Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Streda 25. 11. 2020 meniny má Katarína

hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Filmy a Seriály - Recenzie
2
Vladimír Mičuda
4. november 2019, 13:22
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Ak by vo filme Amnestie spomenuli amnestie a vzburu v Leopoldove jednou vetou, dej by sa výrazne nemenil. A to je škoda (Recenzia)

Nemožno trojici vyčítať, že sa rozhodla zamerať sa na životné príbehy. Vyčítať im možno nevyužitý potenciál.

Vladimír Mičuda
4. november 2019, 13:22
Ak by vo filme Amnestie spomenuli amnestie a vzburu v Leopoldove jednou vetou, dej by sa výrazne nemenil. A to je škoda (Recenzia)
Zdroj: Azyl Production / RTVS
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
2
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Slovenské filmy zažívajú zlatý vek, čo je pre našu spoločnosť a kultúru skvelá správa. Dlhé roky sme patrili  na chvost v rámci výroby celovečerných filmov. Stále sa nemôžeme porovnávať napríklad s takou s Českou republikou, no v porovnaní s minulosťou sme na tom podstatne lepšie. Úspech majú predovšetkým filmy a celovečerné dokumenty zamerané na našu politickú minulosť. Amnestie nie sú výnimkou, sústreďujú sa na udalosti po roku 89.

 

Režiséra Jonáša Karáska, scenáristu Maroša Hečka a kameramana Tomáša Juríčeka už dôverne poznáme, film Kandidát z roku 2013 patrí bezpochyby medzi slovenské snímky, ktoré sa oplatí pozrieť. Trojica ukázala, že sa kvalitný film dá natočiť aj na Slovensku, pričom naň nepotrebuješ obrovské peniaze.

 

 

Rovnako ako pri Kandidátovi, aj Amnestie si pomáhali knižnou predlohou. Autori hneď na začiatku filmu zdôrazňujú, že hlavné postavy sú fiktívne a film sa len inšpiroval udalosťami, ktoré sa po roku 1989 diali. Ak si teda očakával, že uvidíš dôverne spracované historické udalosti, budeš možno sklamaný.

 

Hlavná postava plná odkazov

Hečko však na to, že sa film pevne nedrží toho, čo sa pred vznikom Slovenskej republiky dialo, upozorňoval ešte pred premiérou filmu. Jasne prízvukoval, že sa sústredí na príbeh a nechá na sebareflexii divákov, čo si z filmu „zoberú“. Film teda jemne kĺže po udalostiach z minulosti a sústreďuje sa na dejové linky hlavných postáv, pričom diváka necháva vnímať ich emócie. 

 

NAČÍTAŤ ČLÁNOK BEZPLATNE
Predplať si REFRESHER+ a získaj ďalšie výhody

Tento článok dočítaš bezplatne, no s predplatným REFRESHER+ získaš prístup ku viac ako 1443 zamknutým článkom a dostaneš ďalšie benefity.

VIAC O PREDPLATNOM
Kedykoľvek ho jednoducho zrušíš
Už od 1.99 € mesačne
S REFRESHER+ môžeš získať tieto benefity
VIAC

Snímka mala za cieľ osloviť široké masy, a to hlavne vďaka atraktívnemu príbehu a emóciám. Cieľovkou podľa autorov nemala byť len generácia, ktorá amnestie zažila, ale aj mladí, čo o nich počuli len na dejepise.

 

 

Pred filmom nám teda v hlave rezonovala najsilnejšie myšlienka, do akej miery sa bude držať reálnych udalostí a koľko toho autori nechali na pleciach fiktívnych postáv.

 

Drahoš Lupko (Juraj Bača) je hlavnou postavou, no paradoxne toho ani zďaleka nenarozpráva najviac. Autori sa cez neho snažia divákovi ukázať nielen to, aká ťažká bola zmena režimu, ale aj to, že vnútro človeka nezmeníš zo dňa na deň. Za socializmu bolo bežné udať svojich blízkych za pár malicherných výhod. Amnestie počas celého filmu naznačujú, že aj keď sa kabáty menia, zvyky ostávajú. A to hlavne v politike. Postupne nadobúdame pocit, že morálka, socializmus či demokracia môžu byť len prázdne slová.

 

 

Nikto nerobí nič nezištne, teda až na Lupka. Ten je dobrák a zároveň psychicky odolný chlap.  Bol to síce zlodej, no vykrádal zbohatlíkov socializmu, a tak sa to istým spôsobom dalo ospravedlniť. Nakoniec ho chytili a poslali za mreže. Jeho lup, drahé obrazy, sa však nenašli a nikto z neho nedokázal vypáčiť, kde ich ukryl.

 

Lupko sa snaží počas celého filmu rozoznať dobro od zla, no stretáva sa prakticky len s tým zlým. Nakoniec rezignuje a divák má možnosť vidieť, že zrada a odplata nepozná pohlavie. To bol najsilnejší moment celej snímky, odvtedy sa dej len neurčito nabaľoval a postupne zmizlo napätie, ktoré autori budovali prvú polovicu filmu. 

 

Dej sa zameriava výlučne na fiktívne postavy a ich príbeh, amnestie sa rozoberajú len plytko, bokom. Vidíme politické intrigy, zrady, falošnú lásku, kalkul a aj bezmocnosť. Niektorí ŠTB-áci sa boja o budúcnosť, iní si zas uvedomujú, že nejako bude. No a sú vo filme aj takí, ktorí sú zmätení z toho, čo sa v spoločnosti deje. A nezvládajú to.

