O Haré Krišná kolujú rôzne polopravdy a klamstvá. Môžu sa členovia Haré Krišná stretávať s rodinou?
30-ročná Lenka sa aktuálne venuje svojej firme, ktorá sa zameriava na vegetariánsky catering. V minulosti však žila v chráme Haré Krišná a rozhodla sa, že nám porozpráva o duchovnom chrámovom živote, ktorého bola súčasťou.
Lenky sme sa spýtali, či je pravda, že je člen Haré Krišná obmedzovaný pri styku s rodinou, či má prístup k sociálnym sietiam a médiám, či nie je problém v prípade potreby navštíviť nemocnicu, ako Haré Krišná vníma sexuálny život, manželské zväzky, homosexuálne páry alebo alkohol a drogy.
Mala som však taktiež kamarátov, ktorí si mysleli, že mi preplo (smiech), že ma je škoda a podobne. Ja som ale vedela, že to je pre mňa dobré a nejako som sa snažila neriešiť, čo si myslia druhí.
Porozprávala nám taktiež o tom, ako k jej viere pristupovala rodina a kamaráti, rozpovedala sa o prísnom chrámovom režime a prezradila nám, ako vnímali členovia Haré Krišná jej odchod z chrámu.
Lenka ďalej vravela o tom, ako ju jehovisti chceli presvedčiť na svoju vieru, či o fyzickom napadnutí členov z Haré Krišná. Vysvetlila nám taktiež to, ako muži vnímajú jej vieru a či si člen Haré Krišná môže vziať za partnera osobu s iným vierovyznaním.
- Ako sa k Lenkinmu vstupu do Haré Krišná postavili priatelia a rodina
- Či sa môže člen Haré Krišná stretávať s rodinou a či má prístup k sociálnym sietiam a médiám
- Ako vníma Haré Krišná alkohol, drogy, manželský zväzok, sexuálny život a homosexualitu
- Prečo Haré Krišná uznáva dominanciu mužov nad ženami
- O negatívnych skúsenostiach s fanatickými veriacimi
- Ako vnímali členovia Haré Krišná skutočnosť, že Lenka opustila chrám a chcela žiť civilným životom
Kedy si sa prvýkrát dostala do kontaktu s Haré Krišnou?
Bolo to približne v dobe, keď som mala zhruba 15-16 rokov a išla som sa najesť do bratislavskej Haré Krišná reštaurácie Govinda. Veľmi mi tam chutilo a chodila som tam pravidelne. Vtedy som si povedala, že ak by mi niekto takto varil každý deň, tak by som ani nemusela jesť mäso. Už odmalička som si však kládla otázky, ako napríklad – aký je zmysel života, prečo som vlastne na tomto svete, odkiaľ sme prišli?
Kresťanstvo som vnímala od mladého veku. Presnejšie teda existenciu Boha. K prvému svätému prijímaniu a krstu som sa dostala ako 7-ročná, a to z vlastnej iniciatívy. Do kostola som chodila napriek tomu, že moji rodičia neboli nábožensky založení ľudia. Kvôli tomu som začala študovať rôzne knihy a začala som viac vnímať kresťanstvo, ale veľa otázok bolo pre mňa nezodpovedaných.
Keď som mala 20 rokov, dostala som sa k budhizmu a iným smerom, ale až keď som mala 25 rokov, prišla som ku knihe Bhagavad-Gítá, ktorá je niečo ako bibliou Haré Krišna. A tam som našla tie odpovede, ktoré som si celý život pokladala. V nej som si prečítala o reinkarnácii či karme a začala som toto učenie praktizovať. Bol to pre mňa strop duchovného poznania Neskôr som išla aj do chrámu, kde som strávila 2 roky. Išlo pre mňa o veľmi dôležité obdobie, ktoré mi dalo skutočne veľa. Cítila som pozitívnu zmenu a obohatenie môjho života.
Samotný sex by mal byť regulovaný len na účel splodenia potomka. Samozrejme sme iba ľudia, a preto sa to pochopiteľne nie vždy dodržuje.
Kým si bola v chráme, nebol problém, aby si sa stretávala s blízkymi, prípadne mala akýsi civilný život?
