Šli sme sa pozrieť do Černobyľu. Zakázaná zóna okolo vybuchnutého reaktora je plná túlavých psov a stále tam pracujú ľudia

Teplota vzduchu je 33 stupňov Celzia. Sedíme v dodávke, ktorú zabezpečila slovenská cestovka a razíme si cestu nekonečnou ukrajinskou rovinou smerom k bieloruským hraniciam. Opúšťame Kyjev a po ceste môžeme pozorovať ukrajinský vidiek. Staré domy, babky na bicykloch či lešenia čochvíľa striedajú borovicové lesy. Pripadáme si ako kdesi na Záhorí.

Naším cieľom je Uzavretá zóna na severe krajiny, ktorá vznikla v dôsledku havárie v miestnej atómovej elektrárni. Po minisérii Černobyľ od HBO sme čakali všetko možné. Po dvoch hodinách cesty z Kyjeva prichádzame k prvému kontrolnému stanovisku. Práve tu sa naplnili naše najhoršie očakávania. Zastali sme v kolóne, kde bolo vyše 20 autobusov, menších i väčších. Všetci boli vonku a čakali, kým im policajti a vojaci skontrolujú potrebné dokumenty.

Ťažko povedať, či sme si pripadali ako na preplnenej hranici Vyšné Nemecké - Užhorod alebo pri vstupe na miesto, kde sa stala najväčšia havária atómovej elektrárne na svete. Počuť všetky svetové jazyky. Španielčina, nemčina, angličtina, ruština... aj slovenčina i čeština. Slnko pečie a tieň okrem budov poskytuje aj okolitý les. No značky upozorňujúce na radiáciu dostatočne odrádzajú všetkých, ktorí sem prišli prvýkrát.

Takto vyzerala najväčšia skupinka turistov, na akú sme za celý čas narazili

Po niekoľkých desiatkach minút sme skontrolovaní, dostávame malé žlté dozimetre a pokračujeme do hlbín zóny. Dlho nevidno nič, len cestu, borovicové lesy, sem-tam lúky a dopravné značky. Až po dlhšej chvíli konečne vstupujeme do sídla s legendárnym názvom Černobyľ. Okolie lemujú prvé opustené budovy a zabudnuté veci.

Černobyľ je pokojný a plný túlavých psov

Ide o poloprázdne mestečko. Aj napriek hrozivej katastrofe tu stále žijú stovky ľudí. Babušky, pôvodní obyvatelia alebo pracovníci z elektrárne či tí, čo stále makajú na odstraňovaní následkov havárie. Vidno pánov v najlepších rokoch s kufríkmi, vojakov kosiacich suchú trávu, deduškov upravujúcich okolie jediného funkčného pravoslávneho kostola či aj takých, ktorí polievali kvety na námestí, hoci neďaleko horelo a z poľa sa šíril veľký oblak dymu.

Požiare sú tu veľmi časté a patria zatiaľ k najväčším problémom, na ktoré môžeš v oblasti naraziť. Nikto z nás by sa nechcel ocitnúť v horiacom poli, kde kedysi „pršala radiácia“. My sme však mali to (ne)šťastie a jeden sme teda videli. Posledné roky je tu totižto veľmi teplo a okolie je suché. Potvrdila nám to aj babuška Valentína v našom rozhovore.

Odporúčané

Navštívili sme černobyľskú babušku: Havária mi vzala rodinu, tak som sa vrátila do zóny 26. júna 2019 o 16:16

Samotný Černobyľ však pôsobí zvláštne. Na jednej strane bol svedkom veľkého nešťastia, no na druhej je zasa nádherný. A to tým spôsobom, že sa zasekol v čase a obsahuje všetko, čo si predstavuješ o východnej Európe a období ZSSR. A navyše, vládne tu enormný pokoj a všetko je pomalé. Väčšina domov je opustených, ale na balkónoch niektorých panelákov a domov vidno fajčiacich ľudí či visiace oblečenie po praní.

Takto vyzerá obchod v centre Černobyľu. Ponúka všeličo

Mestečko je bohaté na pamätníky. Jedným z najznámejších je socha Vladimíra Iljiča Lenina, jedna z dvoch v celej Ukrajine. Práve po ňom bola neďaleká elektráreň pomenovaná. Ďalej miestni vybudovali aj pamätník mladého dievčaťa s menom Paša Osidač. Práve ono počas Veľkej vlasteneckej vojny (druhá svetová vojna) pomáhalo miestnym partizánom. Nemci ju však chytili, mučili a pochovali zaživa. 

Na obdobie druhej svetovej vojny mimoriadne zle spomína nielen Černobyľ, ale aj celá Ukrajina. Odohrali sa tu ťažké boje, celé dediny boli vyľudnené. Po okolí, v Bielorusku a všade inde možno nájsť pamätníky s nekonečným zoznamom ľudí, ktorí položili životy počas bojov. Na určitých miestach ešte žijú ľudia, ktorí si týmito bojmi prešli. Ba čo viac, ešte pred najväčším ozbrojeným konfliktom na svete si Ukrajina prešla hladomorom.

Ak si pozeral minisériu od HBO tak si videl, ako sa strieľali psy a mačky, ktoré svoji majitelia nechali na pozemkoch. Povedal by si, že tam skoro nič tam nezostalo. No opak je pravdou. Túlavých psov je v Černobyle veľmi veľa a sú na každom rohu. Paradoxne mačky sme za celý čas videli len dve a aj to na dvore babušky Valentíny.

 Takto vyzerajú túlavé psy v Černobyle

Do rozsiahlych lesov sa vracia život