Žije dvojitý život, ktorý jej prináša finančnú nezávislosť. Ráno sedí na prednáškach, v noci pracuje ako spoločníčka. V otvorenom rozhovore vysvetľuje, čo ju k tomu viedlo, ako túto kombináciu zvláda a prečo jej vyhovuje.
Celeste má 22 rokov a pochádza z Karlových Varov. Na prvý pohľad možno pôsobí ako každá iná študentka práva v Prahe: usilovne sa pripravuje na semináre, spoznáva akademický svet a občas sa s kamarátmi vyberie niekam posedieť.
Nikto z jej okolia však netuší, že v noci si privyrába ako spoločníčka. Anonymitu si prísne stráži, no napriek tomu sa na Instagrame a na TikToku rozhodla otvorene – hoci stále inkognito – zdieľať príbehy z tohto netradičného sveta.
Napriek tomu, že jej tajomstvo by mohlo vyvolať množstvo predsudkov a kontroverzií, ona sama si ho stráži a verí, že práve takto dokáže získať potrebnú slobodu a finančnú nezávislosť. Ako a prečo sa rozhodla vybrať touto cestou? A aké nástrahy, radosti či príležitosti prináša spojenie práva a nočného života?
Páči sa ti naša tvorba? Pridaj sa do klubu Refresher+ a podpor nás v prinášaní kvalitných článkov. Získaš tak neobmedzený prístup k prémiovému obsahu a množstvo ďalších výhod. Môžeš si napríklad prečítať rozhovor s Rytmusom, kde rozpráva o svojej kariére a o tom, prečo s manželkou navštevujú terapie, či exkluzívny rozhovor so Slovákom, ktorý bol ako prvý po piatich rokoch v Severnej Kórei.
Celeste, vieme o tebe, že študuješ. Môžeš mi priblížiť, čo konkrétne študuješ a prečo si si vybrala práve tento odbor?
Študujem právo a dôvodov, prečo som si ho vybrala, je hneď niekoľko. Prvý je trochu trápny, ale hádam to čitatelia zvládnu. Ako malá som videla film „Pravá blondínka“, kde hlavná postava začne študovať právo, a vtedy ma to strašne zaujalo. Je to dosť starý film, ale veľmi sa mi páčilo prostredie práva a to, aká dôležitá je dôvtipnosť a kreativita v tejto práci.
Myslím si, že práve tam prišiel prvý impulz. Na gymnáziu sme mali zopár hodín práva a už vtedy som si vravela, že ma to baví a že by som sa tým smerom mohla uberať. Rada premýšľam o veciach do hĺbky a analyzujem ich, takže som si podala prihlášku na právo a vyšlo to. Potom som sa už len musela rozhodnúť medzi Prahou a Brnom.
Ako vyzeral tvoj život predtým, než si sa rozhodla pracovať ako spoločníčka? Aká bola tvoja realita ako študentky – finančne, psychicky, osobne?
Bol dosť hektický a nepohodlný. Veľa času som trávila na brigádach za 7 eur na hodinu, aby som si zaplatila bývanie a výdavky a aby mi niečo ostalo, napríklad keď sme si s kamarátmi chceli ísť sadnúť na víno alebo na kávu. Občas to bolo naozaj krušné a keď som sa nestihla najesť v menze, doma ma čakali suché rožky.
Nechcem však pôsobiť, že som žila ako úplná chuderka – toto je občas každodenná realita väčšiny z nás, čo študujeme. Moji rodičia by mi, samozrejme, peniaze dali, ale mala som pocit, že sa chcem naozaj osamostatniť a nejako to zvládnuť. A myslím, že sa mi to aj podarilo – naučilo ma to trochu postaviť sa na vlastné nohy.
Inak sa však môj život výrazne nezmenil – stále chodím do školy rovnako ako predtým, priatelia sú tí istí ľudia, len mám teraz viac času na štúdium, kamarátov, viacej cestujem a mám o niečo lepší životný štandard. No nezačala som každý deň po škole chodiť míňať peniaze na luxusné ulice. (smiech)
Keď si išla na svoj prvý „job“ – čo si vtedy cítila? Strach, vzrušenie, slobodu…?
Bola to strašná náhoda… Počula som, že jedna baba, ktorá u nás študuje vo vyššom ročníku, sa živí ako spoločníčka. A začalo mi to vŕtať v hlave, hoci sa s ňou v podstate vôbec nepoznám a možno som ju dvakrát stretla na chodbe. Bolo to v období, keď som neustále bežala zo školy na brigádu, prvý semester bol brutálny a bola som zo všetkého strašne vyčerpaná.
Ako mi to vŕtalo hlavou, povedala som si, že si o tom niečo zistím. Vtedy som ešte nemala plán, že s tým začnem, skôr ma to iba zaujímalo. Takže som začala googliť – prehľadávala som rôzne pofidérne diskusné fóra, kde dievčatá anonymne písali, že sa tým živia a opisovali svoje skúsenosti. Popravde, zaujalo ma to.
