Michal Kovačič: Som feminista, nesúhlasím však so všetkým. Zuzka nadáva, že kritizujem Game of Thrones (Rozhovor)

Slovenská politika za posledné roky doslova zdivela. Urážky, hádky, nezmyselné osočovanie či bizarné vyjadrenia sú dnes samozrejmosťou. Miestami to dokonca vyzerá ako reality šou, stačí si spomenúť na horalky v parlamente či vizuálne pomôcky Igora Matoviča.

Všetko to sledujú novinári, o groteskách starostlivo informujú. Medzi nich patrí aj Michal Kovačič z televízie Markíza, ktorého po najnovšom vídavame pravidelne v politickej relácii Na telo. „Mám rád keď sú otázky položené jasne a zvyknem trvať aj na jasných odpovediach,“ odpovedal moderátor na otázku, či to niekedy v diskusii preženie. Dodatočne mu však žiadny politik nevyčítal, že by bol nekorektný.

Odporúčané

Kovačič Hanzelová: Muži ma obťažovali 10-krát denne, mali ma za hlúpu. Dnes si to už nedovolia (Rozhovor) 27. decembra 2018 o 14:22

„Veľa ľudí však určite videlo video s bývalým premiérom Robertom Ficom o záchodovom pavúkovi, takisto viacerí politici napísali na Facebooku štipľavý status, pričom narážali na moju reportáž či moderovanie. Nemám ale pocit, že by som niekedy prekročil rozumné hranice,“ dodáva jedným dychom. 

Kedy si sa rozhodol, že sa staneš novinárom?

Približne v roku 2003.

Prečo?

Mal som veľmi rád dejepis a vždy som chcel študovať právo. Dva roky po sebe ma však na právo nezobrali, medzitým som začal robiť v Slovenskej televízii. Začalo ma to baviť, a tak som si povedal, že pôjdem na žurnalistiku. Osud to ale zariadil tak, že ma na právo konečne zobrali, tak som tam šiel, no v televízii som pracoval naďalej.

Bolo po mečiarizme, v ktorom to novinári mali skutočne ťažké. Neodrádzala ťa povesť novinárčiny? Nemal si prirodzený strach?

Nie. pamätám si, že počas strednej školy sme boli pred Markízou protestovať, aby ju neobsadili, to bolo v roku 1998. Po roku 2000 sa žurnalistika začala meniť, nepociťoval som strach či obavy.

Odporúčané

Dušan Cinkota: Vo väzení je prostitúcia, milostné vzťahy. Tí, čo rozhodujú o drogovej legislatíve, by mali zmúdrieť (Rozhovor) 9. apríla 2019 o 14:21

Vždy si sa chcel venovať politike?

Áno, vždy ma to k politike ťahalo, vždy ma bavila. Patrím medzi tých, čo chcú mať prehľad úplne o všetkom, denne čítam noviny aj dve či tri hodiny. Už ako 6-7 ročný som rád s mamou pozeral správy. Nepamätám si, či som všetkému rozumel, no viem, že som pri tom rád sedel (smiech).

Spomínaš si na svoju prvú politickú reportáž?

V roku 2008 som prišiel do Markízy, prvú reportáž som spravil na prelome roku 2009, takže vtedy.

Dnes neriešiš len spravodajstvo, si aj moderátor. 

Bola to akási fúzia, v Markíze bol priestor na moderovanie počas volieb. Odhadujem, že moderovať som začal niekedy v roku 2012.

Mal si zo začiatku stres?

Samozrejme.

Dnes už máš za sebou roky skúseností.

Aj dnes mávam stres, je to však taký ten „produktívny stres“. Treba ho mať. Ak chce zo seba človek dostať maximum, potrebuje mať v sebe adrenalín. Je však dobré, keď sa ti netrasú ruky (smiech).

Od divákov prídu otázky, ktoré by som sa v živote neopýtal. Ľudí zaujímajú rôzne veci, chcú sa politikov opýtať, či sa nehanbia chodiť po ulici za to, čo spravili.

Tebe sa triasli?

Nie, mne nie. Mal som však iný problém, bral som každú vetu príliš zodpovedne, rovnako to bolo aj pri prvých reportážach. Pamätám si, keď som písal svoju úplne prvú o klonovaní mamutov v STV. Mal som 19 rokov, boli to moje začiatky. Len 50-sekundovú reportáž, ktorá bola navyše preložená z iných zdrojov, som písal asi sedem hodín. Neustále som ju prepisoval, mal som pocit, že každé jedno slovo je zlé. Po stej reportáži sa to začínalo lámať a šlo mi to viac od ruky.

