Na Ibize v noci platí, že si treba zobrať len kondóm a uterák. Alex žije a pracuje na svetoznámom párty ostrove (Rozhovor)

Alex Simon mal pred pár rokmi pocit, že ho už život nenapĺňa. Keď sa k tomu pridalo aj sklamanie v láske, v poslednom ročníku FTVŠ si kúpil jednosmernú letenku na Ibizu a odvtedy si párty ostrov zamiloval. Kedysi pracoval ako promotér, dnes sa tam točí a strihá videá a potvrdzuje, že Ibiza je taká bláznivá, ako si počul vo všetkých príbehoch tvojich známych. Množstvo ľudí pritom sníva o tom, že za sebou zanechá svoju korporátnu kariéru a pôjde si život užívať naozaj plnými dúškami. Alex urobil presne to.

„Áno, drogy sú tam všade a zoženieš ich na každom rohu. Aj v klube, keď každých 5 minút niekto príde k tebe a opýta sa, či chceš „Charlie“ alebo ecstasy, ale môže sa stať, že na ulici uvidíš chalana jazdiaceho na bicykli vykrikujúc Cocaine, amfetamine, MDMA,“ hovorí Alex, ktorý točí aj vlogy. A porozprával nám aj tom, koľko zarába či aké najzákernejšie triky používajú tamojšie hotely a predajcovia.

Je Ibiza naozaj taká divoká, ako sa o nej medzi mladými ľuďmi hovorí?

Áno, je. Je to nenormálne miesto. Dovolím si tvrdiť, že som pocestoval celý svet, ale toľko šialených ľudí na jednom mieste som ešte nikde nestretol.

Na Ibize si sa živil ako promotér – predával si lístky na všemožné akcie. Ako si sa k tejto práci dostal?

Na internete som našiel pracovnú ponuku, ktorá ale nebola žiadna výhra. Žiadny fixný plat, len provízie 10 € za každý predaný lístok, ďalej človek musí platiť ubytovanie a stravu.

Pamätám si, to bol môj posledný rok na FTVŠ. Popri štúdiu som pracoval vo Viedni, kde som mal super plat a kde so mnou naďalej rátali, ale ako som už predtým spomenul, chcel som zažiť nové veci, takže som sa rozhodol odísť. 3 mesiace pred štátnicami už som mal kúpenú jednosmernú letenku na ostrov snov. Nakoniec všetko išlo podľa plánu a 3 dni po záverečných skúškach už som sa opaľoval na pláži.

Ako by sa bežný Slovák vedel zamestnať ako ty?

V mojom prípade to bol typický filmový scenár. Život nejak neklapal tak, jak by mal. Ukončil som vysokú školu, hádzanárska kariéra stroskotala a k tomu sklamanie v láske. Dosť dôvodov na to, aby sa človek zamyslel nad životom. Bol som mladý, túžil som po dobrodružstvách a cítil som, že môj život potrebuje zmenu.

Takže som sa rozhodol, že budem žiť tam, kde ostatní dovolenkujú. Aby sa tam človek vedel zamestnať, treba mať šťastie alebo nejaké známosti, alebo vytrpieť cestu, ktorú som vyšliapal aj ja: Promotér na pláži – kameraman na párty lodi – barman – a momentálne natáčam a strihám videá pre firmy ako freelancer.

Koľko mesiacov v roku tráviš na Ibize a koľko zase doma?

Ibiza ma natoľko zmenila, čo sa týka životného štýlu a priorít, že domov chodím len na 3 – 4 týždne v roku.  Jednoducho na viac času to nevychádza, keďže letná sezóna trvá 5 mesiacov a v zime som v lyžiarskom stredisku Ischgl, ktoré je podobné ako Ibiza. Počas obdobia medzi sezónami sa túlam po svete, keďže si vediem aj cestovateľský vlog.

Ibiza je oproti Slovensku slnečnejšia, drahšia, životný štýl tam majú oveľa rýchlejší. Čo ťa na živote na Ibize najviac zaskočilo?

Najväčší šok je asi cena za vodu na diskotéke. Asi najviac, čo som kedysi za vodu platil, bolo 11 € za 0,2 l nesýtenú vodu. To človek hneď vytriezvie, keď to má zaplatiť.

Kedy si vedel, že už sa z Ibizy nebudeš chcieť pohnúť a zostaneš pôsobiť práve tam?

Hneď prvé ráno, ako som sa zobudil v hoteli.

Za akými akciami si tam už stál?

Čo sa týka diskoték a vstupeniek, ja som mal vždy šťastie, lebo za vstupenky som nikdy nemusel platiť – a neexistuje diskotéka, kde by som sa nebol objavil.  Do tých najlepších klubov sme chodili preukázaním Season Passu a tam, kde Season Pass neakceptovali, boli naše mená automaticky na guestliste. Do klubov Ushuaïa, Space, Amnesia, Privilege Pacha a Hï som mal Season Pass, takže kým ostatní chodili na pláž na západ slnka, my sme fičali v Ushuaïa skoro každý deň.

