Nemecký sériový vrah lákal do svojho bytu prostitútky, ktoré následne rozrezal priamo v v obývačke.
Do našich kín čoskoro dorazí film o nemeckom sériovom vrahovi, ktorý doteraz unikal našej pozornosti. O snímke sme ťa informovali iba pred pár dňami. Prvotné ohlasy z filmových festivalov hovoria o explicitnom zobrazení psychopatologickej osoby vo chvíľach blaženosti (rozumej pri znásilňovaní a vraždení).
Opäť sa našli ľudia, ktorí odišli z kinosál. Ťažko povedať, či ide len o PR, alebo je na to skutočne dôvod. Znalí diváci film porovnávajú s Trierovým „Jack stavia dom“, no film o nemeckom zabijakovi hodnotia ako ešte o čosi nechutenejší.
Nie sme v sekcii Filmkult, reč teda bude o skutočnom živote a činoch nemeckého sériového vraha. Friedrich Paul Honka, prezývaný Fritz Honka, vyvolával strach širokej verejnosti najmä v prvej polovici 70. rokov.
Typickými asociáciami, ktoré sa vám vybavia pri fotografii jeho tváre, sú škaredý, nechutný, slizký alebo odporný. Nevábny zovňajšok mastných vlasov a zhnitých zubov umocňoval fakt, že Honka nepatril medzi najinteligentnejších. Vráťme sa však na úplný začiatok.
Po stopách Friedricha Honku
Friedrich Honka sa narodil do mnohopočetnej a nie práve dobre finančne zabezpečenej rodiny. Ako tretie z desiatich detí tesára a upratovačky nemal v živote našliapnuté práve najlepšie. V roku 1935, kedy sa Fritz narodil, Nemecko zmietali otrasy politických ideológií. Podobne ako jeho otec, aj mladý Fritz napokon skončil počas 2. svetovej vojny v koncentračnom tábore.
Nanešťastie bol oslobodený Rusmi, no o živote v harmonickej rodine sa mu mohlo iba snívať. Aj po oslobodení žil totiž zväčša bez rodičov. O otca prišiel, keď mal iba 11 rokov. Nešlo však o žiadne nešťastie, Fritz starší dlhodobo holdoval alkoholu a mal mnohé zdravotné problémy spôsobené práve pitím. Svoje dospievanie tak prežil vo viacerých detských domovoch v Lipsku.
Friedrich „Fritz“ Honka
Po základnej škole sa rozhodol ísť v šľapajach svojho otca. Prihlásil sa na učňovku, aby sa vyučil za murára, no pre alergiu sa musel tejto profesie vzdať a zo školy odísť. V roku 1951 si zbalil kufre a utiekol do západného Nemecka, kde si v malebnej dedinke Brockhöfe, asi 50 kilometrov od Hamburgu, našiel prácu na miestnom družstve.
Krátko na to si našiel priateľku, s ktorou splodil syna, no vidina šťastnej dedinskej rodinky ho veľmi nelákala, a preto Margot čoskoro opustil. Voči priateľke a synovi si tak vytvoril dlh v podobe alimentov.
Po živote na dedine ho začal lákať ruch veľkomesta. V roku 1956 sa odsťahoval do Hamburgu, kde si našiel prácu v prístave. Práve v tejto dobe sa Fritzovi prihodil úraz, ktorý výrazným spôsobom zmenil jeho podobu. Dopravná nehoda na ňom zanechala trvalé následky v podobe škúlenia.
Aj napriek tomu si ale našiel ďalšiu známosť menom Inge, s ktorou sa dokonca oženil a splodil ďalšieho syna. Rodinná idylka však netrvala dlho a po mesiacoch hádok sa rozišli. Na istú chvíľu si k sebe našli opäť cestu, no osud mal zrejme iné plány.
V roku 1967 sa Fritz sťahuje z Hamburgu do neďalekého mesta Ottensen, ktorý je dnes už súčasťou mesta. O päť rokov neskôr si našiel novú známosť. Už vtedy sa u Fritza objavili isté neštandardné sexuálne chúťky, ktoré však nechcel nechať plynúť na úrovni fantázií, ale ich aj pretaviť do reality.
Do bytu, kde pobýval aj so svojou vtedajšou priateľkou Irmgard, nalákal aj ďalšiu ženu menom Ruth. Pod značným alkoholovým opojením sa domnieval, že by si spolu mohli užiť nevídane dobrý sex v trojke, no Ruth na to mala odlišný názor. Po tom, čo Irmgard Honka znásilnil a Ruth sa podarilo utiecť z ich bytu, šla celú vec nahlásiť na políciu. Je otázne, či si na tento incident Honka vôbec pamätal, keďže mal mať v dobe znásilnenia v krvi vysokú hladinu alkoholu.
