Aký rozpočet sa vyhradil pre najdrahšiu nemú scénu a koľko stálo totálne vyprázdnenie Times Square?
Moderná kinematografia je plná vizuálnych efektov a režiséri filmov s vyšším rozpočtom k dispozícii môžu svoje vízie priviesť k životu na filmovom plátne. Dlhé sekvencie plné deštrukcie, výbuchov, ale aj naháňačiek či iné, oveľa pokojnejšie segmenty vedia ľahko ulahodiť ľudskému oku a dokážu pridať na hodnote daného filmu.
V dnešnej dobe vyspelých technológií je niekedy náročné spoznať, či ide o reálne natočenú scénu s kaskadérmi a praktickými efektami, alebo o zelené plátno plné CGI. Veľa režisérov (napríklad Christopher Nolan) a hercov (Tom Cruise) si našťastie aj naďalej volí predovšetkým prvý variant.
Pozorovať sekvenciu z filmu, pri natáčaní ktorej kaskadér riskoval svoj život, má čosi do seba. Rovnako tak vedia očariť prázdne ulice veľkomesta uzatvorené len pre potreby tvorcov či priam nedostupné horské a tropické lokácie, kam treba presunúť štáb s celou technikou.
Natočiť autentické scény stojí nemalý peniaz a my si v článku predstavíme výber tých poriadne drahých, ktorým je veľmi ťažko konkurovať. Upozorňujeme, že nejde o presný rebríček, ale o výber sekvencií na základe dostupných informácií ohľadom ich ceny.
Začnime menším filmovým klenotom z roku 1927. Nemý film s názvom The General obsahuje najdrahšiu scénu v nemom počine, aká bola kedy nakrútená. Režisér, scenárista, strihač, producent a dokonca aj herec Buster Keaton pre potreby filmu nakúpil historické vlaky a vybral sa natáčať do amerického štátu Oregon.
Rozpočet na jeho snímku činil 400 000 dolárov, čo bol v tej dobe pomerne veľký finančný obnos. Na sekvenciu s vlakom prechádzajúcim cez horiaci most bolo potrebných 42 tisíc dolárov, čo sa vám na prvý pohľad môže zdať málo. Inflácia ale robí svoje a dnes by sa čiastka nachádzala niekde na hranici pol milióna.
Zaujímavosťou je, že blízke mestečko Cottage Grove v ten deň vyhlásilo lokálny sviatok len preto, aby sa jeho obyvatelia mohli prísť pozrieť. Tri až štyri tisíce ľudí na vlastné oči pozerali na incident, v ktorom sa rušeň s vozňom rútia do malej rieky.
Mimochodom, na pľaci sa v tej dobe nachádzalo okolo 500 komparzistov a na zachytenie sekvencie sa použilo až šesť kamier. Jednozáberovka vyšla na výbornú a miesto sa na 20 rokov stalo turistickou atrakciou až do bodu, kedy bolo zničené počas druhej svetovej vojny.
Preskočme ale späť do moderného sveta. Vanilla Sky (2001) s Tomom Cruiseom využilo peniaze azda tým najbežnejším štýlom. Autority na tri hodiny zatarasili cesty a doslova vypratali Times Square – križovatku, cez ktorú denne prejde nespočetne veľa ľudí.
Otváracia scéna s nádychom surrealizmu sleduje Toma Cruisea a jeho cestu autom priamo na spomínané námestie. Hoci je všetko len sen, samotná scéna má svoj skrytý význam určený príbehom. 30 sekúnd stopáže stálo tvorcov jeden celý milión (po vplyve inflácie dnes už takmer 1,5 milióna).
Ide presne o prípad, kedy by tvorcom nepomohli žiadne efekty, pretože digitálne mazať najrušnejšiu časť mesta by bolo nemožné. Stálo to za to? Jednoznačne.
Oscarový Ben-Hur (1959) bol vydaný v období nástupu televízie, a tak bolo potrebné prísť s niečím, čo by divákov odtrhlo od sedačky doma a zaviedlo do sál kín. Záverečný pretek s kočmi a konskými záprahmi divákov doslova prikoval k sedadlám a dodnes patrí medzi najpamätnejšie scény.
