Za posledné desaťročie sa topenie ľadu takmer strojnásobilo.
Odhady boli nepresné a rýchle topenie ľadu je smutnou realitou. Napríklad také Grónsko stráca ľad štvornásobne rýchlejšie v porovnaní so situáciou v roku 2013. Antarktída je na tom podobne, v období rokov 1979 až 2017 bol úbytok ľadu šesťnásobne vyšší oproti rokom 1979 až 1990, píše Kalifornská univerzita v Irvine. Ak to bude aj naďalej pokračovať takýmto tempom, hladiny oceánov a morí budú stúpať oveľa rýchlejšie, ako sa pôvodne čakalo.
V horizonte desaťročí sa rozprávame o vzostupe hladín v metroch. V rokoch 1979 až 2001 sa roztopilo v priemere 48 miliárd ton ľadu ročne. Za výrazne kratšie obdobie, od roku 2001 až 2017, sa roztopilo až 134 miliárd ročne, čo je takmer trojnásobný nárast.
„Neostáva nám nič iné, len sa adaptovať a snažiť sa zmierniť globálne otepľovanie – je neskoro na to, aby topenie ľadu nemalo dôsledky. Spôsobí ďalšie stúpanie hladín morí. Dnes už môžeme vidieť, ako grónsky ľadový štít prekročil bod zvratu,“ zdôraznil Michael Bevis z Ohijskej štátnej univerzity v Columbuse.
Hlavným problémom je rýchlosť topenia v kombinácii so Severoatlantickou osciláciou (zvýšený slnečný osvit, vyššia teplota vzduchu a slabšie sneženie). Globálne otepľovanie je problém, ktorý pocítia predovšetkým budúce generácie. Dôsledky dnes už nie je možné zvrátiť, no stále ich ľudstvo môže výrazne zmierniť. Ak sa nám to nepodarí, budeme musieť znášať fatálne následky.
