V oblasti gastronómie, kultúry či politiky je Čína jednoducho úplne iný svet.
33-ročný Karol Šebo je rodákom z Modry, ktorý v Číne podniká v oblasti vína. Aktuálne žije v malom meste Zhongjie, v okrese Canghzou (pozri mapu nižšie), kde je jedným z najpopulárnejších pokrmov oslie mäso. Karol nám v rozhovore porozprával aj o ďalších čínskych špecialitách, ako o prasacom mozgu či kuracích nôžkach s kožou.
Po krátkej debate o jedle sme sa presunuli taktiež k rozdielom medzi slovenskou a čínskou mentalitou, pričom nám objasnil, že mnohí Číňania vypijú viac alkoholu, než Slováci. Od ľahkých tém prišla na rad taktiež politika.
Zaujímalo nás, ako čínske médiá prezentujú protesty v Hongkongu, na akých miestach je najviac viditeľná komunistická propaganda a aký majú Číňania postoj k osobe Mao Ce-tunga či ku kontroverznej politike jedného dieťaťa.
- Či si Karol zvykol na to, že si ho chcú Číňania neustále fotografovať
- Prečo Číňania nesmú používať Google či Facebook
- O tom, že niektorí bezdomovci využívajú bezhotovostné platby
- Ako chutí oslie mäso, prasačí mozog či kuracie nôžky s kožou
- O pozitívnom vzťahu Číňanov k alkoholu a ich špeciálnych zvykoch
- Aké témy sú v Číne tabu a ako prezentujú čínske médiá protesty v Hongkongu
Poďme na to od začiatku. Ako si sa dostal do Číny?
Prvýkrát som sem pricestoval ako 18-ročný a rozhodnutie nebolo úplne na mne, ale na mojom otcovi. Vtedy som tu strávil dva roky a študoval som čínsky jazyk. Pôvodný zámer bol taký, že sa naučím po čínsky a zostanem tam na vysokej škole. Ale čínština je veľmi náročná a za 2 roky som sa ju nenaučil natoľko, aby som v nej dokázal študovať vysokú školu. Nakoniec som teda odišiel do Prahy.
Občas sa stane, že sa začne tvrdým, prejde sa k vínu a na záver sa končí pivom. Skrátka úplne naopak, než na Slovensku. U nás sa skôr zvyšuje stupeň a v Číne sa začína hore a klesá sa nadol.
Kedy si sa vrátil naspäť?
Naspäť som sa do Číny vracal v pravidelných intervaloch, aktuálne tu máme partnerov z biznisu, s ktorými riešime obchod. Presťahoval som sa sem začiatkom roku.
Ako ťa prvé týždne a mesiace vnímali Číňania?
Asi tak ako aj teraz. Keď som mal 18 a išiel som do Pekingu, tak tam bolo menej cudzincov, než v súčasnosti. Vlna príchodov cudzincov nastala zhruba až 5 rokov na to – po olympiáde. Cudzinec bol predtým taká rarita, s ktorou sa chceli miestni ľudia stále fotografovať.
Fotografujú sa s tebou Číňania pravidelne aj teraz?
Áno, dosť často. Raz som bol napríklad v Číne s kamarátom, ktorý má blond farbu vlasov, a zrazu sme mali pred sebou 20 až 30 fotoaparátov. Všetci nás brali ako exotiku. Teraz to už je iné. Prešlo skoro 15 rokov a Peking je už podstatne viac internacionálny. Ale naopak, tu, kde sa aktuálne nachádzam, je cudzincov málo. Takže sa často dostávam do situácie, kedy sa so mnou chcú miestni ľudia odfotiť. Stáva sa mi to naozaj pravidelne. Aj minule som sa bol najesť, prisadli sme si k dvom Číňanom, a tí si nás hneď odfotili a poslali kamarátom.
Nepovažuješ za otravné, keď si ťa neustále fotia?
Na to si treba zvyknúť. Spočiatku to bolo zábavné, neskôr mi to začalo liezť na nervy a nakoniec som si zvykol. Je to súčasť takého miestneho koloritu.
Čím sa ich mentalita odlišuje od slovenskej?