Štvrtina rozpočtu filmu putovala do ročnej stavby arény a ručného vytesávania skál. Na nich sa podieľalo okolo tisíc pracovníkov a neskôr vybudovaný štadión obsadilo 15 000 komparzistov. Celá sekvencia na natáčala tri mesiace.
Netreba zabudnúť ani na dlhý tréning hercov, z ktorých sa časom stali plnohodnotní jazdci. Celková cena zahrňujúca všetko popísané bola 4 milióny dolárov (dnes 34 miliónov).
Veľmi pekným príkladom na drahú scénu je sekvencia z projektu I am Legend (2007) s Willom Smithom v hlavnej úlohe. Evakuácia mesta a následný pád Brooklynského mosta si podľa viacerých zdrojov vyžiadali až 5-miliónové ukrojenie z celkového 150-miliónového rozpočtu (po desaťročí ide o 6-miliónovú čiastku).
Kam sa ale podelo toľko peňazí? V prvom rade bolo treba pokryť uzatvorenie mosta na šesť nocí. Tvorcovia si takisto vyžiadali vyše tisíc komparzistov, spoluprácu so 14-timi vládnymi agentúrami a 250-členný štáb doplnilo aj 160 plne vyzbrojených vojakov národnej stráže.
Samozrejme, časť z peňazí putovala aj do štúdia, ktoré sa postaralo o vizuálne efekty. Scénu plnú zombíkov, deštrukcie a nebezpečenstva si môžete pripomenúť nižšie.
Michael Bay si potrpí na explóziách. A musí ich byť veľa. Pearl Harbor (2001) bol film, ktorý mu spolu s Armageddonom začal dláždiť cestu k sláve. Scéna veľkého bombardovania si sama o sebe vyžiadala rozpočet vo výške 5,5 milióna dolárov (po inflácii 8 miliónov).
Japonský útok na Pearl Harbor bol na pľaci sprevádzaný 12-timi tímami operujúcimi s kamerami, 700 dynamitmi a tisíckami litrami benzínu. Trvalo však mesiace, aby si tvorcovia ujasnili podmienky s vládou, námorníctvom a enviromentálnymi organizáciami. Samotná sekvencia sa chystala zhruba mesiac a pol.
Výsledok je dychberúci. Ale aj napriek množstvu reálnych explózií bola veľká časť akčnej pasáže dorobená digitálne.
Kultový Matrix má podobných scén viac. Naháňačka na diaľnici v druhom filme trilógie plnom akcie dala súrodencom Wachowským poriadne zabrať, o tom žiadna.
Natáčanie na reálnej ceste sa pri plánovaní ukázalo byť až príliš náročné, a tak sa dal postavať vyše dva kilometre dlhý trojprúdový úsek, kde mali režiséri prakticky voľnú ruku.
V 20-minútovej pasáži sa mohlo rozbiť až 300 áut darovaných od spoločnosti General Motors a celková doba nakrúcania vo výsledku dosiahla 48 dní. Samozrejme, CGI dozdobilo určitú časť z naháňačky, avšak základ bol natočený práve na umelej diaľnici.
Herečka Carrie-Anne Moss väčšinu trikov na motorke zvládla sama: „Bolo to nebezpečné. Strach som cítila každý jeden deň.“ V jednom z rozhovorov ďalej dodala, že duo Wachowských si potrpelo na tom, aby mali poruke tých najlepších kaskadérov.
Čiastka za scénu? Neznáma, ale k dva a pol miliónovej cenovke za vybudovanú diaľnicu si prihoďte vyše stovku zničených áut, CGI a ďalšie praktické efekty. Celkový rozpočet činil 150 miliónov a vy si o zaujímavostiach z celej série môžete prečítať v článku tu.
Spielbergov projekt Saving Private Ryan (1998) s Tomom Hanksom v hlavnej úlohe zachytil druhú svetovú vojnu spolu so všetkým, čo k nej patrilo. Nezabudnuteľný opening s vylodením na pláži Omaha bol v tom čase považovaný za jednu z najlepších bojových sekvencií.
Keďže režisér nemohol natáčať na spomenutom mieste, vybral sa do Írska, konkrétne na miestečko zvané Curracloe Strand. Hovorí sa, že veľa záberov bolo vymyslených prakticky počas jazdy, aby sa docielila zdravá porcia chaosu a nepredvídateľnosti.
