Britská literárna klasika boduje aj vo svojom filmovom prevedení.
Do našich kín prichádza ďalšia adaptácia britskej detskej klasiky. A bohužiaľ ako vo väčšine príbuzných titulov, nemá u nás predloha štatút kultu, ako v krajine svojho vzniku. Z poslednej doby si spomeňme napríklad na Paddingtona.
Vynikajúci rodinný film, vo svojom rodisku obrovský hit a u nás titul, pohybujúci sa pod radarom. A aktuálny Králik Peter s ním má mnoho spoločného.
Tentokrát však ide o adaptáciu diela Beatrix Potter. U nás takmer neznáma autorka bola v Anglicku fenoménom začiatku 20. storočia. Niektorým z vás bude povedomá ako hlavná postava titulu Miss Potter, inšpirovanej jej životom.
Jej séria kníh o nezbednom králikovi menom Peter už bola viackrát sfilmovaná v animovanej podobe. Teraz sa k nám dostáva jej prvá, vysokorozpočtová adaptácia.
Králik Peter si pohodovo žije so svojimi tromi sestrami a bratrancom. Adrenalín zažívajú najmä pri získavaní jedla zo záhrady postaršieho farmára (Sam Neill). Po jeho smrti však prichádza potomok (Domhnall Gleeson) a ten je mladší, rýchlejší a nemilosrdnejší než jeho predchodca.
Navyše si podozrivo rozumie s ich jedinou ľudskou kamarátkou (Rose Byrne). Boj sa môže začať.
Aj napriek popisu deja, ktorý vyzerá tendenčne, má tento počin čím prekvapiť. Zjednodušene povedané, ide o Paddingtona na drogách, prípadne o niečo sofistikovanejšiu verziu Honu na myš.
S prvým menovaným má podobne vybudovaný svet. Fyzikálne a prírodné zákony fungujú podľa vlastných pravidiel a nikto sa napríklad nediví, že králici tu chodia oblečení a majú interakcie s ľuďmi, ktoré v skutočnosti nie sú bežné.
Prvotinu Gora Verbinskeho zase pripomína príbehom. Boj dvoch živočíšnych druhov je tu však omnoho nápaditejší a vydarenejší.
Jeho najväčším prekvapením je nejednoznačnosť a uvedomelosť autorov. Ak sa vám z popisku zdá, že postava stelesnená výborným Domhnallom Gleesonom bude jednorozmerným záporákom, ste na omyle.
Jeho frustráciu z vyčíňania zvieracej rodinky chápete a občas mu trochu zahanbene budete držať palce. Až kým sa neukáže, že karty a sympatie nie sú rozdané úplne jednoznačne.
Titulný hrdina vie byť totiž občas poriadny hajzlík a tvorcovia s týmto faktom prekvapivo veľmi zaujímavo pracujú. Čo je balzam na dušu pre každého, kto občas v animovaných groteskách fandil kocúrovi Tomovi, prípadne mu bolo trošičku ľúto zlodejov zo Sám Doma.
Tento posun však môže byť deckám, pre ktoré je samozrejme film určený, jedno. Pre ne je hlavné, či sa na plátne stále niečo deje a či je to dostatočne zábavné. A odpoveď je jednoznačne kladná.
Tempo uháňa od úvodnej scény, humor je dobre časovaný, pasce sú dostatočne nápadité, zvieratká roztomilé, ponaučenia nenásilné a budovanie charakterov úderné. Čas na nudu teda rozhodne nehrozí a striedma stopáž sa dorúti do finále veľmi efektívne.
Mladšie ročníky môže akurát trochu rozhodiť romantická podzápletka so starostlivou susedou. Má tu však svoje miesto a práve pri nej sa začnú sympatie k postavám prehadzovať na rôzne strany.
Po trikovej stránke síce oproti svojim americkým predobrazom trochu zaostáva, no pri zvolenej štylizácii to takmer nevadí. Rovnako ako to nevadilo pri spomínanom Paddingtonovi, ktorý však bol predsa len trochu lepší.
Oproti medvedíkovym dobrodružstvám totiž chýba Petrovi čaro a elegancia. Jeho príbeh je divokejší, nadupanejší a akčnejší. V prvom rade tu naozaj ide hlavne o zábavné scénky vyrozprávané v čo najrýchlejšom tempe.
Pre mnoho z vás bude tento posun skôr plusom, no na dlhodobejší zážitok to nestačí. Peter je tak omnoho silnejší, keď ho sledujete, ako keď doznieva.
Možno je na vine aj dabing. Je síce pochopiteľné, že film nebeží v titulkovanej verzii a herci sa snažia, no občas je evidentné, že v originále celá snímka funguje omnoho lepšie. To platí aj pre podivné dramaturgické rozhodnutie ponechať niektoré pesničky v originále a iné preložiť.
Keď sa zrazu ozve spievaná slovenčina, pôsobí aj vďaka zlému výkonu interpretov, ako päsť na oko. Spomeňme si na podobne preložené muzikálové vsuvky v Panovi s Hughom Jackmanom.
Keď sme pri hudbe, musím ešte spomenúť výborný inštrumentálny soundtrack Dominica Lewisa. Jeho tvorba mi je síce neznáma, no prácu na tomto počine musím vyzdvihnúť. Mohutné orchestrácie a hravosť v niektorých pasážach zaisťujú, že si jeho prácu rozhodne zopakujem aj bez obrazu.
Okrem toho je celý film príjemný aj vizuálne. Obrázky lahodia oku a niektoré režijné vychytávky donútia fanúšikov pohyblivých obrázkov zbystriť. Ako napríklad prebeh norou alebo skvelý gag so stiahnutými nohavicami, kde sa veľmi vtipne pracuje s klišé a očakávaním diváka.
Peter the Rabbit je veľmi vydareným rodinným filmom a užijú si ho deti, rovnako ako ich dospelý doprovod. Nejde síce o nič svetoborné, no na poldruha hodinky dokáže výborne pobaviť aj nenásilne poučiť. Silných 7,5/10, ku ktorým môžete podľa chuti a bez výčitiek pripočítavať.