To je dobrá otázka. Poviem to takto. V čínskej kultúre je napríklad pri komunikácii kladený dôraz na zachovanie akejsi harmónie. To znamená, že Číňania málokedy povedia nie a až následne človek zistí, že ide len o prejav ich slušnosti. Navonok tvrdia, že sa im niečo páči, že chcú na čomsi spolupracovať, ale v skutočnosti býva opak pravdou. Ako keby nechceli ísť do konfliktu. Treba sa u nich teda naučiť čítať medzi riadkami. A to je asi ten najväčší rozdiel.
Komunistická propaganda je prítomná všade. Keď je však v Číne turista, tak to ani nevníma, lebo tie rôzne plagáty s komunistickými heslami sú po čínsky. Je to súčasť ich politického vzdelávania.
Ďalej treba povedať, že Slováci majú za sebou amerikanizáciu. Máme Facebook, YouTube, počúvame americkú hudbu, pozeráme ich filmy a podobne. Keď teda Slovák príde niekam v rámci západného sveta, zistí, že má s tamojšími ľuďmi podobné koníčky. Číňania Facebook, Google ani YouTube nemajú, z americkej filmovej produkcie pozerajú iba veľké blockbustery a aj to len vybrané, no a zahraničná hudba je na tom podobne. Aj v tejto oblasti potom vzniká ten odstup a nedostatok spoločných bodov.
Čo používajú miesto Google?
Čínsky vyhľadávač Baidu. Prakticky všetky veľké svetové stránky majú svoju obdobu v Číne. A to napríklad aj Uber, Amazon a podobne. Vyplýva to aj z toho, že nie je záujem zhora, aby veľké firmy, ktoré sú zberačmi dát, boli zo zahraničia. Preto je radšej zvolený tento variant.
Akú majú alternatívu k Facebooku?
WeChat, QQ či Weibo. WeChat je vlastne zmes Messengeru, Skypu, Twitteru. WeChat je zároveň aj peňaženkou, ktorou človek platí, bookuje si hotely a tak ďalej. WeChat je v Číne skoro všetko. Keď si chcem kúpiť lístok na vlak, do kina, alebo chcem zaplatiť v supermarkete, všetko riešim cez WeChat.
Je pravda, že sú bezhotovostné platby v Číne tak bežné, že dokonca aj bezdomovci prijímajú finančnú pomoc na ulici v podobe elektronickej platby?
Áno. Je to síce taký extrém, ale kamarátovi sa už stalo, že ho oslovil bezdomovec a bol pripravený aj na platbu cez QR kód. Ja napríklad hotovosť nepoužívam skoro vôbec. Cez mobil sa tu dá platiť prakticky všetko, s výnimkou donedávna takého pekinského metra, čo som veľmi nepochopil. Ale celkovo je veľmi málo miest, kde by neprijali elektronickú platbu.
S akou ďalšou bizarnosťou si sa v Číne stretol?
Napríklad mi prišlo zaujímavé, že som bol na juhu Číny vo fabrike, kde mali na každom rohu obrázky Ježiša a citáty z Biblie. A to nebola žiadna malá manufaktúra, ale obrovská fabrika spoločnosti, kde je zamestnaných cez 20 000 ľudí. Čiže žiadna podomová záležitosť, ktorá by nebola vidno, ale rešpektovaná čínska firma. A to nevidíš väčšinou ani na Slovensku. A pochybujem, že by si to mohol vidieť vo fabrikách v komunistickom Československu.
Ako je to možné?
Je to tým, že v danej provincii majú dosť miestnych kresťanov a čínsky majiteľ je kresťan, ktorý sa ku kresťanstvu otvorene hlási.
Nemohol by mať kvôli tomu problémy?
No, zjavne žiadne nemá, tiež ma to prekvapilo. Ale v Číne môže byť človek kresťanom, moslimom či budhistom a nikto s tým zásadný problém nemá, pokiaľ svoju vieru nezačína politizovať. Napríklad v mojom meste je veľa moslimských reštaurácií, dokonca aj mešita. A v okolí je vraj tiež niekoľko prevažne moslimských dedín a to sa nachádzame neďaleko od Pekingu.
V tvojich príspevkoch na sociálnych sieťach som si všimol, že si okúsil oslie mäso. Ide o bežné čínske jedlo?
Jasné. Minimálne teda v oblasti, kde žijem. Čína je tak rôznorodá, že čo sa jedla týka, môžem hovoriť radšej iba o tejto oblasti. Tu je oslie mäso na každom rohu. Či je ale podobne žiadané aj v iných častiach, to veru neviem.
