Do kín vstúpila dráma, ktorú by si nemal prehliadnuť.
Nepredvídateľný, precízny, strhujúci, intímny, šokujúci, desivý, intenzívny... to je iba zlomok charakteristických čŕt novej snímky Close (Blízko) 31-ročného Belgičana Lukasa Dhonta.
V roku 2018 získal Zlatú kameru na festivale v Cannes za strhujúcu drámu Dievča o dospievajúcom transdievčati (zaradili sme ju aj do nášho rebríčka najlepších filmov o queer ľuďoch).
Práve táto snímka obletela svet, priblížila nám fascinujúci tvorivý proces mladého režiséra a napovedala, že ak Dhont nakrúti znova niečo podobné, čaká nás ďalší nezabudnuteľný zážitok.
Viac než len nevinné kamarátstvo?
Drámu Close mohli tí šťastnejší vidieť už minulý rok počas filmovej prehliadky Be2Can, no napokon sa predsa len dostala do distribúcie vďaka spoločnosti Film Europe. Môžeme sa len tešiť, keďže Dhontovu emotívnu výpoveď o tolerancii, sile priateľstva či krehkosti vzťahov a ľudských charakterov by malo vidieť čo najviac divákov. Patrí medzi najlepšie filmy minulého roka.
Belgičan sa vo svojej filmografii zameriava primárne na LGBT+ ľudí, konkrétne dospievajúcich tínedžerov. Close rozpráva príbeh dvoch kamarátov na základnej škole. Plachý Rémi (Gustav De Waele) a horkokrvnejší Leo (Eden Dambrine) sa vďaka rodičom priatelia už od detstva.
Bežný okoloidúci by ich považoval možno za bratov, v škole si však ich spolužiaci začínajú šepkať, že je medzi nimi niečo viac. Toto „podozrenie“ potvrdzuje to, že jeden u druhého prespávajú. Napriek tomu, že medzi nimi „k ničomu“ nedôjde, belgický režisér ich vzťah odhaľuje rafinovane cez malé náznaky, detaily a necháva diváka domýšľať si, ako to celé vlastne je.
V momente, keď začnú byť pre Lea otázky, či spolu s Rémim chodia, príliš otravné, rozhodne sa pre radikálny krok, ktorý všetko zmení a zapríčiní nechtiac veľkú tragédiu. Následne režisér sleduje dôsledky udalosti a divák zrazu cíti záplavu emócií vriacich pod povrchom. Nevypovedané vety medzi postavami sú až hmatateľné a je jasné, že skôr či neskôr musí prísť hodina pravdy.
Vysoká škola filmovej réžie
Lukas Dhont má obrovský talent na výber protagonistov. Ústredné duo debutantov (podotýkame, debutantov!) je absolútne famózne. Mladí chlapci bez jediného zaváhania hrajú lepšie než niektorí dospelí. Najmä Eden Dambrine, ktorý mal v čase nakrúcania údajne len 14 rokov, dokázal takú náročnú postavu zasadenú do ešte náročnejšieho príbehu zahrať ako skúsený profesionál, ktorý má odohraté roky na divadelných doskách aj pred kamerou.
Miestami je až neuveriteľné, ako citlivo a opatrne, no zároveň presne a jasne Dhont dokázal pracovať s detskými hercami. Ide vlastne o vysokú školu filmovej réžie zo všetkých stránok. Detským hercom je prispôsobená kamera Franka van den Eedena. Dynamické jazdy sa menia na statické zábery a detaily presne podľa nálad postáv. Hudba je nevtieravá a nádherná.
Z filmu navyše necítiť žiaden prehnaný pátos, vydieranie či kalkul. Close ťa jednoducho prirodzene emočne rozloží na malé kúsky. Zlomí a dojme aj tých najpevnejších skeptikov. Aj preto dráme Close udeľujeme až deväť bodov z desiatich.
