Pripomeňte si 10 sekvencií formujúcich nielen akčný žáner.
V našom nedávnom výbere akčných scén, ktoré otriasli svetom, sa ani zďaleka nedostalo na všetky. Preto prichádzame s pokračovaním a prinášame vám ďalšiu desiatku nezabudnuteľných sekvencií, formujúcich (nielen) akčný žáner.
Ben Hur (réžia: William Wyler, 1959)
Preteky koňských záprahov
11 Oscarmi ovenčená klasika má mnoho nezabudnuteľných momentov. História si však bude najviac pamätať strhujúce preteky koňských záprahov.
Ako bolo v Hollywoode dobrým zvykom, nerežíroval ju samotný Wyler, ale špecialisti. Konkrétne Yakima Canutt a Andrew Marton so svojimi asistentmi. Jedným z nich bola aj začínajúca legenda Sergio Leone.
Epická scéna zožrala takmer štvrtinu celkového rozpočtu a točila sa dlhých desať týždňov. Snímala sa bez zvuku a bolo natočené obrovské množstvo materiálu. Pomerovo sa z každých 4 minút využila jediná sekunda.
Námaha však stála za to. Jej tempo, veľkoleposť a nápaditosť dokáže vyraziť dych aj po takmer šiestich dekádach. Skrátka 11 minút nefalšovanej filmovej nádhery.
Divoká banda (Wild Bunch, réžia: Sam Peckinpah, 1969)
Prestrelka v Bloody Porch
Divoká banda nepatrí medzi tradičné westerny. Je drsnejšia, krutejšia a krvavejšia než zvyšok súdobej žánrovej konkurencie. Jej tvorca Sam Peckinpah mal veľmi svojrázny rukopis a toto je jeho najslávnejšia sekvencia.
Štylisticky vám môže pripomenúť krvavé balety Johna Woo. Spomalené zábery, svižný strih a živelnosť, kde sa strieľa na všetko, čo sa hýbe. Chýbajú akurát prehnané akrobatické kúsky.
Toto finálne zúčtovanie sa točilo 12 dní a vystrieľalo sa v ňom okolo 10 tisíc nábojov. Obsahuje 325 strihov za 5 minút, čo je menej než sekunda na jeden záber. Je teda nálepkou na ústa každému, kto tvrdí, že staré filmy sú pomalé. Výnimočné finále výnimočného počinu.
Apokalypsa (Apocalypse Now, réžia: Francis Ford Coppola, 1980)
Nálet na dedinu
Plukovník Kilgore miluje vôňu napalmu skoro z rána, rovnako ako surfovanie. Aby získal dostatočne veľké vlny pre svoju záľubu, neváha vybombardovať vietnamskú osadu.
Za zvukov Wagnerovej Jazdy Valkýr sa strhne masaker a zároveň najslávnejšia scéna tejto nesmrteľnej klasiky. Dokonale zinscenovaná metafora na nezmyselnosť vojny bola takisto mnohokrát sparodovaná.
Takže až v nejakom filme zaznie táto melódia, môžete si byť takmer istí, že sa v zábere objaví niečo lietajúce. A bude to bezpochyby vzdanie úcty Coppolovmu majstrovskému dielu.
Terminátor 2: Deň zúčtovania (Terminator 2: Judgment Day, réžia: James Cameron, 1991)
Naháňačka motorka vs. kamión
Návrat Terminátora bol vo svojej dobe najdrahším filmom histórie. K budovaniu napätia v tejto parádnej naháňačke nepotreboval mimoriadne drahé triky. Tá je totiž nervydrásajúca najmä kvôli svojmu obsahu.
Prenasledovanie vyplašeného, bezbranného dieťaťa na motorke nezastaviteľným vraždiacim strojom v kamióne patrí k najlepším scénam tohto parádneho sci-fi.
Brilantne rytmizovaná (Arnoldova prenasledovacia linka), nastrihaná aj ozvučená scéna patrí k vrcholom akčného žánru. James Cameron proste vie, ako na to.
Jasné nebezpečenstvo (Clear and Present Danger, réžia: Phillip Noyce, 1994)
Útok na kolónu
Občas sa stane, že jedna konkrétna scéna vytiahne celý film o úroveň vyššie. To je aj prípad útoku na agentov CIA v adaptácii Toma Clancyho Jasné nebezpečenstvo.