Síce som danú dobu žila iba v chráme, ale nebol problém, aby som sa stretla s priateľmi či rodinou. Nie je to tak, že by som celý čas musela zostávať v chráme. Navyše ma nikto nenútil, bolo to dobrovoľné. Ale keď už tam človek je, samozrejme musí žiť duchovným životom a dodržovať určité pravidlá. Ak by som ich pravidlá nechcela spĺňať, tak z chrámu odídem, ale mne to v podstate vyhovovalo. Pomohlo mi to usmerňovať myseľ. Človek bol potom taký pokojnejší, vyrovnanejší. A čo sa týka duchovného života, určite je jednoduchšie žiť v chráme, kde jedinca nič nerozptyľuje.
Mamina aj stará mama sa samozrejme spočiatku veľmi báli. Blízki sa ma pýtali, že čo to je zase za výmysel.
Toto ma celkom prekvapuje, pretože som sa naopak dopočul, že stretávanie s blízkymi je obmedzené.
Ono je to tým, že ak má človek v chráme svoj program, nie je na to ani extra čas. Keď sa chce ale niekto stretnúť s rodinou, v nedeľu bývajú verejné programy, kde môže prísť ktokoľvek. Ale treba si určiť priority. Ak niekto túži byť každý deň s mamou, tak jednoducho z chrámu odíde.
Samozrejme sa však aj v civilnom živote málokto každý deň stretáva s rodinou. Pochopiteľne, ak príde v rodine k nejakému úmrtiu, dá sa vybaviť výnimka. Toto už ale záleží na autoritách, ktoré chrám vedú. A tieto autority sú taktiež iba ľudia, takže konajú individuálne. Niekto to berie ortodoxnejšie, niekto nie. Treba však autoritu poslúchnuť, pretože sa človek v chráme snaží byť pokornejší. To je ten tréning.
Ako vnímala rodina tvoj vstup do chrámu a skutočnosť, že sa s nimi nemôžeš tak často stretávať?
Mamina aj stará mama sa samozrejme spočiatku veľmi báli. Blízki sa ma pýtali, že čo to je zase za výmysel. Neskôr však videli, že sa ako keby mením, že sa mení moje vedomie. Taktiež sa zúčastnili nedeľného programu a pochopili, že ľudia z chrámu sú úplne normálni a obyčajní ľudia. Neskôr sa moja mama dokonca kvôli tomu stala aj vegetariánkou.
Mala som však taktiež kamarátov, ktorí si mysleli, že mi preplo (smiech), že ma je škoda a podobne. Ja som ale vedela, že to je pre mňa dobré a nejako som sa snažila neriešiť, čo si myslia druhí. Vytvorila som si nové priateľstvá, ktoré udržujem do dnešného dňa. Napríklad s mojou kamarátkou z Haré Krišná máme 4 roky spoločnú firmu.
Raz som sa stretla aj s diskrimináciou, keď sme sa chceli prihlásiť na vegánske hody. Organizátor ma odmietol, pretože vraj s invazívnymi sektami nespolupracuje.
V čom sa odlišuje život v chráme od života v bežnom svete?
Je to ako keby si žil v nejakom harmonickom vákuu. Keď je človek mimo chrámu, musí tam byť väčšia sebareflexia, treba sa viac kontrolovať. Nie je to vôbec jednoduché. Všade na človeka číhajú rôzne „nástrahy“ ako televízia, internet. Základ je venovať sa dennodenne meditácii, či už doma alebo v chráme. Od toho tu ale je mahá-mantra Haré Krišná. Tá v sebe zahŕňa všetky mantry, je to niečo ako modlitba. Jej cieľom je to, aby očistila naše srdce od všetkých zlých vecí, ktoré v ňom máme, ako napríklad žiadostivosť, chamtivosť a podobne. Odriekaním tejto mantry sa potom človek stáva lepším.
Veľa ľudí si myslí, že ide o nejakú hrozivú sektu, kde ťa nechcú pustiť a musíš im odovzdať celý majetok, ale to nie je pravda.
Keď si bola v chráme, určite si musela dodržiavať aj určitý režim. V čom spočíval?
