Aké je to skočiť zo štyroch kilometrov, keď sa bojíš výšok? Ostane ti zážitok na celý život, ale možno zakúsiš aj panický záchvat.
Keď nadriadenému navrhujem spraviť rozhovor s človekom, ktorý skákal z lietadla už takmer 10 000-krát, vráti sa mi odpoveď, aby som skočil rovno ja. „Peter, ale ja mám strach z výšok.“
„No však preto to bude super, keď to spravíš ty.“ Hlava mi klesne. Viem, že to môžem odmietnuť, ale zároveň viem, že má pravdu. Predtým, než sa na to podujmem, však ešte skúšam hľadať podporu u priateľky: „Si sr*č. Ja by som išla hneď. Pri najhoršom zomrieš, to sa dá prežiť“, zasmeje sa a vracia sa k práci za PC.
Keď jej o niekoľko minút po telefonáte s organizátormi tandemových skokov JumpTandem v českom Prostějove oznamujem, že teda ideme skákať obaja, zredne jej tvár: „Juj, počkaj, veď ja som ťa len tak podpichovala.“
V tej chvíli som sa na to začal tešiť, ale to len z dôvodu, že som na jej tvári videl nervozitu. Karta sa obrátila a ja som si začal predstavovať svoju uvrešťanú priateľku v lietadle tesne pred zoskokom. Ak mám čeliť jednému zo svojich najväčších strachov, nech mi útechu robí aspoň škodoradosť. Bolo rozhodnuté... ide sa do Prostějova.
Povedal som si, že keď to 63-ročný Tom Cruise robí tak ležérne a často, tak to zvládnem aj ja. Asi sekundu po vyskočení z lietadla som si však uvedomil chybu v rovnici. Ja skutočne nie som ako Tom Cruise. Dopadlo to tak, že priateľka chce vyskočiť znovu a ja som takmer dostal panický záchvat. Čo tomu však predchádzalo?
V deň D sme mali krásne počasie. Keď sme prišli na miesto, privítala nás milá recepčná. To, že z nášho zážitku bude mediálny výstup, sa dotyční na mieste nedozvedeli hneď. Ochotné a príjemné vystupovanie zamestnancov JumpTandem tak bolo prirodzené a nie vypočítavé.
Krátko na to si už po mňa prišiel inštruktor Radek, ktorý skákal už takmer 10-tisíc krát. Detailne mi vysvetlil, ako funguje padák, prečo je to maximálne bezpečné a prečo sa netreba báť. V tej chvíli som si uvedomil, že sa toho vlastne nebojím a na zoskok sa teším. Na druhej strane, moja priateľka sa triasla a bola nervózna. Akonáhle sme boli s inštruktorom sami, usmial som sa na neho a povedal som mu: „Takýchto máte určite často. Však ju viete z toho lietadla vyhodiť aj proti jej vôli?“
Radek mi s úsmevom odpovedá: „Neboj, po druhej facke už nikto neprotestuje. Ale nie, len žartujem. Skutočne sa často nestáva, že by niekto vycúval na poslednú chvíľu,“ ubezpečuje ma. Väčšinou ľudí prehovoria, alebo ich k tomu jemne popostrčia, ale vždy detailne vyhodnocujú situáciu.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či donútia ľudí zoskočiť, ak sa na to necítia.
- Prečo som takmer omdlel a dostal panický záchvat už sekundu po vyskočení z lietadla.
- Aký to bol pocit letieť voľným pádom z viac ako štyroch kilometrov a či som tak prekonal strach z výšok.
- Na čo som myslel počas pádu, no prekvapivo to nebola smrť, ani že sa neotvorí padák.
- Či skočila aj moja vytrasená priateľka.
- Prečo musí mať inštruktor prilbu, čo sa stane, keď sa neotvoria padáky a či ho už niekto ovracal.
