Slovenských a českých albumov vyšlo v posledných mesiacoch dosť na to, aby sme pripravili rebríček tých najlepších.
Rebríčky albumov sme mali vo zvyku tvoriť na konci kalendárneho roka, keďže pre slovenských aj českých raperov prichádzali ešte pred niekoľkými mesiacmi do úvahy len dve obdobia - jedno pred festivalovou sezónou a druhé pred Vianocami. Jasné, našli sa aj odvážlivci, ktorí vydali album v januári alebo auguste, no získať si poslucháčov bolo trochu náročnejšie. Nehovoriac o predajoch.
Dnes sme už v situácii, kedy sú interpreti nútení tvoriť, aby sa na nich nezabudlo, resp. aby ich kolegovia nestihli zatieniť. Zároveň sú interpreti, ktorí jednoducho majú čo povedať o niečo častejšie, alebo si to aspoň myslia. Výsledkom je však skutočnosť, že aj za prvú polovicu roka vyšlo niekoľko desiatok československých albumov, čo je pre nás dostatočný dôvod na to, aby sme pripravili rebríček tých najlepších.
Podobne ako v prípade najlepších slovenských a českých skladieb, resp. videoklipov, aj v tomto prípade platí, že ide o náš subjektívny názor. Ten svoj nám pokojne zanechaj v komentároch.
10. Matys - Martin
O Matysovi sme písali ešte v časoch vzniku nášho portálu a existencie zoskupenia Slow Flow. Má za sebou náročnú cestu, ktorú sprevádzalo viacero neúspešných projektov s rôznymi producentmi a v skutočnosti sa hudobne na sto percent našiel až vtedy, keď začal intenzívne spolupracovať s Ideom z Ty Nikdy. Dnes je už plnohodnotnou súčasťou labelu a konečne má za sebou debutový album s názvom Martin, na ktorom potvrdil to, prečo ho majú fanúšikovia radi.
Projekt charakterizuje v prvom rade úprimnosť spôsobujúca zimomoriavky, vždy presvedčivý prejav, ktorý znásobujú úderné beaty a precízna selekcia tém. Matys sa nebojí povedať všetko na pravú mieru a aj rap o rape, resp. rap o ňom vyznieva v konečnom dôsledku úplne inak.
9. James Cole - Stanley Kuffenheim
Snáď už nemusíme riešiť, či je James Cole kvalitným raperom. Ako jeden z mála Čechov z najstaršej školy dokáže stále podávať vyrovnané výkony, no v minulosti sme mali problém pochopiť jeho alternatívnejší prístup k hudbe, od ktorého však veľmi rýchlo upustil. Stanley Kuffenheim je do veľkej miery úspešným pokusom dokázať fanúšikom, že člen Supercrooo ešte stále vie, čo robí a nerobí mu problém dať dohromady tvrdý a drzý album.
Nechýba nadhľad, vtip, metafory a aj keď si niekedy poslucháč nemôže byť istý, čo chcel autor povedať, Coleova lyrická genialita sa ešte stále nevytratila.
8. Momo - Wlk
Momo je jedným z mála československých interpretov, ktorý má vo zvyku vydať sólový album prakticky každý rok. Pár dni po vydaní zatiaľ najnovšieho počinu WLK dokonca na svoj Instagram napísal, že už teraz má albumové plány na december. Dôvodov môže byť hneď niekoľko a jedným je aj skutočnosť, že kvôli svojim negatívnym vzťahom so zvyškom scény nedostáva priestor na spoluprácach v rámci singlov. Pre fanúšikov má aj táto skutočnosť zopár výhod a Momo o tých lojálnych určite núdzu nemá.
Wlk je v porovnaní s minulosťou výrazne melodickejší, Momo sa so skladbami podstate viac hrá a skúša ohýbať aj hudby, ktoré by si pred niekoľkými rokmi určite nevybral. Opäť nechýba aspoň trochu kontroverzie spojenej s trackom Bol som to ja, čo však berieme všetkými desiatimi. A poslucháči si možno uvedomia, že vzťahy na slovenskej rapovej scéne nie sú ideálne, aj keď to tak možno na prvý pohľad vyzerá.
7. Maniak - Husky
Najmladší člen Bigg Boss labelu sa do povedomia širokého publika dostal v minulom roku, keď jednou skladbou vyriešil rozbiehajúci sa veľký beef medzi Hugom Toxxom a členmi PSH. Odvtedy fanúšikovia pozorne sledovali jeho ďalšie kroky a keď vyšiel videosingel Husky, vedeli sme, že s brnenským bláznom s ruskými koreňmi ešte budeme musieť rátať. Projekt s rovnomenným názvom je konečne vonku a miesto v tomto rebríčku si určite zaslúži.
Maniak má vlastný signifikantný prejav a nikto mu nemôže uprieť technickú ani lyrickú zdatnosť, ktorá sa nesie každou skladbou. Väčšina vecí má koncertný charakter, no dôvod pochopíš až vtedy, keď prídeš na jeho show. Maniak je presne ten typ interpreta, ktorý si môže dovoliť stage dive už po troch minútach a ak máš pri počúvaní Huskyho chuť skákať aj doma, tak to nie je náhodou. Energia, ktorú dokáže vložiť do tvorby, je totiž nenapodobiteľná.
6. Strapo - 13. Poschodie
Strapove 13. Poschodie bolo pre nás veľmi príjemným prekvapením hneď z viacerých dôvodov. Pochváliť musíme celý nápad okolo názvu albumu, uzavretej listening párty na trinástom poschodí, vizuálnu stránku a samozrejme samotné hudobné spracovanie. Výber tém je v tomto prípade úplne pochopiteľný a kritika smerovaná na správne miesta nie je nikdy na škodu. Zároveň je z textov cítiť dosleposť a možno aj akési zmierenie, že raper nemá moc veci skutočne meniť, maximálne sa môže pokúsiť ukázať fanúšikom pravdu a oprieť sa o fakty.
