Prvou vyfajčenou cigaretou sa síce závislým nestaneš, no každou ďalšou si postupne buduješ zlozvyk, na ktorého zbavenie budeš potrebovať veľmi pevnú vôľu.
Časy, kedy si ľudia mohli zapáliť hocikde a na tabakové výrobky bežali reklamy aj v televízii sú už nenávratne preč. V posledných rokoch si takmer celý svet prechádza cigaretovou revolúciou a miest, kde si sa zapálenie cigarety vyslúžite mastnú pokutu neustále pribúda.
Stačí si pritom len pozrieť starší film a človek hneď zistí, ako sa spoločnosť v tomto ohľade zmenila. Nad hlavným hrdinom, ktorý si bez problémov zapáli v nemocnici či vlaku dnes už len krútime hlavami.
Fajčenie je smradľavý zlozvyk, bez ktorého si milióny ľudí po celom svete nevedia predstaviť deň, v extrémnych prípadoch ani hodinu. Sú len dva typy ľudí, buď cigarety milujete alebo nenávidíte. Ak sa radíte do druhej kategórie, potom si určite kladiete otázku, prečo sú ľudia takí hlúpi a ročne míňajú stovky eur za niečo, čo im škodí a nič neprináša.
Áno, pochopiť správanie fajčiarov je niekedy skutočne zložité a pre nezainteresovaného zostáva záhadou. Všadeprítomný smrad, zažltnuté zuby a nechty, zvýšená potivosť – to je len zlomok bezprostredných negatívnych efektov po vyfajčení cigarety.
Podľa Úradu verejného zdravotníctva sa fajčenie na Slovensku podpíše pod 11 000 úmrtí ročne, nehovoriac o celom rade zdravotných komplikácií, ktoré zapríčiňuje. Počnúc rakovinou pľúc, cez zníženú tvorbu spermií až po oslepnutie.
O všetkých týchto rizikách nás navyše už zopár rokov informujú aj nápisy a obrázky priamo na škatuľkách. Okrem zmeny obalov sú ďalšími nástrojmi štátov aj neustále rastúce spotrebiteľskej dane z takýchto produktov.
„Zrazu cítiš väčšiu psychickú pohodu“
Prečo dajú fajčiari ochotne viac ako 3 eurá za krabičku dvadsiatich či devätnástich cigariet? Ak aj ty patríš do tejto skupiny, určite si sa už nad podobnou otázkou zamýšľal. „Prečo to vlastne robím?“, „Keď som vtedy deň nefajčil, nič sa nestalo“, „Aké by to bolo, keby mi každý týždeň ostala dvacka navyše?“
No potom si spomenieš na ten pocit, keď si ju vyberáš, škŕkaš zapaľovačom a prvýkrát si poťahuješ. Človek sa odrazu akoby mierne spomalí, myšlienky sa niekedy možno trochu viac utriedia a ak fajčia aj spolužiaci či kolegovia, cigareta je veľmi dobrým spôsobom na zblíženie a nadviazanie komunikácie. Navyše, držať niečo v rukách je fajn pocit. Cigareta medzi prstami funguje ako určitý oporný bod.
Vo chvíli, keď si prvýkrát potiahneš, sa telom začne šíriť formaldehyd a amoniak, ktorý okamžite naruší fungovanie imunitného systému. Ešte predtým však dym zanechá stopy aj na tvojich zuboch.
Dym dočasne spomalí aj riasy umiestené na sliznici priedušníc, ktoré fungujú ako údržbový systém. Tie majú na starosti napríklad zachytávanie škodlivých mikroskopických častíc. Teraz sú však ochromené. Do pár sekúnd sa nikotín dostáva cez pľúca do celého krvného obehu.
Akonáhle sa dostane do nadobličiek, pocítiš, že tvoje srdce zrazu pumpuje viac ako normálne. Za zvýšenú srdcovú frekvenciu môže zvýšená tvorba adrenalínu. To už nikotín útočí aj na mozog, kde sa viaže na nikotínové acetylcholínové receptory a dáva signál, aby uvoľnil dopamín.
Ľudovo aj hormón šťastia, preto sa u človeka dostavujú príjemné pocity a stavy relaxácie. Taktiež stimuluje myslenie a pozornosť, čiže tieto pocity nie sú len placebo, ale skutočne majú aj svoj fyziologický základ.
Ak sa ti zdá, že sa ti po cigarete často chce ísť na „veľkú potrebu“, nie je to len zdanie, ale jeden z ďalších efektov, ktoré majú cigarety na tvoje telo. Pôsobí totiž aj vo vegetatívnom nervovom systéme, kde riadi činnosť niektorých vnútorných orgánov.
Neciteľnejší je efekt na tráviaci trakt, v ktorom zvyšuje aktivitu hladkej svaloviny. Teda pôsobí ako katalyzátor na peristaltiku čriev. Významné a nepríliš zdravé je aj zdvihnutie krvného tlaku a stiahnutie ciev, čím sa zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody.
Všeobecne známy je aj pár minútový efekt zlepšenia pamäti a koncentrácie, ktorý má na svedomí nikotín, no v dlhodobom časovom horizonte dochádza v dôsledku ostatných chemikálií skôr k zhoršeniu výkonu v týchto oblastiach.
Štúdia z roku 2016, ktorá bola publikovaná v časopise Frontiers in Psychiatry, upozorňuje, že silní fajčiari a vykazujú značný deficit v tzv. prospektívnej pamäti. Tú využívame pri ukladaní si budúcich aktivít si pamäti – čo máme kúpiť v obchode či kedy si máme zobrať lieky.
Fajčenie v číslach
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako sa vyvíja miera fajčiarov na Slovensku a vo svete
- Prečo cigarety vplývajú na to, či dokážeš vybehnúť po schodoch
- Čo dokážu spôsobiť sexuálne aktívnym jedincom
- Kde vo svete sa fajčí najmenej
- Ako dlho trvá, kým sa po poslednej cigarete začne organizmus upravovať
