Súboj titanov: Jason Statham vs. Megalodon.
Postaviť proti sebe prehistorického žraloka s Jasonom Stathamom je podľa mňa veľmi sympatický nápad. Navyše, keď som zistil, že do tohto projektu naliali kravaťáci z Warner Bros. 150 miliónov dolárov, začal som sa na The Meg regulérne tešiť.
Hravý a epicky pôsobiaci trailer očakávania ešte viac našponoval, čo spôsobilo, že som odpočítaval dni do premiéry.
Mám totiž tieto remeselne kvalitne ošetrené blbosti rád. Navyše, prvé reakcie amerických kritikov sľubovali svižný a vtipný blockbuster. Dočkali sme sa ho?
Skupina vedcov odhalí prevratný objav. Hlbiny našej planéty obsahujú neprebádané zákutia. V nich sa však takisto objavujú aj obrovské živočíchy. Najmä megalodon. Prehistorický žralok, ktorý sa dostal do nášho sveta. A je hladný.
Zastaviť ho môže jedine odvážna posádka výskumnej plošiny pod vedením traumatizovaného záchranára Jonasa Taylora (Jason Statham).
MEG: Hrozba z hlbín najlepšie vystihuje slovo tunel. Neverím totiž, že na tento projekt bol vyčlenený uvedený rozpočet (výsledok vyzerá na polovicu). Nemá žiadnych drahých hercov, úžasne vyzerajúce kulisy a ani ten žralok nevyzerá úplne k svetu.
Existujú dve možnosti. Buď sa do účtov premietlo množstvo neúspešných pokusov túto látku natočiť alebo štúdio (ne)pekne natiahlo čínskych investorov.
To by však nevadilo. Už Deep Blue Sea ukázalo, že aj napriek nie úplne ideálnej technickej stránke môže byť žraločí thriller zábavný a strhujúci. Stačí iba vedieť, ako na to.
Tam, kde Harlin rozohral svižnú a mimoriadne prekvapivú variáciu na Desať malých černoškov, tu nemajú tvorcovia čo ponúknuť. Naplno sa tak prejavilo angažovanie nevýrazného remeselníka Johna Turteltauba (Lovci pokladov, Fenomén, Kokosy na snehu).
Ten mechanicky strihá jeden záber za druhým bez akejkoľvek atmosféry, tempa alebo poriadneho ťahu na bránu. Najhoršie však je, že film je veľmi nešťastne uchopený.
Viac než svižné béčko za slušné peniaze (napr. Rampage, Piraňa 3D alebo Kong:Skull Island) ponúka duel človek versus príroda. Narozdiel od Twistera, Dokonalej búrky alebo Čeľustí sa tu však kope úplne iná liga.
Na brakovosť námetu sa tu úplne kašle a postavy sa občas dokonca snažia o nejakú enviromentálnu výpoveď alebo pokus o zblíženie s nimi. A ani jedno z toho nefunguje. Tam, kde mala byť sypaná jedna absurdná akčná scéna za druhou, sa príliš veľa rozpráva a tvorcovia sa zbytočne držia pri zemi.
Element využívajúci stret béčkovej hviezdy s megalodonom je úplne nevyužitý. Tam, kde by pomohla hravosť a humor, nastupuje miliónkrát videné klišé. Vtipné situácie síce Meg obsahuje, no ide o tradičnú blockbusterovú výplň. Nie o sofistikovanú hru s konceptom a žánrom, v ktorom sa pohybujeme.
Na vine je určite aj knižná predloha Steva Altena, podľa ktorej film vznikol. Respektíve práca s ňou. Papier znesie viac než plátno a dynamika filmového rozprávania sa málokedy zhoduje s tou knižnou. A tu je to veľmi cítiť. Štruktúra do troch častí (plošina, more, pláž) nie je najšťastnejšou v jednotlivostiach ani v celku.
Dianie v konkrétnych aktoch pôsobí repetitívne a v celkovom diele rozbito. Myšlienka o ničení Matky Zeme je mimo stránok knihy (a scenára) kŕčovitá a neponúka dostatok atrakcií.
Ak ste teda dúfali, že tento produkt bude mať satirický podtón trailerov, ste na omyle. Výsledkom absencie sebareflexie je tak zameniteľný produkt, ktorý nikoho neohúri a veľa divákov môže nudiť.
Snímka je príliš dlhá, málo nápaditá a čo je najhoršie, je aj predvídateľná. Vyzerá to tak, že sa skutočne útočilo čisto na ázijský trh. Ten nemá s americkou blockbusterovou produkciou skúsenosti a stačí im menej ako divákom pravidelne hltajúcim podobné "veľdiela".
Aj napriek všetkým spomenutým veciam nejde o žiadnu katastrofu a ide o najlepší film so žralokmi za posledných 19 rokov. Eastwoodov kameraman Tom Stern dodal niekoľko zaujímavých záberov (väčšinu ste videli v traileroch), hudba Harry Gregson-Williamsa správne "zimmerovsky" duní a herci sa celkom snažia. Hlavne Statham.
Britský sympaťák má prvýkrát v takto veľkom filme hlavnú úlohu a snaží sa svoju šancu využiť. Bohužiaľ aj v tejto civilnej podobe vidíme najmä stále toho Stathama na akého sme zvyknutí.
To však pre veľkú časť publika (vrátane mňa) pôsobí ako plus. A to, že niekoho napadlo ho obsadiť do úlohy, ktorá sa mu vôbec nehodí, nie je jeho vina.
Podobne je na tom aj zvyšok hereckého osadenstva. Všetci sa snažia, ale nemajú k ničomu zaujímavejšiemu príležitosť. Mentori sú chápaví, podnikatelia slizkí, vedkyne nádherné a černosi sa snažia hláškovať.
To všetko v predpísaných žánrových pravidlách, bez pokusu o inováciu. Najzaujímavejšou postavou je tak desaťročná Shuya Sophia Cai. Čo síce nie je pre film úplne najlepšia vizitka, ale buďme radi aspoň za to málo.
MEG: Hrozba z hlbín je skrz na skrz priemerným blockbusterom, ktorý nevyužíva svoj potenciál ani finančné možnosti. Bojí sa byť drzý, nedokáže byť strhujúci a dosť často zaváňa nudou.
John Turteltaub ani tentokrát neprekročil svoj tieň a doručil zameniteľný produkt, ktorý mohol byť v správnych rukách (kedy dostane Wolfgang Petersen ďalšiu šancu?) výbornou zábavou alebo nervydrásajúcim dobrodružstvom.
Pozerať sa na to síce dá, ale ak ste očakávali od duelu Staham vs. megalodon nadupaný veľkofilm ostanete rozčarovaní. Čaká vás totiž rozťahané béčko so solídnym rozpočtom. 5,5/10
