Mladý a úspešný.
Produktový dizajnér Marek Dlugoš má len 22 rokov, no môže sa pochváliť skúsenosťami, aké má len málokto. Vyskúšal si prácu v centrále uznávanej spoločnosti Shopify. Študoval na univerzitách v Hongkongu, v Izraeli a Južnej Kórei. Okrem toho veľa cestuje a doteraz navštívil 37 krajín. Svoj život žije naozaj naplno, o čom sa môžeš presvedčiť aj prostredníctvom jeho Instagramu.
Aké je to študovať na univerzite, ktorá patrí medzi najlepšie na svete? Aké benefity mu priniesla práca v Shopify? Ako skĺbiť pracovné povinnosti s cestovaním? Aj na tieto otázky nájdeš odpovede v inšpiratívnom rozhovore plnom zaujímavých informácií.
Ahoj Marek. Na úvod sa skús v krátkosti predstaviť čitateľom Refresheru.
Som 22-ročný študent a dizajnér. Vyrástol som v Starej Ľubovni a neskôr som sa za univerzitou presťahoval do Prahy. Tesne pred maturitou som si hľadal náplň na leto, a tak som prišiel s webom, na ktorom som ukázal, čo viem a spomenul, že hľadám prácu. Web videlo za prvú noc cez 30-tisíc ľudí a ja som dostal viac ako 150 emailov. Vďaka tomu som mal možnosť pracovať v USA aj Kanade. Pomedzi to som ešte vystriedal štúdium na univerzitách v Hongkongu, Izraeli a Južnej Kórei.
Kde sa momentálne nachádzaš a čomu sa venuješ?
Práve študujem pol roka v Hongkongu. Štúdium je veľmi náročné, keďže chodím na predmety s tými najlepšími z 1,4 miliardy Číňanov. Veľa mladých z Číny chce totiž študovať v Hongkongu, keďže univerzity tu patria medzi top 30 z celého sveta. Tieto školy poskytujú nespočetne veľa možností rásť, avšak takisto vyžadujú extrémne veľa času. Je niekedy až vtipné počúvať „starosti” lokálnych študentov, ktorí si lámu hlavu nad tým, ako z testu mohli skórovať iba 89 bodov zo 100. To som u nás nikdy nezažil. Páči sa mi, že sa veľmi snažia. Ich nevýhodou je však to, že sa často snažia iba kvôli dobrým známkam a nie pre ten skutočný zmysel vzdelávania.
Prezraď nám, ako si trávil leto 2018?
Leto 2018 bolo pre mňa špeciálne. Je to prvé leto, kedy som sa jednoducho rozhodol dať si trochu pauzu od práce a cestoval som. Najprv som na ceste z Izraela prešiel Cyprus, Grécko a Belgicko. Potom som si dal pauzu doma v Starej Ľubovni, keďže som toto miesto posledné roky zanedbával a v druhej polovici leta som sa zasa vydal na trip do Dubaja, Hongkongu, Vietnamu a Kambodže.
Poďme trochu do tvojej minulosti. Mal si možnosť stážovať v Shopify v Ottawe. Prečo si si vybral práve túto spoločnosť a ako prebiehalo tvoje vstupné interview?
Iba v skratke pre tých, ktorí Shopify nepoznajú alebo o tejto firme nikdy predtým nepočuli. Je to služba, cez ktorú sa veľmi šikovne a rýchlo dá vytvoriť vlastný internetový obchod a momentálne patrí medzi tie najväčšie na svete v tomto biznise. U mňa ten proces bol naopak. Shopify si vybralo mňa vďaka už spomínanému webu. Zavolal som si s personalistkou, ktorá ma oslovila, potom s vedúcou tímu, v ktorom som neskôr pracoval a o pár mesiacov som už mal letenku a pracovnú zmluvu v e-maile.
Aké benefity ponúka stážovanie v uznávanej spoločnosti akou je Shopify?
Shopify by som v tomto určite prirovnal ku gigantom ako Google alebo Facebook. Čo znamená, že odhliadnuc od finančných benefitov, sme mali napríklad luxusné raňajky, obedy a snacky úplne zadarmo a v neobmedzenej miere, rozpočet na sebazdokonaľovanie, rozpočet na šport, zľavy do milióna rôznych obchodov, ktoré používajú Shopify a mnoho ďalších. Samozrejmosťou bolo na začiatku dostať MacBook či možnosť stretnúť veľmi talentovaných ľudí. Nie iba kolegov na rovnakej úrovni, ale aj vysoko postavených manažérov v Shopify, takže som mal možnosť sa často baviť s fakt špičkami v odbore. Nakoniec je ešte dôležité povedať, že veci, na ktorých som pracoval, nešli do koša alebo do archívu, ale dali sme ich medzi reálnych ľudí, ktorí Shopify používajú a rozhodne ich nie je málo.