Dá sa oslie mäso chuťovo k niečomu prirovnať?
Ťažko povedať. Jedávam ho stále, ale keďže je tam ostrá paprika a kopu čínskeho octu, tak sa to zle odhaduje. To je mimochodom špecifikum čínskej kuchyne. Všetko musia ochucovať. Ale chutí mi to. Minule som bol s taxikárom v KFC a objednal som mu klasický burger a po chvíli mi povedal, že ten náš oslí burger je predsa len lepší.
O Číňanoch sa hovorí, že nemajú enzým na alkohol. Zároveň ale platí, že sa tieto veci dajú trénovať. Na môj vkus sa tu pije dosť. Má to však ten kultúrny aspekt a človek prakticky nikdy nepije sám. Dôraz na obradnosť sa tu zachováva aj naďalej.
Ako si sa dostal s taxikárom do KFC?
Išiel som si robiť vodičák a vybavovanie papierov sa tak natiahlo, že so mnou musel zostať aj počas obednej prestávky. Lebo z mesta, kde bývam, som musel ísť do okresného mesta Cangzhou. A tak som sa s taxikárom dohodol, že ma počká. KFC je tu inak mimoriadne populárne. Čína je zrejme jediná krajina, kde McDonald’s prehráva svoj boj o lídra trhu.
Ryžová kaša s hovädzím (raňajkové menu v čínskom KFC)
Wrap na spôsob pekinskej kačky, no na miesto kačky nájdeš vo vnútri kura
Ochutnal si napríklad aj psa?
K tomu som sa, popravde, ešte nedostal. Ale jedáva sa tu akože naozaj všeličo. Sú tu taktiež v úvodzovkách lahôdky, na ktoré niektorí Číňania povedia, že to je hnusné, no iným naopak chutia.
Napríklad?
Prasací mozog (smiech). Ten je podľa môjho názoru odporný už len na pohľad. Tých gastronomických zvykov je ale skutočne tak veľa, že sa to nedá ani zovšeobecniť. Regionálne rozdiely tu hrajú veľkú rolu. Jedol som ale kuracie nôžky aj s kožou.
Kuracie nôžky s kožou neznejú taktiež príliš lahodne.
Priznám sa, že mi ani nechutili. Už pri pohľade na ne mi nebolo dobre.
A čo Číňania a alkohol? Ak sa teda zameriame na oblasť, v ktorej žiješ.
Pije sa tu tvrdé – a to v nemalých množstvách. Čiže ten mýtus o tom, že Číňania nepijú alebo nevedia piť, je minimálne, čo sa tohto regiónu týka, úplná lož.
Aký druh alkoholu im chutí najviac?
Taká severná Čína rozhodne pije najmä tvrdé. Zaujímavosťou je, že alkohol pre nich nie je nápojom, ktorý pijú sami. Keby som prišiel niekam do reštaurácie a vypýtal by som si sám tvrdé, považovali by ma za alkoholika. V Číne je to vždy s niekým.
Majú pri konzumácii alkoholu nejaké špeciálne zvyklosti?
Áno. Do pohárikov by sa nemal nalievať alkohol doplna. Vždy ich však „exujú“. Tento týždeň sme napríklad nepili, bol taký oddychový, ale minulý sme mali pomerne ťažký. Aj ja, ako človek, ktorý nikdy tvrdé nepil, som sa musel ich kultúre aj v tomto zmysle prispôsobiť (smiech). V Číne ale robím biznis s vínom. Preto sa s nimi snažím piť práve tento druh alkoholu, ale niekedy sa to nedarí. Občas sa stane, že sa začne tvrdým, prejde sa k vínu a na záver sa končí pivom. Skrátka úplne naopak, než na Slovensku. U nás sa skôr zvyšuje stupeň a v Číne sa začína hore a klesá sa nadol. A je to cítiť.
Vydržia vypiť veľa?
O Číňanoch sa hovorí, že nemajú enzým na alkohol. Zároveň ale platí, že sa tieto veci dajú trénovať. Na môj vkus sa tu pije dosť. Má to však ten kultúrny aspekt a človek prakticky nikdy nepije sám. Dôraz na obradnosť sa tu zachováva aj naďalej.
Ktoré témy sú v Číne obrovské tabu?