Výbuchy, uhýbanie sa guľkám, pochodovanie cez krvou nasiaknutý piesok a mnoho ďalších vecí bolo zaobalených do 12-miliónovej nálepky (v aktuálnom roku 18,5 miliónovej).
Ďalším kúskom do zbierky neuveriteľných scén je jednoznačne sekvecia zo snímky Swordfish (2001) s Johnom Travoltom. Únos autobusu helikoptérou sa takmer celý natáčal nad hlavami obyvateľov Los Angeles.
Únik pred políciou pod vedením režiséra Senu, ktorý bol výrazne pre praktické a zároveň autentické nakrúcanie, dopadol na výbornú. Obrovská helikoptéra bola zaťažená na 80% a mala čo robiť, aby vozidlo udržala vo vzduchu. Všetko sa však aj napriek možnému riziku podarilo a sekvencia bola v postprodukcii obohatená o pridané efekty.
Tie napríklad zahŕňali náraz autobusu do budovy. Pilot helikoptéry sa ale neodvážil podobný kúsok predviesť v realite, hoci mu bol ponúkaný plat 25 000 dolárov na hodinu. Cena celého segmentu sa napokon vyšplhala na 15 miliónov.
Speed 2: Cruise Control (1997) s Keanu Reevesom bol výrazne slabší film oproti svojmu predchodcovi. V jednej pasáži nabitej deštrukciou obrovská loď narazí do ostrovčeka s obývanými domami a výsledok je doslova ničivý.
Tvorcovia sa zhodli, že chcú vytvoriť pre hercov realistické prostredie. Zistili, že vybudovanie modelu lode vyjde v konečnom dôsledku oveľa lacnejšie než aby celú sekvenciu vyrenderovali digitálne. Faktom je, že v roku 1997 boli počítačové triky až príliš nákladné.
Postavili sa teda dve tretiny lode, štáb scénu natočil a s pár trikmi pomohlo štúdio Georgea Lucasa. Narozdiel od segmentov vyššie, kolízia lode s mestečkom nevyzerá ani zďaleka tak autenticky a profesionálne. Napokon, film samotný nezožal slávu ani po kritickej stránke. 5-minútová scéna stála 25 miliónov (dnes takmer 40 miliónov).
Matrixová scéna, v ktorej Neo bojuje s nespočetným množstvom klonov Agentov Smithov, by mala byť absolútnym vrcholom, čo sa nákladov týka. Hovorí sa dokonca až o astronomických 40 miliónoch dolárov (dnes 52 miliónov). Sekvencia musela prejsť neuveriteľne dlhú cestu k svojej finálnej podobe.
CGI síce zohrávalo hlavnú rolu, avšak netreba zabudnúť ani na jednotlivé, dokonale zosynchronizované choreografie kaskadérov. Natáčalo sa 27 dní.
Na záver by som ako bonus rád zaradil sekvenciu z Bondovky The Spy Who Loved Me (1977). Absolútna lahôdka v štýle zoskoku na lyžiach sama o sebe nestála veľa, ale veľký obnos v hodnote 30 000 dolárov (dnes 140 000) putoval do vrecka kaskadéra Ricka Sylvestera.
V plnej kráse ju zachytila až druhá kamera situovaná na boku hory, pretože prvá pri snímaní zoskoku zlyhala. Scéna sa na rozdiel od desiatok zoskokov Toma Cruisea (Mission Impossible: Fallout) z lietadla natáčala iba jediný raz a napokon všetko dobre dopadlo. Bez ďalších slov si ju vychutnajte nižšie.
Do zoznamu by mohla pokojne patriť aj otváracia scéna z filmu Superman Returns (2006) v hodnote 10 miliónov dolárov, avšak tá sa do finálneho zostrihu nedostala.
Filmových scén, ktoré si poriadne ukrojili z jednotlivých rozpočtov, je pochopiteľne viac, no informácie o ich finančných hodnotách sú častokrát utajené, alebo jednoducho nedostupné.
Ak vám tu nejaká sekvencia chýba, neváhajte sa o ňu s nami podeliť v komentároch.