Čo bolo tvojou náplňou práce?
Ja ako dizajnér v partnerships tíme som sa staral o redizajn dvoch Shopify projektov. Prvým z nich bol portál Shopify Experts, kde si ľudia s vlastnými internetovými obchodmi mohli najať expertov na Shopify, ktorí by im ich internetový obchod pomohli posunúť ďalej - teda programátorov, dizajnérov a marketérov. Druhým projektom bol Shopify App Store, teda obchod s aplikáciami, ktoré rozširujú funkcionalitu Shopify. Dobrým príkladom je, ak chcete napojiť účtovnícky softvér na Shopify.
V oboch prípadoch bolo mojou úlohou identifikovať očakávania a výzvy momentálneho dizajnu a neskôr sa ich pokúsiť naplniť. V praxi to vyzeralo tak, že som sa rozprával s ľuďmi z firmy, ktorí na týchto projektoch pracovali a s reálnymi ľuďmi, ktorí tieto projekty dennodenne používajú. Následne som prišiel s veľmi jednoduchou verziou. Tá prinášala inováciu a snažila sa riešiť výzvy a očakávania. Aby som zistil, či ich ozaj riešila, pýtal som si spätnú väzbu od tých istých ľudí. Takto sme dali pár kôl, až kým sme sa dopracovali k finálnym verziám, ktoré sa následne ešte znova testovali. Nový dizajn sme sprístupnili iba pre 10 % našich používateľov a sledovali, čo to urobí s číslami.
Čo odporúčaš mladým ľuďom, ktorí rozmýšľajú nad podobnou stážou v zahraničí?
Pokiaľ premýšľate nad stážou v jednej z obrovských firiem ako Google, Facebook alebo kľudne inou vo vašom odbore, určite je potrebné s tým začať čo najskôr. Dokonca práve teraz je ten správny čas (november) hlásiť sa na letné stáže.
Nemohli sme si nevšimnúť, že veľa cestuješ. Aké krajiny si doposiaľ navštívil a ktorá ti učarovala najviac?
K novembru 2018 som navštívil 37 krajín a absolvoval jednu cestu okolo sveta. Videl som hlavne západnú Európu, juhovýchodnú Áziu a malý kúsok Ameriky.
Čo sa obľúbenej krajiny týka, to je oveľa ťažšia otázka. Aj keď to bude znieť ako klišé a v tom čase som si to neuvedomoval, Havaj je skutočne skvelé miesto. Filipíny sú taký Havaj, ibaže infraštruktúrou dosť pozadu (je to krajina tretieho sveta). Bahamy boli krásne, pokiaľ by človeku vyhovovalo iba celý deň sa váľať na pláži.
Máš nejaký nezabudnuteľný zážitok z cestovania, o ktorý by si sa chcel s nami podeliť?
Na cestách som toho zažil veľa, no akokoľvek sa snažím spomínať, stále mi všetko prekryje môj fakt najhorší zážitok z tohto leta. Bol to druhý deň v Kambodži, keď sme dorazili ku Angkor Watu. Priplatil som si za ubytovanie s bazénom, kde sme sa práve čľapkali. Iba som sa usmieval a hovoril si: „Life is good.” Ani nie 10 minút nato mi volala mama, ten moment si budem pamätať do smrti. Vedel som, že je fakt zle. A potom mi to oznámila. Niečo, na čo sme nikto z rodiny nikdy ani len nepomysleli.
Mojej sestre sa stala nehoda v horách a zo sekundy na sekundu nás navždy opustila. My sme ihneď zrušili náš trip a vracali sa do Európy. Doslova som sa preplakal cez imigračné, aby nás pustili späť do Vietnamu pre veci. Nechali sme prepadnúť letenky a kúpili nové.
Možno by som túto skúsenosť mohol preskočiť pri pozitívne ladenom rozhovore, no aspoň takto by som chcel vzdať veľkú poklonu, rešpekt a uznanie mojej sestre, ktorá bola jedna úžasná žena a moja veľká inšpirácia. Vyhrala nespočetne veľa národných aj medzinárodných súťaží a olympiád, hrala na päť hudobných nástrojov, vyštudovala medicínu v Prahe a neskôr zachraňovala životy iných. Je mi tak ľúto, že nikto už nestačil zachrániť ten jej. To ona by si zaslúžila, aby s ňou Refresher robil rozhovor a ja som rád, že ju tu môžem aspoň spomenúť a priblížiť ľuďom, aká bola super.
