Martin Navrátil zo známeho blogu Travelistan zvládol úžasnú plavbu na Antarktídu.
Cestovateľa Martina Navrátila musí poznať každý Slovák, ktorý sa niekedy zaujímal o cestovateľské blogy z našej krajiny. Tento dobrodruh prevádzkuje blog Travelistan, precestoval desiatky krajín po celej Zemi, tento rok už má za sebou toľko letov, čo by si ty zvládol absolvovať za rok či dva, a len pred pár dňami zakončil 52-dňovú plavbu z Južnej Ameriky cez Antarktídu až do juhoafrického Kapského mesta.
Martin po skončení plavby na plachetnici postavenej v roku 1910 nezakotvil v Kapskom meste, kde vlastne ani nevedel, kedy presne dorazí, ale vybral sa naprieč južnou časťou Afriky až do Malawi. Napriek tomu si našiel čas zodpovedať nám na hromadu otázok o tom, čo s ním narobila morská choroba, ako prežíval 14-metrové vlny a koľko ho celá plavba nakoniec stála.
- Ako sa Martin dostal na plachetnicu z Južnej Ameriky na Antarktídu
- Ako sa na plachetnici ľudia umývajú a čo jedia
- Čo s človekom dokáže narobiť morská choroba
- V akých kajutách Martin spával
- Koľko ho vyšla letenka z Európy až na juh Argentíny
- Koľko ho stála celá 52-dňová plavba cez Antarktídu
- Kde objavil zrejme najkrajšiu destináciu, akú kedy navštívil
Ku výletu na Antarktídu z Argentíny si sa dostal, pretože si nechcel ísť klasickým výletnými loďami. Ako prebiehal výber konkrétnej lode Bank Europe?
Každá cesta musí mať nejaký príbeh. U mňa to bolo tak, že som sa nechcel plaviť klasickými výletnými loďami, ale niečím ,,pôvodnejším”. Zažiť ten pocit, ktorí mali ľudia pred 100 rokmi, keď sa plavili do týchto morí. A práve plachetnica Bark Europa tieto moje predstavy splnila viac než som očakával. Plus je to jediná takáto plachetnica, ktorá sem chodí pravidelne.
Tvoja loď Bank Europe bola vyrobená v roku 1910 a je to plachetnica. Ako je možné, že takáto stará loď aj dnes prevádzkuje takú náročnú a dlhú trasu, nebál si sa lode samotnej?
Ono je jedno, kedy je loď vyrobená, ale podstatné je, že ako sa o ňu ľudia starajú. A práve tí šialenci z Holandska sú perfektní. A či som sa bál? Nie, aj keď sme sa nakláňali do rôznych stupňov, tá loď drží a dáva pocit bezpečia.
Boli na výber viaceré lode?
Nie, len jedna ak myslíme plachetnice. Samozrejme, na Antarktídu pláva množstvo výletných lodí.
„Najlacnejšie plavby na Antarktídu stoja od 3 500 €, to je už skôr rarita, reálna cena je od 4 500 €. Cena sa vždy pohybuje v závislosti od toho, koľko dní trvá plavba a akú kajutu si vyberieš.
Podľa môjho názoru budú výlety len drahšie. Ak by som mohol dať radu, tak sa neorientuj len najlacnejším variantom. Keď už ideš do Antarktídy, pozri si aj Falklandy, Južnú Georgiu a oplatí sa natiahnuť plavby na dlhšie.
Čítaj celý článok Martina Navrátila o výletoch na AntarktíduAko často začínajú takéto 52-dňové plavby na Antarktídu až do Kapského mesta?
Len raz do roka a patrí medzi najdlhšie a najnáročnejšie plavby pre laickú verejnosť. Krásne na tom je aj to, že každý prikladá ruku k dielu. Čiže som kormidloval, naťahoval laná... Bol som ako keby členom posádky. Plus sa učíš námornickému remeslu. Ako sa dá plachtiť proti vetru, učíš sa uzly. Každý deň je niečim krásny.
Zúčastnil sa takejto alebo podobnej plavby už nejaký Slovák?
Áno, viem o dvoch.
Musel si sa zbaliť na 52 dní. Na Facebook si zavesil zoznam s hmotnosťou iba 18 kíl, čo sa ti zo všetkých zbalených vecí na lodi najviac osvedčilo?
