John Bodkin Adams sa zameriaval najmä na staršie vdovy, čo mu finančne vynášalo skutočne nadštandardne.
Pre prácu lekára potrebujete v ľuďoch vzbudzovať prirodzený pocit dôvery. Avšak nie všetci lekári sa môžu pýšiť podobnou schopnosťou, čo je však najhoršie, niektorí môžu svoje postavenie a autoritu vedome zneužívať. Jeden takýto podvodník bol aj John Bodkin Adams, ktorý patrí medzi najväčších darebákov z lekárskeho prostredia. Často sa označuje ako predchodca Harolda Fredericka Shipmana, o ktorom sme vám priniesli článok už dávnejšie.
Adamsov prípad je dodnes veľmi sporný kvôli skutočnosti, že lekár nebol za svoje údajné činy nikdy uznaný vinným z vraždy alebo z vraždy z nedbanlivosti. Aj desiatky rokov po jeho smrti sa tak názory na jeho vinu či nevinu líšia a zatiaľ čo niektorí v ňom vidia jedného z najväčších sériových vrahov v dejinách, iní jednoducho veria, že zabíjanie vykonával z dobrej vôle ukončiť ľudské trápenie a oslobodiť svojich pacientov od neznesiteľnej bolesti. Tak či onak, pod jeho rukami malo zomrieť až 160 pacientov.
Adams sa narodil do hlboko veriacej rodiny v Severnom Írsku roku 1899. Mama bola dokonca vyhlásená za najsvätejšiu ženu v Írsku. Jeho otec Samuel bol síce povolaním hodinár, no vystupoval aj ako kazateľ v protestantskej cirkvi. Keď mal mladý Adams iba 15 rokov, otec zomrel na mŕtvicu a akoby to nestačilo, o 4 roky neskôr zomrel aj jeho mladší brat William, ktorý nezvládol španielsku chrípku. Ani rany osudu ho ale pred štúdiom nezastavili, a tak sa rozhodol ísť v roku 1916 na Queen's University Belfast, kde si vybral štúdium medicíny. I keď nikdy nepatril medzi vynikajúcich študentov, dokonca by sa dalo povedať, že niektoré ročníky sotva prešiel, napokon sa stal kvalifikovaným praktickým lekárom.
Svoju prax otvoril Dr. John Bodkin Adams začiatkom 20. rokov minulého storočia v Eastborne, prímorskom meste neďaleko Londýna. A síce nebol známy pre svoje vynikajúce schopnosti a zručnosti, za to sa však v meste preslávil ako mimoriadne úctivý a ochotný, najmä ak išlo o starších pacientov. Tí sa mu za mimoriadne prívetivý prístup zvykli odvďačiť rôznymi darmi a cennosťami. Takýto spôsob ocenenia jeho kvalít sa mu veľmi zapáčil, no jeho hlad po peniazoch a majetku ďaleko prevyšoval únosnú hranicu.
Odhaduje sa, že medzi rokmi 1935 – 1956 zámerne usmrtil 163 pacientov, ktorým podal smrteľnú dávku heroínu či morfínu. Okrem ich smrti sa mal však v mnohých prípadoch obohatiť o ich majetky, keď pacientov, najmä bohaté vdovy, v stave opojenia navádzal na to, aby mu odkázali istú časť majetku či hotovosti. Čoskoro sa tak stal najbohatším lekárom v Anglicku.
Prvým prípadom takto usmrtenej a zmanipulovanej ženy bola Matilda Whitton, staršia finančne zabezpečená vdova, ktorej zdravotný stav už nebol najlepší. Bolo teda samozrejmosťou, že starostlivý lekár Adams Matildu často navštevoval. Za svoj záujem si onedlho vyslúžil nové auto, ktorým ho pani Whitton obdarovala. Znepokojujúcejšie však bolo, keď zmenila svoj závet a namiesto vlastných detí v ňom uviedla Dr. Adamsa. Vtedy spozorneli aj pracovníci hotela, v ktorom stará dáma bývala a svoju pozornosť sústredili doktorovi Adamsovi. Po čase si všimli, že vždy po lekárovej návšteve je pani Whitton akoby bez energie. Matilda napokon zomrela v máji 1935, pričom Adamsovi zanechala všetok svoj majetok. Jej deti poslednú vôľu svojej matky spochybnili, avšak súd rozhodol v Adamsov prospech.