Čo ti dáva cestovanie? A dá sa cestovanie skĺbiť s pracovnými povinnosťami?
Registrujem na sebe, že cestovanie mi hlavne prehĺbilo empatiu. Keď teraz stretnem človeka z Južnej Kórey, zhruba viem, čo môžem od neho čakať, z akého prostredia prišiel, čo ho zaujíma, ako sa mu prihovoriť a ako ho chápať. Stretávam sa s tým často, že niektorí prvocestovatelia sú z ľudí z iných kultúr možno trochu šokovaní, no je to preto, že nemali dosť času ich spoznať. Aby som však iba nebásnil, nedá mi nespomenúť aj temnú stránku cestovania, o ktorej málokto hovorí. Ak človek cestuje dlho a chce vidieť veľa, cestovanie sa môže stať neskutočne únavné, nehovoriac o tom, keď sa veci začnú kaziť. Navyše je človek často sám v cudzom svete a oberá sa o čas, ktorý by mohol stráviť so svojimi najbližšími.
Určite sa cestovanie dá skĺbiť s prácou, ale vyžaduje si to enormne veľa sebadisciplíny. Takisto záleží od toho, ako chce človek cestovať. Samozrejme, že môže prísť do veľkého mesta a pracovať iba odtiaľ, pretože tam je dobrý internet, no potom neuvidí zvyšok. A aspoň pre mňa je niečo vidieť iba cez víkend dosť málo.
Bez čoho sa nezaobídeš na cestách?
Ja som dosť minimalista. Naposledy som napríklad cestoval dva mesiace s relatívne malým ruksakom, ktorý som nosil každý deň do školy. Navštívil som tak Taiwan, Filipíny, Singapur a Malajziu. Verím teda, že by som sa prakticky zaobišiel bez čohokoľvek, no ak by som mal povedať jednu vec, ktorá veľmi uľahčuje a zrýchľuje cestovanie, tak je to určite mobil (s internetom). Vidím svoju aktuálnu polohu, môžem si nastaviť navigáciu, pozrieť ďalšie miesta, ktoré chcem navštíviť, objednať taxík, pozrieť rozpis mestskej hromadnej dopravy a dokonca aj komunikovať s ľuďmi, ktorí nerozprávajú inak ako svojím rodným jazykom.
Máš nejaké rady pre začínajúcich cestovateľov?
Určite sa veľmi zíde nazbierať čo najviac informácií o krajine, do ktorej človek cestuje. Či už je to od kamarátov, ktorí tam boli alebo z internetu. Napríklad, keď som prvýkrát cestoval do Barcelony, nemal som ani tušenia o tom, že sa tam veľa kradne. Možno teraz bude niekto múdrejší (smiech). Prišli sme do jedného známeho parku. Poprosil som sestru, aby ma odfotila a druhej som zatiaľ dal môj batoh strážiť k nohám.
Samozrejme som robil šaškoviny, a tak sme sa na tom všetci zabávali, no sekundu po fotení som poriadne zamrzol. Iba som sa zdesene opýtal: „Kde je ruksak?!” Plno, plno ľudí chodilo hore-dole a bola absolútne mizivá šanca si niečo všimnúť. V poslednej sekunde sa to však podarilo! Práve si ho na seba dával spredu (aby nebola šanca ho vidieť odchádzať s batohom) muž nižšej postavy s holou hlavou.
Okamžite som za ním vypálil šprint, jemne ho predbehol a schytil s tým, že je to môj ruksak. Vyzeral dosť zaskočený, predpokladám, že sa mu to za jeho „kariéru” ešte asi nestalo, aby ho okradnutý človek hneď aj chytil. Dal mi teda ruksak, v ktorom som mal peňaženku, všetky doklady a objektív za viac ako dvojnásobok priemernej mzdy na Slovensku. Všetci sme ostali neskutočne otrasení tým, čo sa stalo. Chvíľu sme si posedeli na lavičke a rozdýchavali to.