O 4:30 ráno začínal program, kedy členovia prichádzali k oltáru s božstvami. Tam sa vykonávajú takzvané arati, čiže vítanie božstiev, kedy sa Krišnovi ponúkne voňavá tyčinka, vreckovka, voda, kvet. Vtedy začíname spievať rôzne mantry.
Potom je druhá časť, takzvaná mantra meditácia, ktorá trvá asi dve hodiny a vtedy chantujeme, a teda modlíme sa, respektíve odriekame mantru Haré Krišná. Následne nás čaká filozofická prednáška – čítanie zo svätého písma Šrímad Bhágavatam. Potom nasleduje prijímanie prasádam, čo je jedlo obetované Krišnovi – jedlo bez karmy.
Všetko, čo obetujeme, alebo s láskou ponúkneme Bohu, je zbavené karmy a my potom jeme čisté a duchovné jedlo v úplne inej kvalite, než keď si napríklad kúpiš niečo vo fastfoode. V každom jedle sa totiž zachytáva vedomie človeka, ktorý ho pripravuje. Keď kuchár napríklad myslí na hriešne činnosti, dostáva sa to aj do jedla.
A človeka, ktorý také jedlo skonzumuje, to na jemnohmotnej úrovni ovplyvní. Môžeme byť nervóznejší, mame nečisté myšlienky. Po prijímaní prasádam sme si vždy oddýchli a potom mal každý nejakú službu v chráme. Išlo o upratovanie, varenie alebo sme išli na ulicu rozdávať knižky či koláčiky obetované Krišnovi. Večer bol program, kedy sa spievalo a veľakrát aj tancovalo. A keďže sme mali skoré ranné vstávanie, bolo treba ísť taktiež skôr spať.
Keď si bola s týmto režimom spokojná, prečo si nakoniec z chrámu odišla?
Náš chrám sa v danej dobe presťahoval z Prievozu na Čiernu vodu. Ešte asi rok som bývala u kamarátky z Haré Krišná s jej vtedy nastávajúcim manželom. Oni sa potom zobrali a už sa nevrátili do chrámu. Mne prišli do života taktiež nové veci a už som zostala žiť doma, kde mám ale naďalej taký menší oltár, kde pravidelne obetujem jedlo Krišnovi.
Čiže viera v tebe zostala, ale už si nemala potrebu žiť v chráme.
Áno. Ja mám rada v živote zmenu a v tomto bode som cítila, že ju potrebujem.
Vravela som im, aby rešpektovali moju voľbu tak, ako ja rešpektujem ich. Horší bol prípad, keď som stretla jedného fanatického kresťana, ktorý sa mi snažil nahovoriť, že som sa odklonila od Boha.
Ako vnímali ostatní členovia Haré Krišná tvoj odchod z chrámu?
Úplne bez problémov. Veľa ľudí si ale myslí, že ide o nejakú hrozivú sektu, kde ťa nechcú pustiť a musíš im odovzdať celý majetok, ale to nie je pravda. Mnohí majú iba strach z nepoznaného. A buď nemajú dostatok informácií, alebo si len napíšu do Google názov Haré Krišná a čítajú o tom, že ide o akúsi zlú sektu. Človek si ale musí uvedomiť, o čo tým ľuďom vlastne ide. Haré Krišná chce šíriť radosť, dať ľuďom poznanie a pomôcť im v hľadaní samých seba. S tým ale prichádzajú určité regulácie, ako napríklad, že sa nepije alkohol.
A čo manželský a sexuálny život?
To záleží od postavenia v chráme. Sú napríklad takzvaní brahmačaríni, ktorí žijú v celibáte a sú rozhodnutí takto stráviť zvyšok svojho života. Na znak celibátu nosia oranžový odev. Plánujú žiť iba v chráme a plnohodnotne sa venovať duchovnému životu. Potom ale existujú aj páry, ktoré majú potrebu žiť ako muž a žena.
Avšak, ak sa osoby rozhodnú žiť partnerský život, už nemôžu zostávať v chráme, pretože pre brahmačarínov by mohli pôsobiť ako nežiadané rozptýlenie. A samotný sex by mal byť regulovaný len na účel splodenia potomka. Dochádzať by k nemu malo navyše rovnako ako u kresťanov až po svadbe. Samozrejme, sme iba ľudia, a preto sa to pochopiteľne nie vždy dodržuje. Ale ak sa to dvojici podarí, tak získajú takzvané duchovné kredity.
