Hoci na svojom konte má množstvo ocenení, v tieni gigantov ako Disney mu zatiaľ ostávajú „len“ nominácie na Oscara.
Jedinečný štýl animovaných filmov štúdia Laika však v mnohom stojí nad prevládajúcimi spoločnosťami. Prepletením stop motion s modernými technológiami posúvajú každým novým filmov hranice tejto výroby. Zásobení tonami trpezlivosti, aby 24 fotografiami vyformovali jednu sekundu z filmu či vyrobili bábku hlavného hrdinu v priemere za pol roka. Viac ako trpezlivosti však majú vášne, a preto prinášajú príbehy, ktoré rozprávajú cez ohromujúci vizuál a krásnu hudbu, vnášajúc tak do západu nádych japonského štúdia Ghibli.
Laika sa zrodila z predošlého Will Winton Studios. Will Winton ho založil v roku 1987. Primárne robil animácie a efekty pre televíziu a filmy, pričom k jedným z jeho najznámejších výtvorov patrí reklama na M&M. Z celovečerných filmov spravil len jeden, a to Advetures of Mark Twain (Dobrodrúžstvá Marka Twaina). Verejnosť síce prijala samotný film a jeho stopmotion animáciu celkom pozitívne, no neznamenal pre štúdio žiaden veľký úspech.
Keďže Winton nemal dostatok financií, na konci deväťdesiatych rokov začal prijímať investorov, z ktorých najvýraznejším bol Phil Knight, spoluzakladateľ spoločnosti Nike. Krátko potom Knightov syn Travis začal v štúdiu pracovať ako animátor.
Finančné problémy však pretrvávali, a tak v roku 2002 Knight získal úplnú kontrolu a Wintona vyhodil zo svojho vlastného štúdia a Travisa posadil na miesto riaditeľa. Winton ich následne žaloval pre práva na meno. Názov štúdia teda zmenili na Laika podľa psa, ktorý sa ako prvá živá bytosť dostal do vesmíru.
Prvým veľkým projektom nového štúdia bola spolupráca s Warner Bros a Timom Burtonom na filme Corpse Bride (Mŕtva nevesta Tima Burtona). Film sa niesol v podobnom gotickom stop motion štýle ako Burtonov predošlý film Nightmare Before Christmas (Ukradnuté Vianoce). Aj keď nezúročila rovnaký úspech ako príbeh Jacka Skellingtona, pri nominácii na Oscara a zárobku viac ako 100 miliónov dolárov sa s 40 miliónovým rozpočtom sa zrejme film oplatil.
Laikin prvý vlastný film prišiel v roku 2009 s Coraline (Koralína a svet za tajnými dverami) rozprávajúci o mrazivom dobrodružstve 11-ročného dievčaťa, ktoré sa ocitne v ideálnej verzii
svojho domova. Netrvá však dlho, kým zistí, akú cenu tento dokonalý svet má.
S Coraline vznikol aj charakteristický štýl bábok, ktorý sa stal poznávacím znamením pre neskoršie filmy štúdia. Predstavovala tiež míľnik pre stop motion tvorbu – ako prvá bola točená v 3D.
Natáčanie trvalo viac ako 18 mesiacov, pričom mu predchádzali dva roky v predvýrobnej fáze. Animátori museli byť ozbrojení poriadnou dávkou trpezlivosti, za týždeň nepretržitej práce vyrobili okolo 90-100 sekúnd filmu.
Každá postava filmu mala vytvorených niekoľko bábok, ktoré vznikli pomocou 3D tlačiarne. Sama Koralína mala 28 kópií do rezervy a pre natáčania viacerých scén naraz. Hlavy bábok mali oddeliteľnú hornú a dolnú časť, čo animátorom umožnilo vytvoriť mimiky tváre s viac ako 200 tisíc možnými kombináciami. Pre porovnanie, Jack Skellington z Nightmare Before Christmas mal tento rozsah okolo 800 kombinácií.
Predel hlavy bábok sa neskôr zmazal pomocou počítača, ktorý okrem toho doplnil ešte niekoľko úprav a efektov. Drvivá väčšina filmu je však poskladaná rukami animátorov a remeselníkov.
