Hodinky, smrť, televízia, pohár, výkal, strom, hákový kríž. Na ktoré z týchto slov si spomeniete aj o hodinu?
To, že medzi pamäťou a emóciami je úzka vzájomná väzba, vedeli psychológovia už na počiatku 20. storočia. Emócie na jednej strane významne ovplyvňujú aktivitu a celkovú činnosť pamäti, pôsobia na vybavovanie informácií istého druhu, prípadne vedú ku zníženiu pamäťového výkonu. Na druhej, strane pamäť, najmä ak hovoríme o dlhodobej, sa významne podieľa na vzniku emócií, pretože vystupuje ako nositeľka informácií, ktoré majú pre jednotlivca výrazne emocionálny náboj.
Na vzťah medzi emóciou a pamäťou upozornil už koncom 19. storočia ruský psychiater Korsakov. Vo svojej publikácii opisoval ľudí, ktorí majú dobre vyvinutú pamäť vo všeobecnosti, avšak ich citová pamäť je slabá. Ťažko si zapamätávajú city, ktoré prežívali, resp. pôžitok, ktorý mali zo spoločnosti iných ľudí. A keďže spomienky sú základom našich sympatií a antipatií, práve z nedostatkov emočnej pamäti vyplýva nemorálny vzťah k ľudom. Ako naznačili výsledky mnohých výskumov, emočne ladený materiál značne ovplyvňuje zapamätanie informácie.
Psychológovia Erdelyi a Applebaum zistili, že tzv. emočné symboly (napr. hákový kríž, Dávidova hviezda) upútajú pozornosť ľudí natoľko, že dokážu reprodukovať iba redukované množstvo informácií. Výrazný vplyv emócií sa odohráva aj pri spracúvaní tzv. tabu termínov, teda pojmov, ktoré sú v istých kultúrach všeobecne odmietané (to, o čom sa nehovorí).
Grosser a Walsh uvádzajú, že pri tabu slovách možno očakávať skôr inhibičný efekt, teda, že ich zapamätávanie bude značne obmedzené. V ich výskume experimentálna skupina žien reprodukovala tabu slová horšie než slová neutrálne. Na druhej strane stojí štúdia Zajonca, ktorý pri učení asociačných párov konštatoval, že páry, ktoré obsahovali dve tabu slová, sa naučili dobrovoľníci rýchlejšie a s menším počtom chýb ako páry s neutrálnymi slovami.
Svoju rolu však zohrávajú aj samotné tabu termíny, ktoré sa neskôr rozdelili do 3 kategórií: sex, kúpeľňa, násilie. Zvýšenú pozornosť dobrovoľníci vykazovali u prvých dvoch kategórií, zatiaľ čo u kategórie násilie sa približovala skôr k neutrálnym podnetom, čo môže vo svojej podstate vypovedať o tom, že výrazy opisujúce násilie sa v našich životoch stali natoľko bežnými, až ich pomaly vnímame ako neutrálne. Lepšie zapamätanie tabu slov vysvetľujú autori pôsobením prekvapenia, ktoré vedie k dlhšej fixácii a tým aj k zvýšenému opakovaniu v pamäti. Keďže záleží na veľa premenných (skúsenosť jednotlivca, slovo atď.), jednotné závery u zapamätávaní tabu termínov neexistujú.
V kontexte vzťahu emócie a pamäti sa viaceré výskumy zamerali aj na reprodukciu pozitívnych resp. negatívnych zážitkov. Väčšina odborníkov sa prikláňa k názoru, že ľudia si lepšie vybavujú a reprodukujú príjemné ako nepríjemné zážitky. Nezanedbateľnú úlohu zohráva aj citová intenzita udalostí. Informácie, ktoré sú v súlade s naším sebaobrazom (s naším „JA“) sa zapamätávajú lepšie.
Ďalšou známou skutočnosťou je fakt, že ľudia sa naučia viac, ak je čítaný text v súlade s náladou, ktorá vládne v priebehu učenia. Podľa Bowera ide o tzv. efekt zhody nálady. Pôsobenie efektu potvrdzuje predpoklad o tom, že pamäťové stopy zahŕňajú atribúty alebo elementy, ktoré reprezentujú emočné stavy. V experimentoch, v ktorých sa efekt overoval, pokusné osoby čítali poviedky s veselým alebo smutným obsahom. Na vysvetlenie efektu zhody nálady vzniklo viacero hypotéz.
Prvá hypotéza
Predpokladá, že pripomínanie je podmienené introspekciou. Pri čítaní si človek spontánne vybavuje podobné udalosti zo svojho života. Avšak vybavované spomienky závisia od nálady čitateľa. Časti ladené pozitívne budú pripomínať ľudom totožného zamerania viac autobiografické spomienky, ktoré sa týkajú podobných epizód. Čiže, jednotlivci, ktorí sa pokladali za šťastných, lepšie reprodukovali materiál, ktorý bol v súlade s ich náladou a naopak. V súlade s touto hypotézou Bower a Gilligan zistili, že dobrovoľníci si lepšie pamätali vety, ktoré im pripomínali autobiografické zážitky než položky, ktoré pripomínanie nevyvolávali.
Druhá hypotéza
Podľa druhej hypotézy z efektu zhody nálad vyplýva, že čím intenzívnejšie sa emócia prežíva v súvislosti s udalosťami, tým citlivejšia je pamäť na túto udalosť. Preto môžeme predpokladať, že optimisticky ladené príbehy v poviedkach zvyšujú intenzitu emočného stavu čitateľov podobného zamerania, ale súčasne znižujú ich negatívny emocionálny stav. Platí to aj naopak. Smutne ladený príbeh vedie ku znižovaniu intenzity nálady pozitívne orientovaného človeka a ku zvyšovaniu u jednotlivca s negatívnou náladou.
Teasdale a Russell prezentovali dobrovoľníkom s neutrálnou náladou zoznam obsahujúci pozitívne, negatívne alebo neutrálne prídavné mená. Súčasne sa experimentálne navodila depresívna alebo radostná nálada. Ak boli dobrovoľníci v depresívnej nálade, pri následnej reprodukcii si lepšie vybavovali negatívne prídavné mená. Pozitívne zase lepšie vtedy, keď prežívali radostnú náladu. Neutrálne orientované prídavné mená reprodukovali rovnako v oboch náladových stavoch.
Čo teda môžeme vo vzťahu emócií a pamäti povedať s istotou? Snáď len to, že na seba recipročne (vzájomne) neustále pôsobia, no to, ktoré javy, termíny a udalosti si človek zapamätá lepšie či horšie závisí od veľkého počtu faktorov. Práve tie majú totiž na výsledný efekt rozhodujúci vplyv.