Samozrejme, po nejakom čase nás to aj prestalo baviť. Boli to krásne, ale náročné dni. Predstav si že v roku 2014 sme stretli Aviciiho viackrát ako svojich rodičov. Znie to trošku absurdne, ale vtedy sme mali iné priority v živote ale vôbec to neľutujem. Boli to najkrajšie roky môjho života.

Aký objem akcií dokážeš zvládať počas dňa či týždňa na Ibize?

Ako som už spomínal, za diskotéky sme neplatili, takže niekedy sme zvládli až 10 párty za týždeň. Viem znie to trošku divne, ale bolo to niekedy fakt extrémne. Človek začne s párty niekedy okolo obeda potom sa to pokračuje ďalej niekde inde, lebo sú kluby ako Ocean beach club a Ushuaïa, kde párty končí najneskôr okolo polnoci.

Samozrejme, že človek nechce ísť domov spať, keď ešte ostrov žije, tak sa pokračuje ďalej až do rána – a nezabudnime ešte na after párty, ktoré sú v posledných rokoch už zakázané. Kedysi boli časy, keď kluby ako Amnesia zatvárali okolo obeda. Teraz podľa nových zákonov každý klub zatvára ráno o siedmej. 

Predaj lístkov určite nie je najjednoduchšia práca, veď presvedčiť turistov, aby prišli práve na tvoju akciu vie byť zložité. Vymyslel si si už počas svojej kariéry nejaký life hack, ktorým dokážeš ľudí namotať?

Samozrejme, že som niekedy musel vymýšľať príbehy, aby som svojich ľudí namotal. Nešlo o veľké klamstvá, len o maličkosti. Občas chýba len iskra, aby si ten lístok predal, a vtedy som napríklad vždy porozprával príbeh, že pred mesiacom aj Leonardo Di Caprio bol na našej párty ľodi.

Alebo keď nechceš platiť 55 € vstupné do Ushuaïa, môžeš isť zadarmo na terasu Ushuaïa Tower, kde z 9. poschodia vidíš a počuješ takisto všetko. Nie si ale priamo tam. Tieto malé príbehy sú občas nevyhnutné, ale podľa mňa najdôležitejšie je oslovenie a postup podávania informácii. Musí z teba žiariť pozitívna energia a byť svieži a čulý.

Človek musí byť unikátny, aby úspešne zvládol „closing“. Keď ide o väčšiu skupinu, ja som vždy ponúkol fľašu vodky alebo šampanského hneď na pláži s pohármi a ľadom. Fľašu vodky som si kúpil v supermarkete, takže ten ťah ma vyšiel maximálne 15 €, ale pri počte 8 chalanov som na tej skupine zarobil 120 €, takže sa to oplatilo. 

Na internete sa často predávajú falošné lístky, inak tomu nebolo ani pri slovenských festivaloch. Rozmohol sa tento problém aj na Ibize? Ak áno, ako ho riešiš ty?

Na Ibize išlo viacmenej o offline fake predaj, keďže človek nepotrebuje nič iné k tomu, aby mohol predávať, len nejaký ticketblock, nejaké flyery, ktoré ležia na každom rohu, a dobrú komunikatívnu schopnosť. Takéto prípady sa môžu stať, ale pláž je kontrolovaná policajtmi a skúsený promotér si hneď všimne, že mu tam niekto iný lezie do biznisu.

Ak predávaš lístky na parties na Ibize, nepochybne si sa už stretol aj s agresívnymi návštevníkmi. Stalo sa ti, že sa si v práci cítil ohrozený?

Občas sú ľudia nespokojní, alebo sa nedostanú na loď, keď je vypredaná. V takomto prípade prídu nervózni za tebou a žiadajú si peniaze naspäť, ale takéto extrémne prípady som nikdy nezažil.

V 90. rokoch fungovali na Slovensku v kluboch biletári, ktorí sa starali nielen o kontrolu lístkov, ale aj o dodržiavanie poriadku. Často išlo o viac či menej významných mafiánov. Máte takýchto biletárov k dispozícii aj na Ibize?

Bezpečnosť v takých kluboch je nevyhnutná. Niektoré kluby majú kapacitu až 5000 osôb, takže priestory sú monitorované, pri vstupe do klubu sa prekontrolujú ruksaky a niekedy si biletár overí aj spodné prádlo, či tam nejaké drogy neskrývajú. Ide hlavne o drogy, aby sa tam dealeri nedostali. Kontroly sú prísne, ale napriek tomu sa zakázané látky dostanú na tanečnú plochu, ale to je proste Ibiza. Tomu ťažko zabrániť.

Koľko si dokáže takýto promotér zarobiť v letnej sezóne?