Pochváliť musíme Strapove odhodlanie mierne vybočiť zo zaužívaných schém. Dočkali sme sa experimentov s hlasom, hosťami aj selekciou hudieb a v konečnom dôsledku zanecháva 13. Poschodie na poslucháčovi dojem, že počúva súčasný album.
5. Nerieš - Animal
Prvý článok o Nerieš sme napísali v čase, kedy vyšiel album Minimal. Dnes už vieme, že išlo o posledný pokus pred tým, ako to chalani navždy zabalia. Našťastie však všetko dobre dopadlo a my sme cez víkend boli svedkami ich obrovského koncertu na festivale Hip Hop Žije, ktorý bol aj pre nás veľkým zadosťučinením. V rámci show samozrejme zazneli aj veci z nového počinu Animal, ktorému by niektorí mohli vytknúť minutáž. Všetko ostatné je už našťastie v úplnom poriadku a poslucháči dostali presne to, čo Gabryell a Maťo Straka kvalitatívne sľubovali vo videosingloch.
Animal hrá skvelo vďaka jednému z najlepších hudobných inžinierov na Slovensku. Nálady sa striedajú častejšie ako témy, no rozmanitosť mu aj napriek tomu uprieť nemôžeme. Dominujú zvučné refrény úzko súvisiace s citom pre hity, takže v tomto prípade záleží na poslucháčovi, v akom rozpoložení si Animal pustí.
4. Jofre - 92101
Aj keď spojenie nedocenený interpret používame len veľmi neradi a s najväčšou pravdpeodobnosťou ho už nikdy opakovať nebudeme, práve piešťanský Jofre by si bezpochýb zaslúžil o niečo viac pozornosti. Jasné, vždy je to aj chyba alebo skôr nedostatočná iniciatíva umelca, keďže sa o pozornosť neuchádza dostatočným spôsobom, no výsledok je rovnaký - dielo sa nedostane ani k tým potenciálnym fanúšikom, ktorí by si ho možno radi opakovane vypočuli. A presne takto vnímame aj 92101 z Jofreho dielne.
Ján Lednický je dokonca majstrom Slovenska v hre na klavír a svoje schopnosti nezabudol predviesť ani na debutovom sóle. Ako celku mu vlastne ani nemáme po hudobnej stránke čo vytknúť a najlepšie bude, keď si ho vypočuješ sám. Jofre sa totiž vždy od zvyšku kolegov dištancoval a je dôležité pochopiť, prečo je to tak.
3. Specialbeatz - Barter
V minulosti boli producentské albumy štandardom v podaní viacerých kvalitných beatmakerov, ktorí si týmto spôsobom zaručili zvýšenie povedomia o svojom mene. Pravdou totiž ostáva, že hudobý producent stojí v tieni interpreta, aj keď veľakrát je pomer odvedenej práce neporovnateľný. Dať dokopy niečo podobné v dnešnej dobe už znamená niečo úplne iné a dostať na skladby najlepších interpretov je pomaly nemožné. A to hneď z viacerých dôvodov.
Dvorný Pil C-ho DJ aj napriek tomu odviedol skvelú prácu a do svojich hudieb dosadil viacero prestížnych mien ako Ego či Separ, no nás potešil aj Viktor Sheen, Otis, Pil C alebo Tesla so Smackom. V tomto prípade nedokážeme hodnotiť komplexnosť ani témy, no Special odviedol pri menežovaní kus poctivej práce a výsledok je hodný tretieho miesta.
2. Nik Tendo - "7"
Nik Tento je pravdepodobne najväčším prekvapením v tomto rebríčku, a to aj pre nás. Jeho prvý oficiálny sólový album s názvom 7 vyšiel len pred niekoľkými dňami a počúva sa lepšie ako väčšina jeho predošlých singlov. Že sa máme na čo tešiť sme tušili už pri vydaní ukážky Hvězdy s Calinom, no pri tejto skladbe zoznam tých kvalitných ani náhodou nekončí. Gold Cigo minimálne pre mňa konečne vystúpil z Yzomandiasovho tieňa a stáva sa z neho jeho priamy konkurent. Aj keď, samozrejme, v tom pozitívnom zmysle.
Je počuť, že člen Milion Plus chce robiť rap v česku podobne, ako sa robí v zahraničí a možno ešte o niečo poctivejšie. Aj keď sme pôvodne očakávali väčšiu snahu robiť bangre, Nik Tendo príjemne zaskočil ideálnym pomerom dospelejších trackov, v ktorých nám chcel povedať napríklad o svojej bývalej alebo nekonečnom príbehu so skvelým beatom. Potešil aj selekciou hostí a ak ťa máme o niektorom z albumov z tohto rebríčka presviedčať, tak je to určte tento.
1. Yzomandias - Sbohem Roxano
Yzomandias zažíva dlhodobo najlepšie obdobie svojej kariéry a je fascinujúce sledovať, že má jeho úspech stále stúpajúcu tendenciu. Aj keď sme sa pôvodne báli, že sa nedokáže pri novom albume udržať nohami na zemi, všetko dopadlo nad očakávania a náš kritický pohľad sa dozvieš z tejto rozsiahlej videorecenzie. Logic z nej bol síce smutný a dal to patrične vedieť na svojom Instagrame, no je pravda, že recenzia od fanúšika vyzerá trochu inak. Bude zaujímavé sledovať, kam budú sledovať jeho kroky a čo všetko má ešte v pláne, no akutálne ho čaká množstvo koncertov na festivaloch a v kluboch.
