Nemožno trojici vyčítať, že sa rozhodla zamerať sa na životné príbehy. Vyčítať im možno nevyužitý potenciál.
Slovenské filmy zažívajú zlatý vek, čo je pre našu spoločnosť a kultúru skvelá správa. Dlhé roky sme patrili na chvost v rámci výroby celovečerných filmov. Stále sa nemôžeme porovnávať napríklad s takou s Českou republikou, no v porovnaní s minulosťou sme na tom podstatne lepšie. Úspech majú predovšetkým filmy a celovečerné dokumenty zamerané na našu politickú minulosť. Amnestie nie sú výnimkou, sústreďujú sa na udalosti po roku 89.
Režiséra Jonáša Karáska, scenáristu Maroša Hečka a kameramana Tomáša Juríčeka už dôverne poznáme, film Kandidát z roku 2013 patrí bezpochyby medzi slovenské snímky, ktoré sa oplatí pozrieť. Trojica ukázala, že sa kvalitný film dá natočiť aj na Slovensku, pričom naň nepotrebuješ obrovské peniaze.
Rovnako ako pri Kandidátovi, aj Amnestie si pomáhali knižnou predlohou. Autori hneď na začiatku filmu zdôrazňujú, že hlavné postavy sú fiktívne a film sa len inšpiroval udalosťami, ktoré sa po roku 1989 diali. Ak si teda očakával, že uvidíš dôverne spracované historické udalosti, budeš možno sklamaný.
Hlavná postava plná odkazov
Hečko však na to, že sa film pevne nedrží toho, čo sa pred vznikom Slovenskej republiky dialo, upozorňoval ešte pred premiérou filmu. Jasne prízvukoval, že sa sústredí na príbeh a nechá na sebareflexii divákov, čo si z filmu „zoberú“. Film teda jemne kĺže po udalostiach z minulosti a sústreďuje sa na dejové linky hlavných postáv, pričom diváka necháva vnímať ich emócie.
