Psychológiu zmenil a redefinoval tak veľmi ako málokto. Fascinujúci život jedného z najväčších psychológov našej doby je plný známejších aj menej známych faktov.
Carl Gustav Jung je spolu so Sigmundom Freudom považovaný za zakladateľa psychoanalýzy. Jeho prínos pre modernú psychológiu je určite nepopierateľný, sám definoval mnohé dnes celosvetovo uznávané postupy, ktoré psychológia používajú vo svojej praxi.
Mnohé psychologické termíny, čo v súčasnosti poznáme, vychádzajú práve z Jungovej práce. Okrem fascinujúcej zbierky kníh a veľkému prínosu pre svoju profesiu, Jung bol zaujímavý aj ako človek a jeho život bol plný momentov, ktoré pozná iba málokto.
Čo si o otcovi psychoanalýzy doteraz (možno) nevedel?
Pochádzal z rodiny pastora a sám bol duchovne založený
Jungov otec bol filológ a pastor. Počas dospievania bol práve on častokrát predmetom Jungových prvotných pokusov o psychoanalýzu. Fascinovala ho otcova viera aj jej postupný úpadok.
I keď sa rozhodol porušiť rodinnú tradíciu a v roku 1895 nastúpil na štúdium medicíny v Bazileji a neskôr v Zürichu so špecializáciou na psychiatriu, kresťanstvo ho fascinovalo po celý život.
Je síce otázne, či môžeme Junga samotného nazvať kresťanom, no viera v nadprirodzeno a mysticizmus bola predmetom mnohých jeho prác. Jung nikdy nepoprel existenciu vyššej moci, ale jeho vnímanie boha ako takého sa v mnohých smeroch s tradičným kresťanstvom rozchádzalo.
Definoval pojmy introvert a extrovert
Dnes tieto dva pojmy používame bežne a zdá sa nám, že jestvujú už od nepamäti, no nebyť Junga, nepoznali by sme ich. Prvýkrát ich predstavil v knihe „Psychologické typy", ktorú publikoval v roku 1921.
Podľa Junga je introvert človek zameraný do vnútra na svoje vlastné subjektívne prežívanie či vnímanie, zatiaľ čo extrovert sa sústreďuje na vonkajší svet, na svoje okolie a na objektívne vnímané skutočnosti.
Jungove psychologické typy položili základ vzniku populárnej teórie MBTI. Okrem introverzie a extroverzie vo svojej knihy definoval aj pojmy intuícia, zmysly, cítenie a myslenie, ako aj racionálne a iracionálne typy.
Svoju dizertačnú prácu venoval okultizmu
V roku 1902 Jung napísal Psychológiu a patológiu takzvaného okultného fenoménu, zatiaľ čo pracoval na psychiatrickej klinike Burghölzli pod vedením Eugena Bleulera, ktorý prišiel s pojmom schizofrénia.
Vo svojej práci analyzoval 15-ročné médium, ktoré aj sám navštívil. Jeho dizertačná práca neskôr položila základ Jungovho vnímania podvedomia. Tvrdil totiž, že v ľudskom nevedomí sa nachádzajú čiastočné osobnosti alebo komplexy prejavujúce sa často práve v okultizme. Taktiež hovoril, že naša osobnosť sa väčšinou vyvíja a mení na báze nevedomia.
Počas prvej svetovej vojny slúžil ako vojnový lekár
Do Švajčiarska v čase vojny prichádzalo veľké množstvo ľudí, ktorí prebývali v internačných táboroch. Aby bol ich proces prispôsobenia sa spoločnosti a pobyt čo najpríjemnejší, Jung im navrhoval štúdium na univerzite.
Narobil si dlhy
Jung sám nepochádzal z bohatej rodiny a počas života mal problémy s peniazmi. Dlhy splatil až po svadbe, keď sa oženil s bohatou dcérou švajčiarskeho priemysleníka.
Mal päť detí
Oženil sa v roku 1903 a so svojou manželkou Emmou Rauschenback mal 5 potomkov.
Trpel halucináciami
Vo veku 38 rokov začal počuť hlasy a mával vízie. V obavách o svoje vlastné mentálne zdravie si svoje príznaky zapisoval do diára. Neskôr však sám tieto epizódy vnímal skôr ako pozitívny prínos pre jeho prácu a ako vyjadrenie vlastného nevedomia.
Častokrát sa do nich ponáral v nádeji, že v nich objaví nové poznanie. Svoje psychózy si poctivo zaznamenával a všetko spätne analyzoval. Jeho zápisky boli publikované až v roku 2009 pod názvom „The Red Book (Červená kniha)".
Halucinácie však nikdy negatívne neovplyvňovali jeho život, dokázal ich kontrolovať a používal ich ako študijný materiál.
Napísal knihu o UFO
Mimozemšťania ako takí ho však naozaj nezaujímali. Fascinovala ho problematika viery v UFO v spojitosti s ľudskou psychológiou a študoval ju v rámci svojej populárnej teórie kolektívneho nevedomia. Kniha „Lietajúce taniere: Moderný mýtus vecí videných na oblohe" vyšla v roku 1959.
Spolupracoval s Freudom
Obaja psychiatri sa hlboko zaujímali o psychoanalýzu, no v mnohých zásadných faktoch sa rozchádzali. Freud nevenoval podvedomiu až takú pozornosť ako Jung a takisto nesúhlasil s jeho posadnutosťou okultizmom, mysticizmom a náboženstvom a jeho názory vnímal ako nevedecké. Priateľstvo trvalo od roku 1907 do roku 1912, kedy Jung publikoval knihu „Psychológia nevedomia", ktorá vyvracala mnohé z Freudových tvrdení.
Bol záletník a flirtoval s pacientkami
Jung mal pre ženy celkom slabosť. Dokonca mu niekedy neprekážalo ani to, že trpeli vážnymi psychickými poruchami. Mnohé ženy zo psychiatrickej kliniky, na ktorej pracoval, tvrdili, že mali s Jungom intímny vzťah, no keďže boli vo väčšine prípadov nepríčetné, ich tvrdenia ľahko poprel a počas jeho života nikto s priamym dôkazom o sexuálnom styku s pacientkami neprišiel.
Klebety a tvrdenia pacientok však stačili na to, aby sa mu jeho manželka niekoľkokrát vyhrážala rozvodom.
