy nevideli. Každá z nich pritom čelila iným výzvam.
Pre Alexandru bola jednou z najnáročnejších oblastí finančná analýza. „Uvedomiť si, koľko všetkého treba započítať a ako to pospájať, bolo zo začiatku dosť desivé. A zároveň mňa práca s ľuďmi. Ako marketingová riaditeľka som sa musela naučiť zadávať úlohy, motivovať spolužiakov, riešiť konflikty.“ Už nešlo len o to, aby si niečo spravila sama, ale niesť zodpovednosť za celý tím.
Dita zas najviac potrápili prezentačné zručnosti. Na začiatku mala veľký rešpekt z verejného vystupovania, najmä z prezentovania firmy v cudzom jazyku pred porotou. „Postupne som si však začala viac veriť, naučila som sa jasne formulovať myšlienky, reagovať na otázky a obhájiť náš projekt. Práve tieto situácie mi dali veľké sebavedomie a posunuli ma výrazne mimo moju komfortnú zónu.“
View this post on Instagram
Moment, kedy si uvedomili, že veciam začínajú naozaj rozumieť, prišiel najmä pri finančnom plánovaní. Dovtedy boli financie len abstraktné pojmy, no zrazu ich museli pretaviť do reality – prepočítať náklady na auto, poistky, servis, mzdy vodičiek, elektrinu, mesačné výdavky aj očakávané príjmy. Keď čísla začali dávať zmysel ako celok, nastal prelomový „aha moment“.
Alexandra dodáva, že silné bolo aj uvedomenie, že podnikanie nie je o náhodných nápadoch, ale o prepočítaných rozhodnutiach a zodpovednosti. Možnosť skúšať, robiť chyby a učiť sa z nich v bezpečnom prostredí cvičnej firmy považujú obe za jednu z najväčších hodnôt celej skúsenosti.
Dôležitou súčasťou bol aj rozvoj sebavedomia – vystupovanie pred porotou, prezentovanie projektu v cudzom jazyku a obhajovanie vlastných riešení. Ako hovorí Alexandra, podnikanie pre ňu „prestalo byť abstraktným pojmom“ a dnes ho vníma ako schopnosť rozmýšľať, rozhodovať sa a učiť sa z chýb, nie ako hľadanie dokonalých nápadov.
Dnes vieme, čo znamená podnikať
Keďže obe dievčatá pochádzajú z podnikateľských rodín, skúsenosť s cvičnou firmou ovplyvnila aj ich vzťah k rodičom a pohľad na podnikanie v rodinnom kontexte. Obe hovoria, že dnes lepšie chápu, čo všetko podnikanie obnáša a aké je náročné.
Alexandra oceňuje najmä možnosť radiť sa doma o konkrétnych úlohách v projekte a získavať spätnú väzbu priamo z praxe. Dita dodáva, že práve vďaka týmto rozhovorom sa ich vzťahy prehĺbili – mali spoločnú tému a zároveň získala väčší rešpekt k tomu, čo jej rodičia robia. Spolu doma skúšali prezentácie a simulovali odpovede na možné náročné otázky porotcov či potenciálnych záujemcov o firmu.
Na osobnej úrovni im cvičná firma priniesla najmä pochopenie súvislostí. Predmety, ktoré sa predtým učili oddelene – ekonomika, účtovníctvo, marketing či komunikácia – sa spojili do jedného funkčného celku. Naučili sa pracovať v tíme, riešiť konflikty, niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia a dotiahnuť veci do konca.
Dnes cítime, že to nie je len školský projekt – je to vstupenka do života a do práce, kde sa otvárajú nové možnosti a kontakty.
Keďže predtým nemali žiadnu dlhodobú pracovnú skúsenosť, vnímajú projekt ako svoju prvú veľkú polo-profesionálnu výzvu. Vďaka nej spoznali fungovanie reálneho sveta – od tímovej práce, cez prezentácie a komunikáciu so zákazníkmi, až po finančné rozhodnutia.
Aj preto dnes cítia, že nejde len o školský projekt, ale o vstupenku do života a do prostredia, kde sa otvárajú nové možnosti a kontakty. Ako ďalší silný moment vnímajú pozvanie moderovať dvojdňový veľtrh cvičných firiem v Bratislave, ktorý pre ne predstavoval nezabudnuteľnú skúsenosť a motiváciu do ďalších výziev.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Donna Taxi nie je len školský projekt
Je dôkazom, že keď mladí dostanú dôveru, priestor a zmysluplnú výzvu, dokážu nielen prichádzať s nápadmi, ale ich aj premeniť na riešenia s reálnym dopadom – projekty, ktoré menia životy a posúvajú spoločnosť.
Ukazuje, že škola môže byť viac než memorovanie a teória – môže byť tréningom na skutočný život, kde sa učíme riskovať, robiť chyby, spolupracovať a niesť zodpovednosť. A práve to je skúsenosť, ktorá študentov a študentky formuje nielen ako budúcich podnikateľov a podnikateľky, ale aj ako ľudí schopných myslieť a konať s odvahou a zmyslom pre druhých.
Hekima je mimovládna organizácia, ktorej poslaním je prispievať k rovnejšej a spravodlivejšej spoločnosti na Slovensku aj v zahraničí prostredníctvom posilňovania postavenia žien, skvalitňovania vzdelávania a podpory zodpovedného, inovatívneho podnikania.
Od roku 2021 pracuje s mladými ľuďmi ako nositeľmi pozitívnych zmien a venuje sa riešeniu rodovo-špecifických nerovností v spoločnosti. Zameriava sa na rozvoj zručností a hodnôt mladých ľudí a žien, ako aj na podporu vzniku a rozvoja zodpovedných firiem a startupov, ktoré reagujú na naliehavé spoločenské výzvy v komunitách na Slovensku aj v zahraničí.
