O Haré Krišná kolujú rôzne polopravdy a klamstvá. Môžu sa členovia Haré Krišná stretávať s rodinou?
30-ročná Lenka sa aktuálne venuje svojej firme, ktorá sa zameriava na vegetariánsky catering. V minulosti však žila v chráme Haré Krišná a rozhodla sa, že nám porozpráva o duchovnom chrámovom živote, ktorého bola súčasťou.
Lenky sme sa spýtali, či je pravda, že je člen Haré Krišná obmedzovaný pri styku s rodinou, či má prístup k sociálnym sietiam a médiám, či nie je problém v prípade potreby navštíviť nemocnicu, ako Haré Krišná vníma sexuálny život, manželské zväzky, homosexuálne páry alebo alkohol a drogy.
Mala som však taktiež kamarátov, ktorí si mysleli, že mi preplo (smiech), že ma je škoda a podobne. Ja som ale vedela, že to je pre mňa dobré a nejako som sa snažila neriešiť, čo si myslia druhí.
Porozprávala nám taktiež o tom, ako k jej viere pristupovala rodina a kamaráti, rozpovedala sa o prísnom chrámovom režime a prezradila nám, ako vnímali členovia Haré Krišná jej odchod z chrámu.
Lenka ďalej vravela o tom, ako ju jehovisti chceli presvedčiť na svoju vieru, či o fyzickom napadnutí členov z Haré Krišná. Vysvetlila nám taktiež to, ako muži vnímajú jej vieru a či si člen Haré Krišná môže vziať za partnera osobu s iným vierovyznaním.
- Ako sa k Lenkinmu vstupu do Haré Krišná postavili priatelia a rodina
- Či sa môže člen Haré Krišná stretávať s rodinou a či má prístup k sociálnym sietiam a médiám
- Ako vníma Haré Krišná alkohol, drogy, manželský zväzok, sexuálny život a homosexualitu
- Prečo Haré Krišná uznáva dominanciu mužov nad ženami
- O negatívnych skúsenostiach s fanatickými veriacimi
- Ako vnímali členovia Haré Krišná skutočnosť, že Lenka opustila chrám a chcela žiť civilným životom
Kedy si sa prvýkrát dostala do kontaktu s Haré Krišnou?
Bolo to približne v dobe, keď som mala zhruba 15-16 rokov a išla som sa najesť do bratislavskej Haré Krišná reštaurácie Govinda. Veľmi mi tam chutilo a chodila som tam pravidelne. Vtedy som si povedala, že ak by mi niekto takto varil každý deň, tak by som ani nemusela jesť mäso. Už odmalička som si však kládla otázky, ako napríklad – aký je zmysel života, prečo som vlastne na tomto svete, odkiaľ sme prišli?
Kresťanstvo som vnímala od mladého veku. Presnejšie teda existenciu Boha. K prvému svätému prijímaniu a krstu som sa dostala ako 7-ročná, a to z vlastnej iniciatívy. Do kostola som chodila napriek tomu, že moji rodičia neboli nábožensky založení ľudia. Kvôli tomu som začala študovať rôzne knihy a začala som viac vnímať kresťanstvo, ale veľa otázok bolo pre mňa nezodpovedaných.
Keď som mala 20 rokov, dostala som sa k budhizmu a iným smerom, ale až keď som mala 25 rokov, prišla som ku knihe Bhagavad-Gítá, ktorá je niečo ako bibliou Haré Krišna. A tam som našla tie odpovede, ktoré som si celý život pokladala. V nej som si prečítala o reinkarnácii či karme a začala som toto učenie praktizovať. Bol to pre mňa strop duchovného poznania Neskôr som išla aj do chrámu, kde som strávila 2 roky. Išlo pre mňa o veľmi dôležité obdobie, ktoré mi dalo skutočne veľa. Cítila som pozitívnu zmenu a obohatenie môjho života.
Samotný sex by mal byť regulovaný len na účel splodenia potomka. Samozrejme sme iba ľudia, a preto sa to pochopiteľne nie vždy dodržuje.
Kým si bola v chráme, nebol problém, aby si sa stretávala s blízkymi, prípadne mala akýsi civilný život?
Síce som danú dobu žila iba v chráme, ale nebol problém, aby som sa stretla s priateľmi či rodinou. Nie je to tak, že by som celý čas musela zostávať v chráme. Navyše ma nikto nenútil, bolo to dobrovoľné. Ale keď už tam človek je, samozrejme musí žiť duchovným životom a dodržovať určité pravidlá. Ak by som ich pravidlá nechcela spĺňať, tak z chrámu odídem, ale mne to v podstate vyhovovalo. Pomohlo mi to usmerňovať myseľ. Človek bol potom taký pokojnejší, vyrovnanejší. A čo sa týka duchovného života, určite je jednoduchšie žiť v chráme, kde jedinca nič nerozptyľuje.
Mamina aj stará mama sa samozrejme spočiatku veľmi báli. Blízki sa ma pýtali, že čo to je zase za výmysel.
Toto ma celkom prekvapuje, pretože som sa naopak dopočul, že stretávanie s blízkymi je obmedzené.
Ono je to tým, že ak má človek v chráme svoj program, nie je na to ani extra čas. Keď sa chce ale niekto stretnúť s rodinou, v nedeľu bývajú verejné programy, kde môže prísť ktokoľvek. Ale treba si určiť priority. Ak niekto túži byť každý deň s mamou, tak jednoducho z chrámu odíde.
Samozrejme sa však aj v civilnom živote málokto každý deň stretáva s rodinou. Pochopiteľne, ak príde v rodine k nejakému úmrtiu, dá sa vybaviť výnimka. Toto už ale záleží na autoritách, ktoré chrám vedú. A tieto autority sú taktiež iba ľudia, takže konajú individuálne. Niekto to berie ortodoxnejšie, niekto nie. Treba však autoritu poslúchnuť, pretože sa človek v chráme snaží byť pokornejší. To je ten tréning.