Nepremokavé veci, to je základ, lebo keď sa cez teba prevalí vlna, tak to nie je sranda. A veci od kamarátov z Froggywear, ktorí mi poskytli niektoré merino veci. Proste treba byť v suchu a v teple.
Ako je to s vízami a povoleniami od Argentíny, cez Antarktídu až po Juhoafrickú republiku?
To všetko zabezpečuje spoločnosť, cez ktorú ideš. V zásade nepotrebuješ žiadne víza na Antarktídu, ale spoločnosť musí dostať povolenie na pristátie. Víza nepotrebujeme do Argentíny, ale do Južnej Afriky áno, čiže tu som ich musel mať dopredu vybavené. Samozrejme, veľvyslanectvo JAR vo Viedni vydáva víza len 2 mesiace pred cestou a musel som dokázať, že do JAR prídem loďou. Mali ste vidieť tie pohľady.
Koľko ťa vyšla letenka z Európy do Argentíny a následná cesta priamo do mesta Ushuaia?
Obojsmerná letenka, let do Ushuaia a odlet z Afriky 650 €. Áno, je to veľmi lacné, ale cestujem už 20 rokov a viem, kde to hľadať.
Koľko peňazí si za celú výpravu zaplatil?
11 000 €.
Na lodi mohlo byť až 57 ľudí vrátane posádky. Aké boli tvoje prvé dojmy z kolegov, keď si na plachetnicu nastupoval?
Úprimne? Žiadne.
Aký kolektív ste počas plavby vytvorili?
Bolo nás 39 + 16 členov posádky. Stretli sa ľudia zo 16 krajín. Najviac Angličania, Holanďania, ale aj Číňan, Rus či jeden Slovák. Viac-menej to boli ľudia, ktorí mali za sebou viac než zaujímavý životný príbeh. Od šéfa pilotov Cathay Pacific, cez reportéra nemeckej televízie, kurátorku francúzskeho umenia až po dôstojníka holandskej armády. Vytvorili sme takmer rodinnú atmosféru.
Aký bol pomer mužov a žien?
Takmer 50:50.
Zažili ste aj veľké interpersonálne krízy a konflikty?
Nie.
Bývali ste v kajutách po 4 či 6 ľuďoch. Akú si vyfasoval ty?
Presne, po 4 a 6. Ja som bol v kajute pre 4 a tá kajuta bola úplne vpredu, takže vlny som cítil poriadne.
Koľkokrát denne ste jedli?
Klasicky. Raňajky, obed a večera. Kuchár robil neskutočnú robotu a každý deň sme mali úplne iné jedlo. Na obed bola vždy skvelá polievka, na večeru hlavné jedlo a k tomu nejaká maškrta. Keď mal niekto narodeniny, spravil dokonca koláč.
Hovoril si, že pranie bude komplikované a možno si budete na lodi tak trochu smrdkať. Ako to fungovalo s praním?
Pralo sa len vtedy, keď neboli vlny. A to asi 3-krát za tých 52 dní.
Ako ste sa sprchovali?
Každá kajuta mala sprchu. Len, keď sú vlny, musíš sa držať všetkého, aby to s tebou nevyhlo o zem.
Čo z domova ti na lodi najviac chýbalo?
Zobral som si málo kníh a treska s rohlíkom.
Ako sa ti spalo, keď do lode narážali obrovské vlny?
Spal som ako zabitý, so spánkom nemám problém ani pri 10-metrových vlnách.
Spomínal si, že posádka vás mala naučiť aj kormidlovať či viazať uzly. Splnili sa ti tieto predpoklady a vieš už dnes obsluhovať plachetnicu?
Viem to obsluhovať, ale že teraz sám vyrazím na more, tak to teda nie. Mám určité základy.
Čo bolo na tejto plachetnici najhoršie?
Morská choroba, ktorá ťa proste chytí a musíš makať. Raz som tú chorobu dostal a na 30 hodín ma vyplo.
Ako si zvládal aj viac než 10-metrové vlny?
Ak máš morskú chorobu, tak zle. Najzaujímavejšie je, že baby zvládajú tieto choroby lepšie než chlapi. Tie vlny sú horšie, keď idú proti lodi.
Chcel si aj kvôli zosnulému otcovi zažiť poriadnu búrku. Koľko si ich zažil a ako to prebiehalo?
Ak je búrka, tak s loďou to hádže na všetky strany. Ani nevieš, kde sa budeš nakláňať. Stále sa musíš držať a pri tom makať. Vtedy nemyslíš ani na tú hnusnú morskú chorobu. Tých búrok bolo asi 6?