Film bol riskom pre štúdio, pretože bolo v pretrvávajúcich finančných ťažkostiach a hrozilo, že ak by Coraline nebola úspešná, Laiku by čakal predčasný koniec. Našťastie, zarobila 124 miliónov dolárov, čo s rozpočtom 60 miliónov znamenal aspoň nejaký profit pre štúdio. Taktiež mal film veľmi pozitívne recenzie vyzdvihujúce najmä jeho vizuálnu stránku a získal prvú nomináciu na Oscara.
O 3 roky neskôr Laika prišla s ďalšou hororovo ladenou rozprávkou – ParaNorman (Norman a duchovia). Jeho príbeh sa točí okolo chlapca menom Norman, ktorý má dar vidieť duchov a zároveň s nimi dokáže aj komunikovať. Za pomoci týchto nevídaných schopností sa snaží zabrániť hroziacej zombie apokalypse.
S ParaNormanom prišiel ďalší míľnik. Okrem toho že ako prvý animovaný film pre deti obsahuje otvorene homosexuálnu postavu, ako prvý použil aj farebnú 3D tlačiareň pri modelovaní tvári bábok, čo výrazne zjednodušilo výrobu. Značne sa tým znížila potreba ručnej maľby tvárových výrazov a aj vďaka tomu sa kombinácie jedinečných mimík hlavného hrdinu zvýšili na 1,5 milióna.
Ručná práca bola však stále potrebná a zahŕňala napr. namáčanie vymodelovaných tvárí do lepidla, aby mali jasnejšie farby. Následne sa všetky zdokumentovali do rozsiahlej zbierky, ktorá obsahovala viac ako 30 tisíc rôznych tvárí. Táto zbierka úsmevov, zamračení, žmurkaní a iných výrazov umožnila animátorom vybrať najvhodnejšiu sadu pre danú scénu.
ParaNorman síce nemal úspech ako predošlá Coraline, no odniesol si pozitívne recenzie s opätovnou pochvalou vizuálu a druhú nomináciu na Cenu akadémie. Laika sa tak mohla posunúť na ďalší projekt. V roku 2014 priniesla do kín The Boxtrolls (Škatuliaci), film vyrozprávajúci o sirote menom Eggs vyrastajúcej so Škautuliakmi, podzemnými obyvateľmi
mesta Cheesebridge, o ktorých si ľudia v ňom myslia, že sú ohavnými netvormi.
Tím výrobného procesu pozostával z 65-70 umelcov a remeselníkov. Vyrobiť jednu bábku im trvalo im tri až šesť mesiacov. Dĺžka práce záležala najmä od úrovne náročnosti modelovania, napr. bábka hlavného záporáka trvala šesť mesiacov a postavy na pozadí zabrali okolo troch.
Laika týmto filmom zotrela hranicu medzi tradičným stop motion a modernou výrobou filmu. Upravili si softvér 3D tlačiarne, tak že navrstvením farieb dostali nové zmiešané farby. Oddelenie vizuálnych efektov zväčšilo svet Škatuliakov zaľudnením s väčším počtom postáv ako by modelovaním bábok bolo možné.
Zoskenovali bábky v stop motion animácii, aby mohli napodobniť ich jedinečné pohyby a pridali digitálne efekty. Tieto počítačom vygenorované postavy museli kompletne zodpovedať celým svojím dizajnom skutočným bábkam. Bolo nevyhnutné, aby všetko od materiálu kostýmov po štruktúru vlasov medzi nimi sedelo.
Recenzie uvádzali The Boxtrolls vo vodách jemného nadpriemeru. Všeobecne je verejnosťou považovaný za najslabší Laikin film, čo vôbec nie je zlé. Povedať si, že jeho najhorší film má nomináciu na Oscara si asi nemôže hocikto.
Najbližšie k víťazstvu zlatej sošky mala Laika pravdepodobne v roku 2016 s filmom Kubo and Two Strings (Kubo a kúzelný meč.) Ten hovorí príbeh o epickej púti mladého Kuba, ktorý je na ceste za mýtickou výzbrojou, aby mu pomohla zvíťaziť v súboji dobra a zla.
