V oblasti gastronómie, kultúry či politiky je Čína jednoducho úplne iný svet.
33-ročný Karol Šebo je rodákom z Modry, ktorý v Číne podniká v oblasti vína. Aktuálne žije v malom meste Zhongjie, v okrese Canghzou (pozri mapu nižšie), kde je jedným z najpopulárnejších pokrmov oslie mäso. Karol nám v rozhovore porozprával aj o ďalších čínskych špecialitách, ako o prasacom mozgu či kuracích nôžkach s kožou.
Po krátkej debate o jedle sme sa presunuli taktiež k rozdielom medzi slovenskou a čínskou mentalitou, pričom nám objasnil, že mnohí Číňania vypijú viac alkoholu, než Slováci. Od ľahkých tém prišla na rad taktiež politika.
Zaujímalo nás, ako čínske médiá prezentujú protesty v Hongkongu, na akých miestach je najviac viditeľná komunistická propaganda a aký majú Číňania postoj k osobe Mao Ce-tunga či ku kontroverznej politike jedného dieťaťa.
- Či si Karol zvykol na to, že si ho chcú Číňania neustále fotografovať
- Prečo Číňania nesmú používať Google či Facebook
- O tom, že niektorí bezdomovci využívajú bezhotovostné platby
- Ako chutí oslie mäso, prasačí mozog či kuracie nôžky s kožou
- O pozitívnom vzťahu Číňanov k alkoholu a ich špeciálnych zvykoch
- Aké témy sú v Číne tabu a ako prezentujú čínske médiá protesty v Hongkongu
Poďme na to od začiatku. Ako si sa dostal do Číny?
Prvýkrát som sem pricestoval ako 18-ročný a rozhodnutie nebolo úplne na mne, ale na mojom otcovi. Vtedy som tu strávil dva roky a študoval som čínsky jazyk. Pôvodný zámer bol taký, že sa naučím po čínsky a zostanem tam na vysokej škole. Ale čínština je veľmi náročná a za 2 roky som sa ju nenaučil natoľko, aby som v nej dokázal študovať vysokú školu. Nakoniec som teda odišiel do Prahy.
Občas sa stane, že sa začne tvrdým, prejde sa k vínu a na záver sa končí pivom. Skrátka úplne naopak, než na Slovensku. U nás sa skôr zvyšuje stupeň a v Číne sa začína hore a klesá sa nadol.
Kedy si sa vrátil naspäť?
Naspäť som sa do Číny vracal v pravidelných intervaloch, aktuálne tu máme partnerov z biznisu, s ktorými riešime obchod. Presťahoval som sa sem začiatkom roku.
Ako ťa prvé týždne a mesiace vnímali Číňania?
Asi tak ako aj teraz. Keď som mal 18 a išiel som do Pekingu, tak tam bolo menej cudzincov, než v súčasnosti. Vlna príchodov cudzincov nastala zhruba až 5 rokov na to – po olympiáde. Cudzinec bol predtým taká rarita, s ktorou sa chceli miestni ľudia stále fotografovať.
Fotografujú sa s tebou Číňania pravidelne aj teraz?
Áno, dosť často. Raz som bol napríklad v Číne s kamarátom, ktorý má blond farbu vlasov, a zrazu sme mali pred sebou 20 až 30 fotoaparátov. Všetci nás brali ako exotiku. Teraz to už je iné. Prešlo skoro 15 rokov a Peking je už podstatne viac internacionálny. Ale naopak, tu, kde sa aktuálne nachádzam, je cudzincov málo. Takže sa často dostávam do situácie, kedy sa so mnou chcú miestni ľudia odfotiť. Stáva sa mi to naozaj pravidelne. Aj minule som sa bol najesť, prisadli sme si k dvom Číňanom, a tí si nás hneď odfotili a poslali kamarátom.
Nepovažuješ za otravné, keď si ťa neustále fotia?
Na to si treba zvyknúť. Spočiatku to bolo zábavné, neskôr mi to začalo liezť na nervy a nakoniec som si zvykol. Je to súčasť takého miestneho koloritu.
Čím sa ich mentalita odlišuje od slovenskej?
To je dobrá otázka. Poviem to takto. V čínskej kultúre je napríklad pri komunikácii kladený dôraz na zachovanie akejsi harmónie. To znamená, že Číňania málokedy povedia nie a až následne človek zistí, že ide len o prejav ich slušnosti. Navonok tvrdia, že sa im niečo páči, že chcú na čomsi spolupracovať, ale v skutočnosti býva opak pravdou. Ako keby nechceli ísť do konfliktu. Treba sa u nich teda naučiť čítať medzi riadkami. A to je asi ten najväčší rozdiel.
Komunistická propaganda je prítomná všade. Keď je však v Číne turista, tak to ani nevníma, lebo tie rôzne plagáty s komunistickými heslami sú po čínsky. Je to súčasť ich politického vzdelávania.
Ďalej treba povedať, že Slováci majú za sebou amerikanizáciu. Máme Facebook, YouTube, počúvame americkú hudbu, pozeráme ich filmy a podobne. Keď teda Slovák príde niekam v rámci západného sveta, zistí, že má s tamojšími ľuďmi podobné koníčky. Číňania Facebook, Google ani YouTube nemajú, z americkej filmovej produkcie pozerajú iba veľké blockbustery a aj to len vybrané, no a zahraničná hudba je na tom podobne. Aj v tejto oblasti potom vzniká ten odstup a nedostatok spoločných bodov.
Čo používajú miesto Google?
Čínsky vyhľadávač Baidu. Prakticky všetky veľké svetové stránky majú svoju obdobu v Číne. A to napríklad aj Uber, Amazon a podobne. Vyplýva to aj z toho, že nie je záujem zhora, aby veľké firmy, ktoré sú zberačmi dát, boli zo zahraničia. Preto je radšej zvolený tento variant.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- O tom, že aj bezdomovci využívajú bezhotovostné platby
- Ako chutí oslie mäso, prasací mozog či kuracie nôžky s kožou
- Čo znamená, keď sa v čínskej reklame objaví beloch
- O pozitívnom vzťahu Číňanov k alkoholu
- Aké témy sú v Číne tabu a kde je najviac badateľná komunistická propaganda