Ako vnímala rodina tvoj vstup do chrámu a skutočnosť, že sa s nimi nemôžeš tak často stretávať?
Mamina aj stará mama sa samozrejme spočiatku veľmi báli. Blízki sa ma pýtali, že čo to je zase za výmysel. Neskôr však videli, že sa ako keby mením, že sa mení moje vedomie. Taktiež sa zúčastnili nedeľného programu a pochopili, že ľudia z chrámu sú úplne normálni a obyčajní ľudia. Neskôr sa moja mama dokonca kvôli tomu stala aj vegetariánkou.
Mala som však taktiež kamarátov, ktorí si mysleli, že mi preplo (smiech), že ma je škoda a podobne. Ja som ale vedela, že to je pre mňa dobré a nejako som sa snažila neriešiť, čo si myslia druhí. Vytvorila som si nové priateľstvá, ktoré udržujem do dnešného dňa. Napríklad s mojou kamarátkou z Haré Krišná máme 4 roky spoločnú firmu.
Raz som sa stretla aj s diskrimináciou, keď sme sa chceli prihlásiť na vegánske hody. Organizátor ma odmietol, pretože vraj s invazívnymi sektami nespolupracuje.
V čom sa odlišuje život v chráme od života v bežnom svete?
Je to ako keby si žil v nejakom harmonickom vákuu. Keď je človek mimo chrámu, musí tam byť väčšia sebareflexia, treba sa viac kontrolovať. Nie je to vôbec jednoduché. Všade na človeka číhajú rôzne „nástrahy“ ako televízia, internet. Základ je venovať sa dennodenne meditácii, či už doma alebo v chráme. Od toho tu ale je mahá-mantra Haré Krišná. Tá v sebe zahŕňa všetky mantry, je to niečo ako modlitba. Jej cieľom je to, aby očistila naše srdce od všetkých zlých vecí, ktoré v ňom máme, ako napríklad žiadostivosť, chamtivosť a podobne. Odriekaním tejto mantry sa potom človek stáva lepším.
Veľa ľudí si myslí, že ide o nejakú hrozivú sektu, kde ťa nechcú pustiť a musíš im odovzdať celý majetok, ale to nie je pravda.
Keď si bola v chráme, určite si musela dodržiavať aj určitý režim. V čom spočíval?
O 4:30 ráno začínal program, kedy členovia prichádzali k oltáru s božstvami. Tam sa vykonávajú takzvané arati, čiže vítanie božstiev, kedy sa Krišnovi ponúkne voňavá tyčinka, vreckovka, voda, kvet. Vtedy začíname spievať rôzne mantry.
Potom je druhá časť, takzvaná mantra meditácia, ktorá trvá asi dve hodiny a vtedy chantujeme, a teda modlíme sa, respektíve odriekame mantru Haré Krišná. Následne nás čaká filozofická prednáška – čítanie zo svätého písma Šrímad Bhágavatam. Potom nasleduje prijímanie prasádam, čo je jedlo obetované Krišnovi – jedlo bez karmy.
Všetko, čo obetujeme, alebo s láskou ponúkneme Bohu, je zbavené karmy a my potom jeme čisté a duchovné jedlo v úplne inej kvalite, než keď si napríklad kúpiš niečo vo fastfoode. V každom jedle sa totiž zachytáva vedomie človeka, ktorý ho pripravuje. Keď kuchár napríklad myslí na hriešne činnosti, dostáva sa to aj do jedla.
A človeka, ktorý také jedlo skonzumuje, to na jemnohmotnej úrovni ovplyvní. Môžeme byť nervóznejší, mame nečisté myšlienky. Po prijímaní prasádam sme si vždy oddýchli a potom mal každý nejakú službu v chráme. Išlo o upratovanie, varenie alebo sme išli na ulicu rozdávať knižky či koláčiky obetované Krišnovi. Večer bol program, kedy sa spievalo a veľakrát aj tancovalo. A keďže sme mali skoré ranné vstávanie, bolo treba ísť taktiež skôr spať.
Keď si bola s týmto režimom spokojná, prečo si nakoniec z chrámu odišla?
Náš chrám sa v danej dobe presťahoval z Prievozu na Čiernu vodu. Ešte asi rok som bývala u kamarátky z Haré Krišná s jej vtedy nastávajúcim manželom. Oni sa potom zobrali a už sa nevrátili do chrámu. Mne prišli do života taktiež nové veci a už som zostala žiť doma, kde mám ale naďalej taký menší oltár, kde pravidelne obetujem jedlo Krišnovi.
Čiže viera v tebe zostala, ale už si nemala potrebu žiť v chráme.
Áno. Ja mám rada v živote zmenu a v tomto bode som cítila, že ju potrebujem.
Vravela som im, aby rešpektovali moju voľbu tak, ako ja rešpektujem ich. Horší bol prípad, keď som stretla jedného fanatického kresťana, ktorý sa mi snažil nahovoriť, že som sa odklonila od Boha.
Ako vnímali ostatní členovia Haré Krišná tvoj odchod z chrámu?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či mala Lenka po odchode z chrámu problémy s členmi Haré Krišná
- Či Haré Krišná diskriminuje homosexuálov
- Či majú muži problém s Lenkinou vierou
- Ako Lenka po vstupe do chrámu zmenila svoj výzor
- Prečo Haré Krišná uznáva dominanciu mužov nad ženami
- O negatívnych skúsenostiach s fanatickými veriacimi a stretnutí s jehovistami či mormonmi
- Ako sa postavili členovia chrámu k Lenkinmu odchodu