Pri tomto filme po prvýkrát zasadol do réžie Travis Knight, dlhoročný animátor a riaditeľ Laiky. Inšpiráciu čerpal zo svojho detstva, pričom zároveň vzdal hold Hayovi Miyazakimu. Srdce a vášeň je síce vidieť v každom Laikinom filme, tu je to o poznanie silnejšie, pretože je to predovšetkým príbeh o strate a vyrovnávaní sa s ňou.
Kubo a kúzelný meč je prvým animovaným filmov, ktorý získal okrem nominácie na Oscara za animovaný film zároveň aj nomináciu za vizuálne efekty. Tím Laiky spolupracoval s výrobcom 3D tlačiarní, vďaka čomu mohli vytvoriť komplikované bábky, ako bola napr. opica, ktorej srsť predstavovala pre animátorov nočnú moru.
Tí mali pravdepodobne migrénu počas celého natáčania, pretože pri každej scéne čelili novým prekážkam. Medzi najťažšími bola bojová scéna v búrke Kuba, Opice a Chrobáka s Tromi sestrami na lodi vytvorenej zo stoviek tisíc lístkov. Aby to nebolo málo náročné, rozhodli sa súboj posunúť aj pod vodu. Natočenie celej scény trvalo 19 mesiacov. Umelci a remeselníci tiež vytvorili najväčšiu konštrukciu stop motion výroby – takmer päť metrov vysokú kostru démona.
Kritici film ospevovali asi najviac z Laikiných filmov a na rozdiel od nominácií na Cenu akadémie, BAFTU premenila vo víťazstvo. Je preto pri najmenšom zvláštne, že „Kubo“ je najmenej zarábajúcim filmom štúdia so ziskom menším ako 80 miliónov dolárov.
Tento rok však prišli s novým filmom, čím zahnali akékoľvek obavy o osude štúdia. Missing
Link (Hľadá sa Yeti) je príbeh pána Spojky, posledného známeho jedinca svojho druhu, ktorý sa spolu s dvomi dobrodruhmi vydáva na cestu za hľadaním svojich príbuzných.
V Missing Link môžu diváci nájsť najmenšie a najväčšie bábky, aké kedy štúdio vyrobilo. Remeselníci pracovali na 110 rôznych kulisách. 3D tlačiarne vyprodukovali pre pána Spojku 106 tisíc tvárí.
Prvé reakcie kritikov a verejnosti boli zatiaľ pozitívne. Uvidíme neskôr, či Laika týmto filmom dostane ďalšiu nomináciu na Oscara. Pretože víťazstvo bude pravdepodobne zase Disneyho. S výnimkou Up (Hore), ktoré vyhralo nad Coraline, všetky ostatné animované filmy, ktoré vyfúkli Laike zlatú sošku, boli práve z myšiakovej produkcie.
Oscary majú totiž zvyk v týchto filmoch akosi uprednostňovať známejšie tituly s vyšším zárobkom. Čo je zvláštne, pretože pri hraných filmoch oceňujú aj tie, o ktorých bežní ľudia počuli prvýkrát pri nomináciách. Takto získavajú jednak uznanie a taktiež upovedomie u verejnosti, ktoré by sa Laike naozaj zišlo.
Tým že jej majiteľ sedí zároveň na stoličke vlastníctva Nike, sa štúdio pravdepodobne krachu obávať nemusí aj napriek malej návštevnosti svojich filmov v kinách. Je však otázne do kedy ho bude baviť vlastniť spoločnosť s takmer nulovým profitom (skôr sú ale v červených číslach).
Môžeme len dúfať, že stop-motion skutočne miluje a nezanevrie naň. Pretože Laika neponúka len dychberúci vizuálny zážitok, ktorými posúva hranice stop motion výroby. Príbehy všetkých jej filmov sú nanajvýš jedinečné a skrývajú v sebe neuveriteľnú oddanosť a vášeň pretekajúcu cez obrazovku.