Bol si nakoniec s mamutmi spokojný?

Mám pocit, že to príliš nezarezonovalo (smiech). V každom prípade, prišli ďalšie a ďalšie a dnes je milé si spomenúť, ako som sa s tým trápil.

Dnes si známa tvár, diváci ťa vídajú na televíznej obrazovke pravidelne, moderuješ politické diskusie. Máš pred politikmi rešpekt?

Rešpekt, samozrejme, mám. Sú to ľudia, čo majú veľký vplyv na túto krajinu. Obavy ale nemám zo žiadneho.

Vyčítal ti po diskusii nejaký politik, že si to zbytočne prehnal?

Nie, toto sa v štúdiu nikdy nestalo. Veľa ľudí však určite videlo video s Robertom Ficom o záchodovom pavúkovi, takisto viacero politikov napísalo na Facebooku štipľavý status, pričom narážali na moju reportáž či moderovanie. Nemám však pocit, že by som niekedy prekročil rozumné hranice.

Video o záchodovom pavúkovi bolo istý čas virálne. Fico ti odkázal, aby si navštívil posilňovňu. Začal si po jeho „odporúčaní“ cvičiť?

Športujem v podstate stále, no možno nie tým istým spôsobom ako Robert Fico (smiech).

Počas politickej relácie ste v Na telo začali s celkom zaujímavou rubrikou, pýtaš sa divácke otázky. Často z nich bývajú politici zaskočení. Skvelým príkladom je otázka s desiatimi prikázaniami na Maroša Šefčoviča.

Od divákov prídu otázky, ktoré by som sa v živote neopýtal. Ľudí zaujímajú rôzne veci, chcú sa politikov opýtať, či sa nehanbia chodiť po ulici za to, čo spravili a podobne. A mne samému by nikdy nenapadlo pýtať sa na desať prikázaní, no ľudí to zaujímalo.

Chystáš si aj ty sám otázky, ktoré by sa dali nazvať „podpásovkami“?

Zaskočiť svojich hostí sa určite snažím, no vždy sa snažím byť korektný. Nesnažím sa ťahať z politika veci, ktoré nemá šancu vedieť. Je prirodzené, že ak chceš od niekoho dostať nenacvičenú odpoveď, nemôžeš sa opýtať otázku, ktorú už počul päťkrát.

Keď nám politik neodpovedá a máme pocit, že by mal, pritlačíme.

Občas moderuješ aj so Zlaticou Puškárovou. Mnohí si ju pamätajú ako húževnatú novinárku a moderátorku, ktorá neváhala politikovi skočiť do reči a prerušiť ho. Dnes si skôr ty ten „drzejší“. Máte rozdelené úlohy?

To je skôr o tom, kto si čo pamätá spred niekoľkých rokov. Keď Zlatica začala moderovať politické relácie, mohli sme ju porovnať len s existujúcimi diskusiami, ktoré boli veľmi mdlé. V tomto bola výnimočná, robila to inak ako ostatní.

Aby som odpovedal na tvoju otázku, nie, nie sme dohodnutí, kto bude dobrý a zlý policajt (smiech). Každý máme svoje otázky. Keď nám politik neodpovedá a máme pocit, že by mal, pritlačíme.

Koľko ľudí pracuje na jednom vysielaní Na telo?

Obsah robíme len dvaja, ja s dramaturgom. Celý technický štáb má približne 17 ľudí. Myslím si, že sa nám podarilo dostať na špičkovú technickú úroveň.

Ktorú diskusiu považuješ za posledný rok za svoju najlepšiu?

Myslím si, že sa vydarila diskusia pred prvým kolom prezidentských volieb. Naši hostia boli Marian Kotleba, Štefan Harabin, Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič.

Mal si už s nejakým politikom vyhrotený konflikt?

Vôbec nie. Politikov oveľa častejšie stretávam mimo štúdia, napríklad v parlamente. Novinári sa s nimi často rozprávajú aj mimo kamery, vyjasňujú si reakcie, kto, čo a ako povedal. Nikdy som sa však nedostal do konfliktu.

Aký je tvoj najbizarnejší zážitok s politikom?

Keď ma Ján Figeľ opľul.

Opľul?