Koľko dní trvalo, kým ste prišli ku Antarktíde a koľko dní ste na nej strávili?
Plavili sme sa 9 dní a boli sme tam 8 dní.
Čomu ste sa na Antarktíde venovali?
Každý deň sme sa vylodili dvakrát a niekedy sme vyšli na vrch, pozorovali tučniakov, veľryby, plavili sa okolo ľadovcov Každý deň bol iný.
Čo ťa na Antarktíde najviac zarazilo?
Ako rýchlo sa roztápajú ľadovce v dôsledku globálneho otepľovania.
Zostal si v nemom úžase z Južnej Georgie. Nežije tam nikto permanentne, ale navštívili ste bývalú veľrybársku osadu. Aká je tam atmosféra?
Južná Georgia je raj na Zemi. Nedá sa opísať, keď vidíš pol miliónovú kolóniu tučniakov kráľovských. Ten ostrov je ako kombinácia Nového Zélandu a Nórska. Ticho, krása, pohoda.
Bola Južná Georgia s polmiliónovou kolóniou tučniakov najkrajším miestom, aké si kedy navštívil?
Asi áno. Pripadal som si ako v dokumentárnom filme. A keďže sme nevedeli, či tam pristaneme – všetko závisí od počasia, tak nám všetko vyšlo viac než super.
Čo ste na Južnej Georgii absolvovali a kde ste tam nocovali?
Boli sme tam 8 dní a prešli komplet severné pobrežie. Nocovať sa dá len na lodi, tak isto ako na Antarktíde. Je zakázané prenocovať na pevnine.
Ako by si opísal dojem zo života na najizolovanejšom ostrove sveta Tristan da Cunha?
Že si v strede ničoho! Najbližšia pevnina je 2 800 kilometrov a jediný spôsob, ako sa sem vieš dostať, je ísť loďou. A aj tak stále nevieš, či pristaneš.
Fungoval na tomto ostrove internet, majú tam autá, čím sa živia?
Nie je tam mobilný signál, ale majú Wi-Fi cez satelit.
„Ostrov sa nachádza uprostred južného Atlantického oceánu 2 800 kilometrov od Južnej Afriky a cca 3-tisíc kilometrov od Južnej Ameriky.
Ako som už spomenul, žije tu 270 ľudí, ktorí sa musia počas celého roka o seba postarať. „Ročne sem priplávajú dve zásobovacie lode z Kapského Mesta, a to je všetko,“ hovorí miestny sprievodca.
Čítaj celý cestopis Martina Navrátila z ostrova Tristan da Cunha
Ako funguje poštová schránka na ostrove, pomocou ktorej si organizoval aj súťaž o pohľadnicu?
Pošta je poslaná do Anglicka raz za 4– 5 mesiacov, podľa toho, aká loď príde.
Čo si si na tomto ostrove kúpil ako suvenír?
Najizolovanejšiu magnetku.
Ochutnal si miestnu gastronómiu?
Miestna špecialita je homár so zemiakmi.
Aké suveníry vo všeobecnosti si odnášaš z plavby či miest ako Južná Georgia alebo priamo Antarktída?
Žiadne poriadne tam nie sú, ale poslal som pohľadnice z Južnej Georgie.
Aký najvzácnejší moment si z plavby odnášaš?
Že sme 52 dní nevideli žiadne svetlá, lietadlá, autá, necítili smog. Príchod do civilizácie bol ako návrat v stroji času.
Koľko kilometrov si napokon počas plavby prešiel?
8 500 kilometrov.
Ako to bolo s rýchlosťou plavby?
Všetko závisí od vetra. Niekedy 2 km/h a niekedy aj 20 km/h. Ale priemerná rýchlosť dosahovala približne 11 km/h.
Aké najzaujímavejšie zvieratá si na plavbe pozoroval?
Veľryby, kosatky, kráľovské tučniaky a albatrosy.
Po príchode si mal vycestovať naprieč Afrikou až do Malawi. Čo máš na tomto výlete v pláne?
Pozrieť si, ako to vyzerá v Mozambiku po dlhej občianskej vojne a ukázať ľuďom na Slovensku, že krajšie pláže než na Zanzibare sú práve v Mozambiku.
Kde sa ešte chystáš tento rok?
Pacifik, Tibet, Bhután. A ešte pár ciest, ale tie zatiaľ neprezradím.