Nebol by problém, keby si niekto z Haré Krišná plánoval vziať napríklad osobu vyznávajúcu kresťanskú vieru?
Nie, určite by to nebol problém. Ideálne však je, keď sú obaja z Haré Krišná, pretože si navzájom lepšie rozumejú. Ale nie je to podmienka.
Aký má Haré Krišná postoj k homosexualite?
Je to vnímané tak, že homosexualita nie je úplne v poriadku. Keď ide o partnerský život, malo by ísť o muža a ženu. Haré Krišná však homosexualitu vo všeobecnosti toleruje. Keď sa osoba snaží duchovne zdokonalovať, nie je vôbec podstatné, či sa narodila ako heterosexuál alebo homosexuál. Vôbec tam nie je v tomto ohľade žiadna diskriminácia, že by homosexuál nemohol patriť medzi členov Haré Krišná.
Keď si bola v chráme, mala si prístup k médiám a sociálnym sietiam?
Prístup som síce mala, ale nijako ma to v tej dobe nepriťahovalo. Musím povedať, že keď som bola v chráme, bola som duchovne šťastná a niečo takého ma jednoducho nelákalo. V tom čase ako keby človek nemal chuť na všetky tieto svetské veci, ani na žiadne v úvodzovkách „radovánky“.
Keď sme napríklad robili duchovný pochod a spievali sme mantru Haré Krišná, ľudia po nás veľakrát pokrikovali alebo si viditeľne zapchávali uši.
Ako prebieha registrácia do Haré Krišná?
Keď sa niekto rozhodne dodržiavať všetky regulácie, a teda zákaz požívania alkoholu, užívania drog, striedmy sexuálny život, zákaz konzumácie mäsa, môže požiadať duchovného učiteľa o to, aby sa stal jeho žiakom. Musí mu dať sľub, že bude dodržiavať dané pravidlá a zároveň musí chantovať 16 kôl mantry Haré Krišná. Neskôr táto osoba dostane svoje duchovné meno. A tým pádom je oficiálne zaregistrovaná.
Bývalí neonacisti z Bratislavy: Kotleba kráča v stopách Hitlera (Rozhovor)
12. marca 2019, 19:34
Patríš medzi registrovaných členov?
Nie, a priznám sa, že neviem, či by som všetky menované pravidlá vedela poctivo dodržiavať do konca svojho života. Samozrejme kvôli tomu existujú členovia, ktorí napriek členstvu tieto prikázania porušujú. Tam už ale ide o to, či dokážu byť úprimní pred sebou a pred Krišnom.
Je však v záujme členov, aby boli zodpovední, pretože každá akcia má reakciu a karma v tomto smere hovorí celkom jasne. A keď dá raz niekto sľub, mal by byť schopný ho dodržať. Nech už ide o čokoľvek. Toto je však navyše vážny sľub duchovnému učiteľovi a človek, ktorý ho dá, by to mal brať zodpovedne. Osobne teda ale nie som zasvätená, necítim sa na to pripravená.
Uvažuješ však nad tým, že by si v budúcnosti prijala duchovné meno a oficiálne vstúpila do Haré Krišná?
Uvažujem nad tým, áno. Chcela by som zasvätenie a dúfam sa mi to podarí, ale aktuálne sama na sebe vidím, že to ešte porušujem. Nie je to jednoduché. Najlepšie by bolo, keby som si našla partnera nakloneného tejto filozofii a vzájomne by sme sa podporovali. Keď som sama, je to z môjho pohľadu náročnejšie. Všetko je to ale o mne a o mojej vôli a odhodlaní.
Majú muži problém, keď im povieš, že vyznávaš Haré Krišná?