Som dosť analytický typ, takže som nad tým premýšľala asi týždeň, až som dospela k záveru, že by som to mohla skúsiť. Mám rada sex, som mladá a slobodná, mohlo by to byť zábavné. Plus peniaze. Vtedy som netušila, koľko sa dá zarobiť, tak som si hovorila, že keby som dostala 200 eur za noc, bol by to top.
Rozhodnutie teda padlo, ale nevedela som, čo ďalej. Zase som googlila – našla som rôzne agentúry, priváty, kluby… Bolo toho strašne veľa a nevedela som sa v tom zorientovať. Ako prvé som skúsila napísať e-mail jednej agentúre, ktorá na webe vyzerala super – bolo to hrozne trápne, lebo som netušila, čo im napísať. Ako sa asi píše motivačný list na pozíciu spoločníčky? (smiech)
Nakoniec ani nebol potrebný, jediné, o čo sa zaujímali, boli moje fotky. Dohodli sme si osobné stretnutie, kde mi majiteľka agentúry povedala, že so všetkými klientmi sa musím bozkávať a mať orálny sex bez kondómu. Takže sme sa rozlúčili.
Nakoniec som si porovnala priváty a väčšie kluby a vyšlo mi, že najlepšie bude ísť do veľkého klubu. U nás sú tri hlavné – Darling, Sauna a Showpark. Vybrala som si Showpark s tým, že vyskúšam všetky tri a keď to nevyjde, zatvorím túto kapitolu a vrátim sa k práci za 7 eur na hodinu. Napísala som e-mail do Showparku a za pár hodín mi odpísali s informáciami ohľadom „pohovoru“.
Pamätám si to úplne presne – bol koniec februára, stála som pred Showparkom a hoci nefajčím, hovorila som si, že by som si snáď aj dala cigaretu na nervy. Bola som fakt nervózna, ale rozhodla som sa, že to aspoň skúsim. Pohovor bol v pohode, manažér mi vysvetlil, ako to funguje, všetko mi ukázal a bol veľmi milý.
Hneď v prvých vetách spomenul, že to, čo na izbe budem robiť, za koľko a s kým, je len moja vec. A to najdôležitejšie – nemusím brať každého zákazníka, keď sa mi nebude pozdávať, môžem ho odmietnuť. Bála som sa, že po mne budú chcieť niečo podobné ako v tej agentúre. Toto ma upokojilo a presvedčilo zostať.
Potom som dostala kľúče od izby a mohla som začať. Manažér odišiel, zabuchli sa dvere a ja som tam stála s lodičkami, jednými „sexy“ šatami, pár kondómami, lubrikantom a ústnou vodou, lebo mi prišlo trápne brať si zubnú kefku a pastu. (smiech) A vtedy mi došlo, že vlastne vôbec neviem, čo mám robiť.
Bol to mix adrenalínu, vzrušenia a strachu. Povedala som si, že keď už som tu, aspoň to vyskúšam. Prvý zákazník bol úplne v pohode – Čech. Prišiel a povedal, či by som si mohla obliecť jedno tričko, ktoré priniesol (obyčajné biele tričko s malým nápisom na chrbte) a že sa chce so mnou iba túliť. Takto sme strávili celú hodinu v objatí a ja som za to dostala 240 eur.
Odišiel, ja som sa znovu postavila do dverí a o chvíľu prišiel ďalší zákazník z Mníchova. A ja som zase netušila, čo mám robiť. (smiech) Poslala som ho do sprchy, potom som sa osprchovala ja, začali sme a po štyroch minútach (pamätám si to presne, lebo na izbe visia veľké digitálne hodiny) zahlásil koniec. A ja som dostala ďalších 120 eur. S jedným zákazníkom z prvej noci sme si dokonca vymenili čísla (vtedy som ešte nemala pracovné číslo, tak som mu dala svoje osobné), že sa uvidíme na „eskort“.
Prvá noc mi ubehla strašne rýchlo a nad ránom som zrazu mala v peňaženke tisíc eur a prišlo mi to úplne nereálne. Bola som strašne unavená, ale zároveň hrdá. Pozerala som sa na tie peniaze a vravela si, že je to najlepšia práca na svete.
Čakala som, že možno budem smutná alebo že to vôbec nedám a utečiem, ale bolo to v pohode. Išla som potom za manažérom a povedala mu, že by som chcela prísť znova. A tak som tam ostala.
Aký je finančný rozdiel medzi tvojou prácou spoločníčky a tým, čo by si zarobila ako bežná brigádnička? Koľko približne zarábaš za mesiac a aké máš v tomto skúsenosti?
Možno si si všimla, že presne nehovorím, kde som predtým pracovala – mám za sebou veľa rôznych brigád, jednorazových akcií typu ochutnávky, doučovania detí na základnej… Takže veľmi v skratke – pri normálnych brigádach som vedela zarobiť okolo 600 eur mesačne a venovala som im fakt veľa času.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aká bola jej prvá práca v nočnom klube.
- Ako sa po tom cítila a či to ľutovala.
- Koľko si dokáže zarobiť.
- Aké má ciele a či s prácou spoločníčky plánuje pokračovať aj po štúdiu.
- Ako vyzerá jej bežný deň.
- Prečo by svojim deťom povedala o jej minulosti, ak by ich niekedy mala.
