Stane sa, že filmové spracovanie predčí knižný originál. Patrí dráma Hodiny medzi spomínané prípady?
,,Pani Dallowayová povedala, že kvety kúpi sama.“ Týmito slovami sa začína román Pani Dallowayová od Virginie Woolfovej. V mladosti zneužívaná bratmi, trpiaca vážnymi depresiami, mnohokrát hospitalizovaná na psychiatrii a dvakrát sa pokúšajúca o samovraždu, druhý raz dokonca úspešne, patrí feministka Woolfová medzi najvýznamnejších predstaviteľov anglického modernizmu. Jej početné diela sa radia k literárnym skvostom a práve slávna Pani Dallowayová inšpirovala spisovateľa Michaela Cunninghama k napísaniu knihy Hodiny, neskôr prevedenej do filmovej podoby.
Pani Dallowayová - výpoveď o spisovateľkinom nešťastnom živote
Clarissa Dallowayová nás prevedie jedným dňom jej života. Kým sa snaží usporiadať párty pre manžela Richarda, spoznávame jej bývalého milenca Petra a priateľku Sally, ku ktorej pravdepodobne prechováva i hlbšie city. Objaví sa i dcéra Elizabeth so svojou Clarissou-nenávidenou učiteľkou. Okrem udalostí okolo pani Dallowayovej súčasne sledujeme aj tragicky sa končiaci život duševne chorého básnika Septima Smitha a jeho manželky.
Woolfová vo vrcholnom diele nielen analyzuje šialenstvo a samovražedné sklony, no zároveň v postave Clarissy servíruje charakteristiku seba samej, tiež dobrej hostiteľky z vyššej strednej triedy trpiacej depresiami a častými pocitmi stiesnenosti.
Dráma Hodiny venuje bližší pohľad Pani Dallowayovej
Preberajúc pôvodný názov Woolfovej diela skáče Cunningham medzi troma časovými obdobiami. Sledujeme Woolfovú počas písania Pani Dallowayovej v dvadsiatich rokoch a zároveň sa presúvame k tehotnej žene v domácnosti Laure Brownovej čítajúcej spomínaný román o takmer 30 rokov neskôr. Taktiež si občas odskočíme aj do konca tisícročia ku Clarisse Vaughnovej (pani Dallowyová, ste to vy?) chystajúcej večierok pre manžela Richarda, básnika chorého na AIDS. Po vydaní knihy sa príbehu chytil režisér Stephen Daldry a rozhodol sa ho sfilmovať s Nicole Kidman, Julianne Moore a Meryl Streep v hlavných úlohách.
Cunningham sa snažil nielen okatejšie zobraziť homosexualitu naznačovanú v Pani Dallowayovej, no zároveň vypovedá aj o beznádeji vedcúcej k samovražde, ku ktorej sa nakoniec uchýlila i samotná autorka. Zobrazuje tri ženy chytené do pasce v podobe roly predpísanej spoločnosťou. Ich každodenný boj o život v uzavretej klietke reprezentuje množstvo symbolov, napríklad mŕtvy vták predstavujúci smrť, nad ktorou Woolfová mnohokrát uvažovala. Ľahnúť si k mŕtvemu telu zvieraťa alebo vstať a pokračovať v bezvýznamnom živote, kde o jej osude rozhodujú iní?
Kidman znova oživila Woolfovú – film lepší, než knižná predloha?
Pokiaľ ste pravý ,,bookworm“ a pri každej odchýlke medzi filmom a knihou trpíte, pri Hodinách si môžete oddýchnuť od kritizovania. Samozrejme, absentujú niektoré postavy správne vykresľujúce knižné charaktery, no v konečnom dôsledku to filmovému deju nijako neubližuje. Navyše vďaka fantastickému hereckému výkonu Nicole Kidman prejdú drobné nedokonalosti bez povšimnutia. Predstaviteľka Woolfovej si dokonca za svoju rolu vyslúžila Oscara, keďže si okrem nosenia falošného nosu a parochne naštudovala aj správne držanie tela slávnej autorky, snažila sa imitovať jej písmo a veľa o Woolfovej čítala. Niekoľko dialógov bolo oproti knihe upravených, avšak žiadna snímka sa nedrží knižných dialógov od slova do slova celý čas.
Samozrejme, vždy je lepšie prečítať si knižný originál, no existuje zopár prípadov, kedy sa film vyrovná svojmu papierovému predchodcovi, prípadne ho zriedkavo i predbehne. Dráma Hodiny rozhodne medzi dané výnimky patrí nielen vďaka ocitnutiu sa v správnych režisérskych rukách, ale aj kvôli fenomenálnym hercom vnášajúcim do svojich postáv správne emócie.