Sestra si medzitým išla niečo kúpiť, keď povedala, že ho znova uvidela sedieť na lavičke a „hliadkovať”, kto by mohol byť jeho ďalšia obeť. V tom však do parku prišlo aj policajné auto a čuduj sa svete, pristavilo hneď pred ním. Nedalo nám to teda. Rozbehli sme sa tam tiež a rozpovedali policajtom, čo sa stalo. Chvíľami to vyzeralo všelijako. Ten človek bol profík, celú dobu bol absolútne pokojný, akoby sa nič nestalo. Nakoniec sa nám však celkom uľavilo, keď mu nasadili putá a posadili ho do policajného auta.
Všimli sme si, že veľa fotíš. Je to tvoje hobby alebo sa tomu venuješ aj profesionálne?
Fotenie je iba moje hobby aj napriek tomu, že za techniku, na ktorú som si našetril a kúpil, by sa nemusel hanbiť ani profesionálny fotograf. Fotenie a video ma baví a prináša mi to radosť. Mám pocit, že sa to tak trochu aj prepája s dizajnom, keďže je to tiež niečo estetické. Ak by to niekoho zaujímalo, tak občas postujem fotky z mojich ciest na môj Instagram.
Čomu sa ešte venuješ vo voľnom čase?
Zvykol som hrávať basketbal a neskôr som sa ako slepý k husliam dostal k spoločenským tancom. Keď práve nerobím ani jedno z toho, tak sa venujem svojim malým projektom.
Prejdime teraz na klasické Refresher otázky. Akých interpretov by sme našli v tvojom playliste? Počúvaš hudbu aj popri práci alebo rád pracuješ potichu?
Teraz možno niekoho sklamem, niekoho poteším, ale zo Slovenska a Česka by sa tam našiel Pil C, Kontrafakt či Paulie Garand. Z medzinárodnej scény určite Macklemore, Eminem, Drake… Všeobecne sa mi páči, aké množstvo informácií sa dá vtesnať do rapovej pesničky.
Hudbu pri práci počúvať zvyknem, ale častokrát som sa našiel najviac produktívny, keď práve hudba stíchla. Často si preto pri práci púšťam skôr playlist Deep Focus na Spotify.
Máš čas pozrieť si nejaké filmy alebo seriály? Ak áno, čo ťa v poslednej dobe zaujalo?
Priznám sa, že veľmi nie. No zo seriálov som videl iba Narcos, ktoré sa mi veľmi páčilo a za filmy môžem spomenúť The Founder alebo The Social Network. Ako mladší som zvykol pozerať telku, môj otec je však veľmi racionálny človek, a tak nejak som rýchlo pochopil, že ma skutočne oberá o veľa času, ktorý môže byť investovaný lepšie.
Aké mobilné aplikácie sú tvoje obľúbené?
Dám skôr tie, ktoré človeka aj trochu obohatia. Sú to napríklad podcasty, skvelá forma ako zabiť čas pri presúvaní sa a dozvedieť sa niečo nové. Nedávno som dokonca vydal aj ja takú svoju mini sériu rozhovorov s mojimi kamarátmi.
Rád čítam ebooky, je to ďalšia skvelá cesta ako si skrátiť čas. Používam aplikáciu Kindle od Amazonu. Teraz zase padne podľa mňa jedna dobre myslená rada - nečítajte veľa motivačnej literatúry, radšej sa už pustite do práce. A keďže som sa prednedávnom začal učiť ďalší jazyk, veľmi mi učarovalo Duolingo.
Možno trochu náročná otázka, ale kde vidíš seba povedzme o takých 10 rokov?
To by som mal mať 32, tak povedzme, že v nejakej pokročilejšej fáze mojej kariéry, možno už s prvým krpcom na krku (smiech).
Marek, ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor. Na záver môžeš niečo odkázať čitateľom Refresheru.
Neviem koľko ľudí, ktorí čítajú tento rozhovor, hralo niekedy hru Mafia I. Ale mne sa veľmi páčil koniec tej hry a keby to malo zhrnúť nejakú životnú filozofiu, ktorá mi príde, že dáva zmysel, tak by to bolo: „Viete, myslím, že dôležité je vo veciach udržať nejakú rovnováhu, nejakú mieru… Ano, rovnováhu, to je lepšie, to správne slovo. Pretože ten kto chce príliš veľa, môže stratiť úplne všetko a kto chce zas od života príliš málo, nemusí dostať vôbec nič.“
Mareka môžeš sledovať na Instagrame alebo na jeho webe.
Poznáš zaujímavých Slovákov alebo Čechov, ktorí by sa mohli objaviť v ďalšom článku? Neváhaj a pošli nám kontakt na mail [email protected]. Ďakujeme.
