Správne načasovanie spánku a vstávania netreba podceňovať.
Naše pomyselné biologické hodiny usmerňujú, ako veľmi sa stupňuje naša aktivita v ranných či poobedných hodinách. Každý človek preferuje rozdielne možnosti, ak niekto analyzuje jeho spánkový režim, a tak sa v posledných pár rokoch vedci pustili do zaujímavého výskumu. Štúdia publikovaná v žurnále Chronobiology International sledovala až 433-tisíc ľudí vo veku od 38 do 73 rokov.
Vedci najskôr od ľudí zistili, do ktorej kategórie spánkového režimu by sa zaradili. Na výber dostali štyri skupiny: definitívny ranný typ, umiernený ranný typ, umiernený večerný typ a definitívny večerný typ. Kategórie definovali, či je človek aktívnejší a pracovitejší v ranných hodinách, takže z postele vstáva skoro ráno, alebo si radšej prácu necháva na neskoré nočné hodiny a vstáva neskôr.
Následne ľudí sledovali až po dobu 6 a pol roka, pričom ich zaujímali najmä úmrtia. Do úvahy zobrali aj faktory ako vek, pohlavie, etnicita, fajčenie, socioekonomický status či BMI, a zo štúdie vzišli zaujímavé závery.
Vedci zo získaných dát zistili, že u ľudí obľubujúcich aktivitu najmä vo večerných a nočných hodinách je až o 10 percent pravdepodobnejšia predčasná smrť v porovnaní s rannými vtáčatami. Smrť však nebola jedinou skúmanou oblasťou. Nočné sovy boli v porovnaní s rannými vtáčatami až o 90 percent viac náchylnejšie na vznik psychologických porúch, ba čo viac, o 30 percent viac náchylnejšie na vznik cukrovky.
Štúdia už bližšie neskúmala konkrétne príčiny vzniku jednotlivých porúch a chorôb, ale predpokladajú, že by mohli mať čosi spoločné s núteným nastavením tela na skoré ranné vstávanie, aj keď je organizmus radšej aktívnejší v noci. Profesor Malcolm von Schantz, ktorý sa na štúdii podieľal, dokonca navrhol, aby nočné sovy mohli mať v zamestnaniach upravené pracovné hodiny.
Kľúčovou záležitosťou je udržiavanie synchronizácie našich biologických hodín so slnečným svetlom, a tak by sme mali dávať pozor na viacero faktorov, ak si ich nechceme zbytočne zmiasť. V noci by na nás nemalo svietiť svetlo, do postele by sme mali chodiť v pravidelnom čase a uvedomiť si, že aj odchod do postele si treba správne načasovať.