Alkohol sa pre neho v nasledujúcich rokoch stal veľkým nepriateľom, no ako to už býva, Fritz si žiadne problémy nepripúšťal. Práve alkohol mu však bránil v nadväzovaní intímnych vzťahov so ženami. Svoju pozornosť preto zameral na prostitútky, s ktorými sa začal stretávať a spoznávať v krčmách.
Byt, do ktorého lákal svoje obete
Hnilobný zápach ho prezradil
Friedrich Honka bol útly, chudý muž, ktorého minulosť psychicky aj fyzicky poznačila. Rôzne pracovné úrazy a najmä autonehoda si vybrali svoju daň na zdeformovanom vzhľade, ktorý mu značne sťažoval zoznamovanie sa so ženami. Okrem toho trpel rečovou vadou a tikmi, čo tiež ovplyvnilo jeho sebavedomie. Zvyšovať si ho preto rozhodol alkoholom, ktorý v ňom však okrem sebavedomia zvyšoval aj agresiu.
Ako vyšlo neskôr najavo, už v čase, kedy pobýval s priateľkou Irmgard, sa dopustil svojej prvej vraždy. V chladný decembrový večer roku 1970 Honka nalákal do svojho bytu 42-ročnú kaderníčku a občasnú prostitútku Gertraud Brauerovú. Do bytu si ju priviedol s vidinou sexu, no Gertraud jeho ponuku odmietla, čo Fritza veľmi rozzúrilo.
Vrhol sa po nej a začal ju škrtiť, upadla do bezvedomia. Telo začal následne priamo v byte štvrtiť. Jednotlivé kusy tela zabalil a vynášal z bytu na rozličné miesta v blízkom okolí. Netrvalo dlho, kým hamburská polícia našla prvé kusy tela, no vyšetrovanie sa po čase zastavilo na mŕtvom bode a vraha sa im vypátrať nepodarilo.
Ďalšej vraždy sa dopustil v auguste 1974, keď do svojho bytu za vidinou sexu nalákal 54-ročnú ženu v domácnosti, ktorá si privyrábala prostitúciou – Annu Beuschelovú. S Annou sa dal do reči v neďalekej krčme, kde ju pozval na drink, spoločne sa potom presunuli k nemu domov.
Anna dokonca so sexom súhlasila, no podľa Fritzovej výpovede sa mu sex nezdal dosť vášnivý a neuspokojoval ho. Po sexuálnom akte ju preto uškrtil a opäť rozrezal. Jej pozostatky potom vyniesol do podkrovia.
O pol roka neskôr si v krčme vyhliadol svoju ďalšiu obeť. 57-ročnú prostitútku Friedu Roblickovú zavraždil rovnakým spôsobom. Poslednej vraždy sa dopustil v januári 1975. Obeťou bola 52-ročná Ruth Schult živiaca sa prostitúciou.
Spôsob vraždy bol vždy veľmi podobný. Prostitútky si vyhliadol v miestnej krčme, kde sa im prihovoril a pozval ich na drink. Zameriaval sa zväčša na útlejšie ženy, v ideálnom prípade bez zubov pre obavy z hryzenia počas orálneho sexu. Keď videl čo i len štipku záujmu, z rukáva vytiahol pozvanie k sebe. Ženy následne uškrtil, rozštvrtil a kusy tela ukryl do podkrovia bytu. Z prvého prípadu sa teda poučil a časti tela sa už nesnažil ukryť v blízkosti bytu.
Fritzove znásilňovanie a následne rozrezávanie tiel nemalo dlhého trvania najmä pre spôsob, akým kusy tela uschovával. Čoskoro sa totiž dostavili prvé sťažnosti susedov na neznesiteľný zápach vinúci sa z podkrovia bytového domu.
Aj keď sa Fritz pokúšal hnilobný zápach zakryť veľkým množstvom parfumov, ani to nepomohlo a do bytu čoskoro vpadla polícia, ktorá ostala z krvavého tajomstva šokovaná.
Príchodu polície však predchádzal oheň, požiar v bytovke vypukol 15. júla 1975. Až na objav hasičov boli následne privolaní vyšetrovatelia. Hasiči bojujúci s plameňmi totiž čistou náhodou našli rozložený ženský trup zabalený v igelite.
Fritz Honka bol zadržaný okamžite po príchode do svojho bytu. O dva týždne neskôr sa priznal k štyrom vraždám. Súd ho neposlal do väzenia, ale na psychiatriu a to na celých 15 rokov. Alkohol hral v jeho prípade poľahčujúcu okolnosť.
Z psychiatrie bol prepustený v roku 1993 a posledné roky svojho života strávil ako Peter Jensen. Zomrel 19. októbra 1998 v Hamburgu.
Zavraždené ženy