Popravde ani nie. Keď im vysvetlím, o čom to celé je, a nedajú sa odradiť počiatočnými predsudkami, tak to je väčšinou úplne v poriadku. Haré Krišná máva taktiež vystúpenia pre verejnosť, kde sa o tom človek môže dozvedieť omnoho viac. Mala som aj jedného kamaráta, ktorý si o tom googlil a potom sa zľakol a myslel si, že ide o akúsi nebezpečnú sektu a predstavil si tie najhoršie veci, aké na internete boli. Ale samozrejme nikoho do ničoho nenútim, každý má slobodnú vôľu. Je na každom jedincovi, či do toho ide, či tomu verí. Všetci máme slobodnú vôľu. Treba si však zisťovať informácie z overených zdrojov.
Keď ste vystupovali niekde v meste, stretla si sa aj s negatívnou odozvou, ako napríklad, že po vás ľudia niečo hádzali alebo po vás pokrikovali?
No jasné. Keď sme napríklad robili duchovný pochod a spievali sme mantru Haré Krišná, ľudia po nás veľakrát pokrikovali alebo si viditeľne zapchávali uši. Ale zväčša boli milí a taktiež s nami spievali a tancovali. Ale veď to poznáš, ľudia sú rôzni.
K fyzickému útoku však hádam neprišlo.
Na sebe som fyzický útok našťastie nezažila, ale viem, že sa našli rôzne indivíduá, ktoré zaútočili na iných členov Haré Krišná, ktorých poznám. Stalo sa mi však, že ma zastavili jehovisti, mormoni či kresťania. Snažili sa ma poučiť o tom, že kráčam nesprávnou cestou.
Pokúšali sa ťa zlákať k tomu, aby si prestúpila na ich vieru?
Áno, ale vravela som im, aby rešpektovali moju voľbu tak, ako ja rešpektujem ich. Horší bol prípad, keď som stretla jedného fanatického kresťana, ktorý sa mi snažil nahovoriť, že som sa odklonila od Boha. Spomínal vtedy aj niečo o diablovom diele.
Raz som sa stretla aj s diskrimináciou, keď sme sa chceli prihlásiť na vegánske hody. Organizátor ma odmietol, pretože vraj s invazívnymi sektami nespolupracuje. A napriek môjmu objasneniu situácie, že moje vierovyznanie nesúvisí s vegánstvom a ponúkame vegánske jedlo, nás opakovane odmietol. Bolo mi to dosť ľúto a išlo o ďalší príklad fanatického kresťana.
S fanatikmi sa už ani nepúšťam do rozhovoru, lebo je to škoda času aj energie. Poviem mu len „Haré Krišná“, zaželám všetko dobré a idem ďalej. Je to však o tom, že jednoducho mali nesprávne informácie. V akomkoľvek náboženstve sa nájdu aj úprimní a milí ľudia, no taktiež fanatici. Určite nechcem hádzať všetkých do jedného vreca.
Keď si patrila do chrámu, musela si zmeniť pravdepodobne aj svoj výzor.
Áno, ale iba čo sa týka oblečenia, taký ten cop, ktorý si určite videl na členoch Haré Krišná, mávajú zväčša iba muži. Ten nosia preto, lebo to údajne pomáha koncentrovať energiu do daného bodu. Nie je to však podmienka ani u mužov, ani u žien. Tá vyholená hlava je znak čistoty a cop je znakom oddaného Krišnovi.
Funguje v Haré Krišná medzi mužmi a ženami rovnoprávnosť?
V tomto systéme je to tak, že muž je dominantný, ten hlavný, no a žena by mala nasledovať muža a slúžiť mu. Je to kvôli tomu, že muž v minulosti zabezpečoval financie a žena sa starala o domácnosť a o rodinu. To je vlastne ideál Haré Krišná. Muž ale musí byť na dostatočnej duchovnej úrovni.
Žena by mala muža rešpektovať, nemala by sa s ním hádať a muž by mal mať pravdu. Muž by mal byť v mužskom princípe a žena v ženskom princípe. V dnešnej spoločnosti to ale veľakrát býva naopak, kvôli čomu dochádza ku konfliktom.
Tebe by teda neprekážalo, že by mal mať muž vo svete dominantnejšie postavenie?
Vôbec mi to neprekážalo. Ja som aj predtým mala taký vzťah. Tu ide hlavne o to, že muž má ženu chrániť a vie, ako sa má správať. Žena sa zase o neho stará, je to taký prirodzený kolobeh. Je to ale samozrejme individuálne, lebo vzťahy sú rôzne. Osobne by mi to však nevadilo.