Pochybnosti ohľadom smrti Matildy Whitton zrejme v roku 1939 zachránili staršiu pacientku menom Agnes Pike. Jej príbuzným sa totiž nepozdávali Adamsove liečebné praktiky, a tak si na pomoc privolali aj iného lekára. Privolaný lekár nenašiel žiadnu chorobu ani inú príčinu, prečo by mala pani Pike dostávať také množstvo barbiturátov a opiátov, aké jej Adams predpisuje. Rodina vtedy súhlasila, aby jej liečbu prevzal druhý lekár. Po niekoľkých mesiacoch bez Adamsovej starostlivosti bola takmer úplne zotavená. O podivuhodných liečebných praktikách doktora Adamsa sa už vtedy začalo hovoriť po celom meste.
Po skončení vojny opäť naplno pokračoval v získavaní dôvery starších pacientiek. Jednou z nich bola aj Edith Alice Morrell, bohatá vdova, ktorá čiastočne ochrnula po tom, ako utrpela mozgovú príhodu. Aby jej Adams uľahčil nespavosť, bolesť a celkovú nepohodu, zásoboval ju kokteilmi heroínu a morfínu. Počas svojej liečby urobila pani Morrellova niekoľko závetov, v ktorých Adamsovi odkázala istú hotovosť a zopár kusov nábytku. V iných bolo jeho meno vynechané. A napriek tomu, že 3 mesiace pred svojou smrťou pridala pani Morrellová doložku, že Adams nedostane nič, aj tak neodchádzal naprázdno. Po jej smrti, ktorá mala byť podľa Morrella prirodzená, si odniesol malé množstvo peňazí, strieborných príborov a Rolls Royce.
Prípad, vďaka ktorému si Adams vyslúžil nechcenú pozornosť orgánov i médií, bola smrť Gertrude Hullet v roku 1956. Klebety vtedy hovorili o doktorovi Adamsovi ako o „anjelovi smrti“, ktorý zabíja staré bohaté vdovy, aby ich ušetril trápenia. Keď sa do celého prípadu vložili novinári a klebety miestnych obyvateľov stále neutíchali, polícia nemala inú možnosť, ako vo veci konať. Vyšetrovanie priviedlo políciu až k prípadu Matildy Whittonovej, ktorá bola už viac ako 20 rokov po smrti. Novinári sa okamžite zamerali na osobu Dr. Adamsa v snahe zistiť o ňom čo najviac. Čoskoro sa ukázalo, že John Bodkin Adams bol v priebehu rokov príjemcom nie desiatok, ale stoviek závetov. Povesti začali čoskoro hovoriť o ďalších mŕtvych ženách z mesta, ktorých krv mal mať na rukách práve Dr. Adams.
Polícia začala nakoniec stavať všetko na prípade úmrtia Edith Morrell z roku 1950, keďže táto udalosť sa ukázala ako najbohatšia na rôzne dôkazy. V roku 1956 polícia Johna Bodkina Adamsa zatkla za vraždu Edith Morrell. A síce bol v očiach mnohých médií už vinný, súdy mali na celú vec iný názor a Dr. Adamsa oslobodili. Ani to však novinárov neodradilo od toho, aby ho až do konca jeho života v roku 1983 neustále sledovali. Trestu sa tak Dr. Adams nikdy nedočkal.
V roku 2003 boli policajné záznamy o súdnom procese odhalené a historička Pamela Cullen ich použila vo svojej knihe „The Stroy of Dr. Bodkin Adams“. Hlavným problémom vtedajšieho vyšetrovania bolo podľa Cullen, že vyšetrovatelia v 50. rokoch ešte nepoznali problematiku sériového zabíjania, resp. motivácie, ktorá človeka vedie k takémuto druhu vrážd. Viacerí psychológovia dneška sa však zhodli na tom, že Adams bol pravdepodobne sociopat, pričom jeho hlavným cieľom nebolo samotné zabíjanie, ale spraviť zo svojich pacientov závislých. Spis bol pre verejnosť na ďalších 30 rokov uzavretý, takže opätovné nahliadnutie bude možné až v roku 2033.