Na takej bežnej úrovni nemám pocit, že by ľudia o istých témach nemohli hovoriť. Ale ak si odmyslím nejaké drobné kultúrne tabu, ktoré však nie sú nejakým vážnym prešľapom, tak mi napadajú iba dve veci – spochybňovanie vedúcej úlohy komunistickej strany v spoločnosti a spochybňovanie územnej celistvosti Číny.
Osobne som sa nikdy necítil ukrátený na právach z toho titulu, že nie som rodený Číňan. V mnohých smeroch je to dokonca naopak. Keď vidím napríklad v reklame belocha, tak to znamená akúsi známku kvality.
Cítiš sa v Číne nejakým spôsobom oproti európskemu životu obmedzovaný?
Je to trochu iný životný štýl. Keby som žil v Pekingu, tak by som sa cítil skoro ako doma, pretože je v ňom množstvo cudzincov a barov európskeho typu. Je to síce stále čínske mesto, žiadna veľká zmes kultúr, ale môžeme hovoriť o medzinárodnom meste. Obmedzením je aj jazyková bariéra, ale inak sa tu cítim veľmi dobre. Mnohí cudzinci si však napríklad nevedia zvyknúť na inú, než západnú stravu. Tá sa napríklad v mojom meste nenachádza. Kto teda neobľubuje ázijské jedlá, mal by celkom problém.
Prejdime od bežných tém trochu k politike. Ako vnímaš násilie na protestoch v Hongkongu?
Hovorí sa tu o tom. Nikdy som tie protesty do nejakej hĺbky neanalyzoval, ale myslím si, že ide o generačnú záležitosť. Je to masa hlavne mladých ľudí, ktorá vníma veci odlišne a majú iné predstavy, ako fungovať. Narážajú však na to, že systém v ich krajine funguje inak. To samozrejme vytvára obrovské vnútorné pnutie.
Časom to už ale nabralo demoličný charakter v štýle, že keď sa na niečom nevieme dohodnúť, tak ideme zastaviť dopravu, zlikvidovať stanicu metra, čo vytvára ďalší tlak. A nemyslím si, že to je ideálne riešenie. Keby sa na Slovensku začali likvidovať zastávky a podobne, asi by to občanom len tak neprešlo. Musím ale povedať, že som bol v Hongkongu iba ako turista, takže vidieť pod tú hladinu zrejme dokážu len miestni.
Ako tieto protesty prezentujú čínske média?
Prezentujú to primárne ako vplyv západu a USA. Neberú to tak, že ide len o záležitosť Hongkongu.
Všímaš si zo strany štátu ich osobitnú propagandu?
Komunistická propaganda je prítomná všade. Keď je však v Číne turista, tak to ani nevníma, lebo tie rôzne plagáty s komunistickými heslami sú po čínsky. Je to súčasť ich politického vzdelávania. Veľmi rozšíreným je heslo: „Nezabudnime na zakladateľské ideály a na misiu“. Čím sa hovorí, že síce máme trhové hospodárstvo, ale nezabúdajme na ideály, ktoré nám dali vzniknúť.
Ako radový občan Číny vníma osobnosť Mao Ce-tunga?
Aj v tomto prípade je to generačné. Sú tu ľudia, ktorí počas jeho vlády vyrástli a prešli si drastickým obdobím. Spoločnosť bola bombardovaná totalitnou propagandou. Dnes je to už slabý odvar. Mao je ale vnímaný aj ako zakladateľ štátu, ktorý zjednotil Čínu a vyšiel víťazne z občianskej vojny. Starší vnímajú toto obdobie pomerne rozporuplne. A mladých ľudí to už prevažne ani veľmi nezaujíma. Všetci sú si vedomí dramatických aspektov, ale sú radi, že to obdobie majú za sebou.
Dovolia ti Číňania ako cudzincovi nahliadnuť za oponu, respektíve prezradia ti, ak sú s vývojom v štáte nespokojní?
Nejak sa o tom veľmi ani nerozprávame. Režim čerpá svoju legitimitu z obrovského rozvoja posledných 40 rokov a nikto z môjho okolia o nejakej nespokojnosti otvorene nehovorí. Áno, Číňania bývajú napríklad nespokojní s ekológiou, ale nevnímajú to podľa mňa tak, že za to môže strana či miesta vláda. Považujú to skôr za daň za hospodársky rozvoj.
Ako vnímaš fungovanie politiky jedného dieťaťa, ktorá je už v aktuálnej dobe zrušená?