Ako postupuje Haré Krišná v prípade, že niekto ochorie? Môže ísť člen Haré Krišná do nemocnice?
Jasné, s tým nie je problém. Autority v chráme platia riadne poistenie za svojich členov. Takže normálne v prípade ochorenia môže navštíviť nemocnicu.
Aktuálne teda žiješ civilným životom, pracuješ a snažíš sa dodržiavať zásady Haré Krišná. Plánuješ sa však do chrámu niekedy v budúcnosti vrátiť a stať sa plne oddanou duchovnej stránke života?
Vrátiť sa do chrámu? Asi už nie. Skôr by som sa chcela venovať ďalej vegetariánskemu cateringu, ale to samozrejme nevylučuje môj posun v duchovnej viere. Neznamená to, že musím ísť meditovať do lesa a stáť na jednej nohe, ale byť oddaná viere a praktizovať ju aj do svojho života. Človek môže robiť pokrok aj keď nie je v chráme. To je teda taká moja cesta.
Prijala si teda vieru, ktorú aplikuješ do svojho života, a tak ti to jednoducho vyhovuje.
Áno, presne tak. Ale ako vravím, ešte predtým, než opustím svoje telo, chcela by som sa viac odovzdať duchovnu. Samozrejme, človek nikdy nevie, kedy opustí svoje telo. Preto netreba čakať a snažiť sa aj v súčasnej dobe. V tomto ohľade musím myslieť na karmu, ktorá funguje na báze akcie a reakcie. Maha mantra nás zbavuje všetkej karmy a aj preto ju spievame.
Mohla by si fungovanie karmy bližšie objasniť?
Karma znamená čin. Každá akcia ma za následok reakciu. To je zákon. Za dobré činy máme dobré karmické reakcie a za zlé činy zlé karmické reakcie. Karmu si neustále tvoríme a prostredníctvom karmických reakcií aj vyčerpávame. Je to neustály kolobeh. Čokoľvek, čo vykonáme, nám pridáva alebo odoberá zbožný kredit . Preto nestačí byť len vegetariánom, pretože aj rastline, ktorú odtrhneme, prerušíme jej evolučný proces a aj za to musíme znášať následky.
Iné je pochopiteľne to, ak zabijeme zviera, lebo je vyššou bytosťou, ktorá ma vyššie vedomie. Za to sú potom aj horšie reakcie. Zlé aj dobré činy sa nám neskôr v živote vracajú. A keď opustíme telo, máme nahromadenú dobrú aj zlú karmu. Preto sa neskôr môžeme reinkarnovať do bohatej rodiny, do chudobnej rodiny a podobne. Všetko je to na základe našich predchádzajúcich činov. Je to začarovaný kruh, ktorý sa nazýva odborne Samsára, čo v sanskrite znamená opakovaný kolobeh rodenia a umierania. Z neho sa snažíme dostať.
To je hlavný cieľ?
Áno, cieľom je, aby sa duša dostala do duchovného sveta ku Krišnovi, kde by už zostala a nemusela tak podliehať opakovanému rodeniu a umieraniu a iným druhom utrpenia, ktoré sú v tomto hmotnom svete, ako napríklad zrodenie, choroba, staroba, smrť. Na to ale treba samozrejme veľmi veľa životov. V Šástrach sa píše, že žijeme vo veku Kali, čo znamená vek hádok a pokrytectva, a to sa naozaj prejavuje v tomto svete.
Na planéte sa hromadí odpad, ľudia plienia zem, vyklčujú lesy, vo veľkom zabíjajú zvieratá a my ako keby spejeme do apokalypsy. Stačí si pozrieť pár dokumentov na tému momentálnej situácie vo svete a človek si veľmi rýchlo rozmyslí, či by sa sem chcel opäť narodiť. A to sme ešte len na začiatku. Potom môžeme uvažovať aj nad tým, či chceme na tento svet ešte priviesť dieťa. Haré Krišná však hovorí, nech plodíme deti a dáme im skutočné poznanie, aby mohli pomôcť aj iným blúdiacim dušiam na planéte uzrieť pravdu a zachrániť ich.
