Lenka a Vanda sú od 12 rokov závislé od drog a alkoholu: „V 13-tich ma znásilnil kamarát a policajti ma domov nosili v bezvedomí“

Poloma je malá osada v srdci stredného Slovenska. V horách medzi Krupinou a Babinou žijú v komunite Ľudovítov desiatky ľudí, no väčšina z nich sú deti. Všetky sa liečia zo závislosti od drog či alkoholu.

S 18-ročnou Lenkou a 17-ročnou Vandou nás spojil psychoterapeut a riaditeľ zariadenia Ľubomír Gábriš. Dievčatá nám vyrozprávali svoje príbehy a prezradili, ako sa stali závislé od alkoholu a drog, ako sa dostali do strediska Poloma a ako sa im tam žije. Zo zariadenia môžu odísť po dohode so svojimi rodičmi, alebo po dovŕšení 18 rokov. Túto možnosť jedna z nich krátko po našom rozhovore aj využila. Čo tomu predchádzalo?

Riaditeľ resocializačného strediska Ľubomír Gábriš verí, že skončí lepšie ako muž, ktorého z centra predčasne vytiahla jeho rodina. Tvrdili, že je načase, aby sa postavil na vlastné nohy, aby začal zarábať a že to už zvláda. „Nedávno sme mali výročie jeho smrti. Nezvládol to,“ hovorí Ľubomír Gábriš pre Refresher.

To si už ani nemôžem občas niečo dať?

Lenka sem prišla, pretože už nevedela, ako ďalej. „Nevedela som, ako si mám pomôcť a nedokázali to už ani moji najbližší.“ Spočiatku tu vôbec nechcela byť. Na psychiatrii, kde bola predtým, ako ju odporučili na Polomu, zúrivo prevracala stoly so slovami, že nikam nejde a že je „v pohode“.

Ako sama povedala pre Refresher, jednoducho si odmietala priznať, že je závislá. „To si už ani nemôžem občas niečo dať? Presne v takom rozpoložení som bola. Po niekoľkých mesiacoch na Polome som však pochopila, prečo sa tu nachádzam a že je to pre mňa správny krok. Dovtedy som si to celé roky nepripúšťala.“

Lenka sa na cestu, ktorá ju zaviedla do resocializačného zariadenia, dostala už v siedmich rokoch, keď si prvýkrát potiahla z cigarety, keď jej ju ponúkla pani, ktorej identitu nechcela špecifikovať. Alkohol vyskúšala prvýkrát v dvanástich rokoch vonku s ostatnými kamarátmi. „Boli tam aj ľudia nad 18 rokov, jeden mal tuším 24. Nikomu to neprišlo nevhodné, že tam s nimi pijem.“

Odvtedy už bol alkohol pevnou súčasťou jej života. Mala však 12 rokov a neuvedomovala si, do akej miery je to nebezpečné a škodlivé. „Ja som nemala mieru, veď ja som nevedela, čo to miera je a že by nejaká mala byť. Bolo mi jedno, či je utorok alebo piatok. Keď sme boli von, jednoducho sme pili.“

Prekvapivé je, že doma si to nikto nevšimol. Lenka vraj pred príchodom domov trochu vytriezvela, alebo vždy rýchlo vošla do svojej izby a s nikým nehovorila. Nedalo sa to však skryť vždy, keďže Lenka pila alkohol často. Mame došla trpezlivosť, keď Lenku prvýkrát domov priniesli policajti. „Hneď ma poslala do psychiatrickej liečebne“. 

Policajti vtedy Lenku našli totálne na mol ležať niekde v kríkoch a v krvi mala 3,5 promile.

V psychiatrickej liečebni sa cítila zle. „Nemala som tam aktívny pohyb. Len som tam jedla a brala lieky a nakoniec som pribrala viac ako 15 kíl.“ Mala 13 rokov a neustále všetkým opakovala, že už piť nebude a tam sa liečenie z jej strany skončilo. Ako sama hovorí, v tom veku jednoducho nemala šancu pochopiť všetky okolnosti a analyzovať do hĺbky všetko to, čo sa okolo nej dialo.

Cigarety som fajčila bežne už od desiatich rokov. Keď som po liečení prestala piť, začala som s marihuanou v cca 14 rokoch. V 16 prišla extáza...

Podľa druhého dievčaťa, Vandy, ktorá sa do podobnej psychiatrickej liečby dostala predtým, ako ju priviezli na Polomu, je v súčasnosti psychiatrická liečba neefektívna. „Mám pocit, že na tej psychiatrii sa snažia aplikovať veci, ktoré na deti fungovali pred 15 rokmi, alebo také, ktoré platia na iné diagnózy. Lenže problematika dnešných závislých je niekde inde, a rovnako tak ich problémy. Občas som mala pocit, že ma na psychiatrii a ani v ambulantnej liečbe vôbec nechápu,“ povedala pre Refresher.