Dnes už je to súčasť čínskej kultúry, a to napriek tomu, že už danú politiku zrušili. Celková pôrodnosť odvtedy v Číne veľmi nenarástla. Dokonca údajne klesá ďalej. Zvykli si na to mať jedno dieťa a sú si vedomí, že ich je veľa. Dnes vidíme, že to má obrovský ekologický dosah. Tých 400 miliónov ľudí, ktorí sa nenarodili, sú v podstate skoro celá jedna Európa. Ak je tu nejaká politika, ku ktorej by som sa určite hlásil, tak to je práve politika jedného dieťaťa.
A čo negatívna strana tejto politiky?
Samozrejme, u nás sa hovorí o rôznych negatívnych stránkach a srdcervúcich problémoch, ale tá ekológia nepustí. 400 miliónov ľudí chce spať, bývať, obliekať sa, niečo spotrebovávať a podobne.
Plánuješ sa niekedy trvalo vrátiť na Slovensko, alebo by si rád zostal v Číne?
Viem si predstaviť obidve možnosti. Zatiaľ však neplánujem, že by som tu zostával natrvalo. Nejaký čas tu kvôli práci ale určite zotrvám. Je to tu skrátka iné. Rýchlo rozvíjajúci sa svet. Ale čo sa týka ekológie, vzduchu a celkového životného prostredia, Slovensko je na tom lepšie. Čína má veľké výhody, ale to aj Slovensko. Ťažko sa rozhodovať.
Je pravda, že v niektorých bohatších častiach Číny, ako je Peking, existuje rozšírený rasizmus?
Nie, nemám taký pocit. Tieto veci môžu vznikať z jazykovej bariéry a nepochopenia kultúry. Osobne som sa však nikdy necítil ukrátený na právach z toho titulu, že nie som rodený Číňan. V mnohých smeroch je to dokonca naopak. Číňania napríklad často dávajú do reklamy belochov, čo znamená akúsi známku kvality.
Na akej úrovni aktuálne ovládaš čínsky jazyk?
Minulý rok som si na Taiwane spravil 2-mesačný jazykový kurz, a tak som si čínštinu nielen zopakoval, ale aj posunul na nový level. Tomu som venoval asi 4 až 5 hodín denne. Keď sme robili vstupný test, skončil som v najvyššom leveli v rámci cudzincov, aký bol dostupný. Napriek tomu si ale myslím, že čínsky jazyk ovládam len do takej primeranej úrovne. Číňania mi síce povedia, že mi to ide veľmi dobre, ale ja budem spokojný so sebou až vtedy, keď dokážem bez problémov napríklad čítať knihy.
Koľko rokov by trvalo, aby sa cudzinec naučil po čínsky na vysokej úrovni?
Podľa môjho odhadu by sa jej v tomto prostredí musel aktívne venovať aspoň 5 rokov.
V čom je čínština tak náročná?
Čínsky jazyk je extrémne náročný na slovnú zásobu. Ako príklad náročnosti uvediem, že som sa v minulosti venoval ruštine, francúzštine či angličtine. Keby som toľko času, koľko som investoval do čínštiny, investoval aj do spomínaných jazykov, tak by som ich ovládal na úrovni domácich. Vnímam to tak, že v čínštine musí mať človek násobne väčšiu slovnú zásobu než v iných jazykoch. Zložité sú mimochodom aj významové posuny pri preklade. Keby piati ľudia prekladali čínsku knihu, každý ju viac-menej preloží inak. To však platí aj pri iných jazykoch.
Čínštinu môžeme ďalej označiť za tónový jazyk. Buď človek tie tóny ovláda, alebo nie. Národy, ktoré majú silný prízvuk, ako Američania či Rusi, to majú preto extrémne náročné. No a v neposlednom rade tu máme mnohé lokálne dialekty. Tie rozdiely sú tam väčšie, než medzi slovenčinou a bulharčinou. Sú fakt obrovské. Oficiálnou čínštinou je však mandarínska čínština, ktorá vznikla na báze pekinského dialektu. A tak sa po celej Číne učia tento jazyk, aj keď nie všetci ho ovládajú tak, ako by mali, hlavne čo sa výslovnosti týka. Ale na druhej strane môžem povedať, že gramatiku nemajú veľmi prísnu.
Začiatok Čínskeho múru pri mori na pláži