Originálne vymyslená sekvencia pracuje najmä s pocitom bezvýchodnosti. Uzavretá ulica a na strechách skupina teroristov so silným arzenálom proti kolónii agentov, ale bez reálnej šance tento súboj vyhrať.
Mrazivá, na taktike založená scéna je doteraz premietaná pri výcviku amerických vládnych agentov.
Skala (The Rock, réžia: Michael Bay, 1996)
Automobilová naháňačka
Slávny akčňák znamenal pre Michaela Baya definitívny prechod medzi režisérsku elitu. Z množstva vizuálne oslnivých a adrenalínom nabitých scén najviac zarezonovala naháňačka v uliciach San Francisca.
Vynaliezavé snímanie, nadhľad, bayovská dynamika a najmä množstvo prekážok na ceste spôsobili, že sa táto sekvencia zaradila po boku legiend, ako Bullitov prípad alebo Francúzska spojka.
Pracuje totiž s rovnakými postupmi, no obaľuje ich do (vtedy) modernej formy.
Old Boy (réžia: Park Chan-wook, 2003)
Bitka v chodbe
Kórejská kultovka obsahuje viacero nezabudnuteľných scén. Okrem jedenia chobotnice či rezania jazyka spôsobila najviac rozruchu práve táto pasáž.
Útek hlavného hrdinu nepredstavuje žiadnu choreografickú eleganciu. Naopak, je ukážkou zúfalstva a chaosu. To však neznamená, že nie je dokonale prepracovaná. Čerešničkou na torte je však jej snímanie.
Dlhý, neprerušovaný záber je postavený (na podobné scény) v neobvyklom rakurze a necháva naplno vyznieť brutalitu, odhodlanie aj únavu oboch strán. Lahôdková je takisto minimalistická, no osudová hudba.
Trója (Troy, réžia: Wolfgang Petersen, 2004)
Súboj Hektor vs. Achilles
Adaptácia Homerovej Illiady bola v čase premiéry jedným z najväčších a najepickejších filmov histórie. Strety obrovských armád boli síce mimoriadne efektné, no najslávnejšou a najadrenalínovejšou scénou je paradoxne komorný súboj jeden na jedného.
Napätie je v ňom vybudované najmä v kontexte deja, pretože Hektor aj Achilles majú divácke sympatie a živý z ich súboja môže vyjsť iba jeden. Choreograf scény sa však pochlapil a vymyslel úžasný stret dvoch osobností, techník a bojových prístupov.
Skvelé tempo takisto dodáva takisto minimalistická Hornerova hudba, ktorá bola v Director's Cute nepochopiteľne nahradená Elfmanovou kompozíciou pre Planétu opíc.
Potomkovia ľudí (Children of Men, réžia: Alfonso Cuarón, 2006)
Prechod mestom
Post-apokalyptickej pecke sa v kinách nedarilo podľa očakávaní, no táto pasáž sa už dávno stihla zapísať do histórie. Prechod Clivea Owena bojovou zónou je totiž nezabudnuteľný.
Práca s mizanscénou a choreografiou berie dych aj pri opakovanom zhliadnutí. Mexické duo Cuarón/Lubezki tu definitívne presadili trend dlhých neprerušovaných záberov a tí, čo im netlieskali, ich aspoň napodobňovali.
Nejde však o žiadnu samoúčelnú exhibíciu. Forma poslúžila obsahu a scéna má aj očakávaný dramatický efekt. Skutočne sa ocitáme v strede bojovej vravy a pocity hrdinu sa dokonale prenášajú na diváka. Obdivuhodný kúsok s množstvom nasledovateľov.
Kingsman: Tajná služba (Kingsman: The Secret Service, réžia: Matthew Vaughn, 2014)
Masaker v kostole
Vaughn dokáže korčuľovať medzi brutalitou, humorom a politickou nekorektnosťou mimoriadne zručne. Veľmi často počas jedinej scény. Masaker v kostole je toho dokonalou ukážkou.
Chaos tu je dokonale prehľadný, z charakterového herca Colina Firtha sa tu stáva akčný boh a moment šoku funguje dokonale. To všetko v dlhých, zrýchlených záberoch, podkreslených veselou hudbou.
Podobný prístup zvolil už pri Kick-Ass, no v jednotke Kingsmanov to funguje ešte lepšie. Neviete, či sa máte smiať, zakrývať si oči alebo byť očarení majstrovstvom tvorcov. Tomu sa hovorí genialita.
Ktorú z vymenovaných sekvencií máte najradšej nám môžete napísať v diskusii.