 

Film nemal byť čierno-biely. Žiaľ, túto snahu bolo cítiť

Hečko jasne deklaroval, že nechce, aby bol film čierno-biely. Kladného hrdinu by si teda hľadal ťažko. Niekedy je však model dobrý skutok – zlý skutok  – dobrý skutok atď. až príliš okatý a je vidieť, že snímka nechce mať pozitívnu postavu. Nasilu.

 

Treba však vypichnúť kulisy, kostýmy a celkovo atmosféru filmu. Vo väznici je počuť tvrdé nadávky, neustále sa fajčia cigarety, a to prakticky všade. Vo väznici nechýba ani laxný prístup dozorcov, kontraband tolerujú dovtedy, kým väzni nerobia problémy. Hlavné postavy sa obliekali nápadito, no nevyrušovalo to. Predsa len, socializmus už melie z posledného a môžem si robiť, čo chcem. Kamera a strih boli zvládnuté solídne, film odsýpal.

 

Autori snímky zvládli natočiť aj vzburu plnú ohňa a vypätých emócií. Pomohli si strihom a miestami až umeleckými zábermi, no ak sa na to pozrieme z racionálneho hľadiska (peniaze), zvládli to výborne. Karásek, Hečko a Juríček ukázali, že sa ťažkých a na slovenské pomery nevšedných scén nemusíme báť. A rovnako tak sa nemusíme báť do nich investovať.

 

Príjemne prekvapil aj výkon Juraja Baču. Lupko toho veľa nenahovoril, o to viac sa musel herec snažiť, aby dokázal divákovi predostrieť psychické rozpoloženie postavy. Bača nemal ľahkú úlohu, v nedávnom rozhovore sám zdôrazňoval, že sa musel s rolou väzňa poriadne popasovať. Jeho výkon je, z hľadiska náročnosti role nadpriemerný, je totiž uveriteľný.

 

 

Bača si uvedomil, aké je jeho poslanie a snažil sa s postavou zžiť. Dlhé roky mali slovenskí herci zlozvyk hrať filmové postavy tak, ako keby boli v divadle. Nedokázali si odpustiť teatrálnosť, prirodzené emócie a reakcie šli bokom. Toto však nie je Bačov prípad a aj keď vo filme veľa nenarozpráva, po skončení filmu vieme jasne opísať, ako sa musel väzeň Drahoš Lupko cítiť.

 

O niečo menej výrazný bol výkon Natalie Germani. Tá si zahrala manželku Drahoša. Neustále prežúvanie, teatrálne pitie alkoholu či až detské odvrávanie nepôsobili prirodzene a nepasovali. Postava sa snažila byť výrazná na úkor autentickosti, čo jej nakoniec ubralo body. Je to ale skôr výčitka smerom k dramaturgom či scenáristom, ako k herečke, no zanechalo to škrabance predovšetkým na jej výkone. Ten však nebol ani zďaleka zlý, na naše pomery stále veľmi solídny.

 

Kto je cieľovka? Zrejme všetci a nik zároveň

Hečko nechcel Filmom Amnestie nahrádzať dejepis. Paradoxom však je, že ak by sa vo filme amnestie či vzbura vôbec nespomínali, deju filmu by to veľmi neublížilo. Pravdou je, že dejinné udalosti prepojili hlavné postavy a vytvorili komplexnú pavučinu. No ak by sa vo filme len sem-tam spomenuli slová amnestia a vzbura, pričom by nám autori nič viac neukázali, dvojhodinový film by bol kratší o 40 minút, no dejovú linku by to prakticky neovplyvnilo. A to je škoda.

 

Amnestie a vzbura v leopoldovskej väznici slúžili autorom ako barlička pre ich príbeh a vykreslenie vtedajšej situácie. Mnohých ale do kina zlákal názov a ak aj vedeli, že film dôkladne neodráža realitu, chceli vidieť aspoň aké-také pozadie politického rozhodnutia Václava Havla. No a jeho dôsledkov.

 

 

Názov filmu teda mýli a istým spôsobom sľubuje niečo, čo neponúka. Zažívame síce všedné a nevšedné príbehy porevolučnej doby, no samotné amnestie a následná vzbura nie sú nosným piliérom filmu. Ak by film trval o 20 minút dlhšie a hlbšie sa venoval politickým udalostiam, málokto by to autorom vyčítal. Takto máme film, ktorý sa venuje špecifickým príbehom, no stále nemáme film, ktorý by dôverne ukázal pozadie politického rozhodnutia, ktoré oslobodilo z väzenia tisícky ľudí, no nielen tých „dobrých“, ktorí boli vo väzení neprávom.

 

Nemožno trojici vyčítať, že sa rozhodla zamerať sa na životné príbehy. Vyčítať im možno nevyužitý potenciál. Film nemá jasnú cieľovku. Starší diváci budú hľadať súvislosti s realitou, mileniáli zas nemusia pochopiť širší kontext, keďže udalosti sú len letmo naznačené. O edukatívnom rozmere tiež nemôžeme hovoriť.

 

Pre milovníkov slovenskej a českej kinematografie sa snímka môže zas zdať nedotiahnutá, keďže autori do všetkého len jemne zabŕdli a nešli do hĺbky. Do kina však prídu všetci, lebo film zláka na názov. A niektorí zrejme budú z kinosál odchádzať ako my, s poloprázdnym pohárom.

 

Ešte raz, škoda.

Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Náhľadový obrázok: Azyl Production / RTVS Tagy: recenzia, Amnestie
Pridaj sa k tým, ktorí nás podporili. Predplať si R+ VIAC
Ohodnoť článok
3
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah.
Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.
Posielať email
Najčítanejšie
Domov
Zdielať
Diskusia
Hľadať
Viac
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.