Veľkolepý príchod do Bratislavy vie byť príjemný aj nepríjemný.
Do Bratislavy neustále prúdia tisíce ľudí z celého Slovenska. Príležitosti rozvíjať sa po osobnej aj profesionálnej stránke sa s väčšinou slovenských miest nedajú porovnať, a tak som podobnú cestu zvolil aj ja. Pred pár rokmi som odišiel žiť do Bratislavy a aj keď odvtedy prešlo už veľa času, existujú veci, ktoré ma na našom hlavnom meste dodnes prekvapujú a prekvapili ma aj krátko po prvom príchode. Pripomínam, že všetky body sú čisto subjektívne a nevzťahujú sa na každého východniara, ktorý prišiel do Bratislavy.
Hlavná stanica
Začíname najväčším klišé. Ako človek z menšej dediny pri stredne veľkom slovenskom meste som nebol zvyknutý na žiadne pompézne vlakové stanice, ale po príchode do Bratislavy som sa cítil zmätene. O hlavnej stanici som počúval dlhé roky, veď miestni ju prezývajú aj šťanica, a tak som o nej nemal vysokú mienku. Napriek svojej neznalosti Bratislavy som už predtým zopár európskych miest pochodil a pri vystúpení z vlaku som nebol nahnevaný, ale skôr smutný. Naše hlavné mesto nemá reprezentatívnu stanicu, a tak po rokoch neustále počúvam zahraničných turistov, ako sa zmätene pohybujú po priestore, ktorý pripomína zanedbaný obchodný dom spred pár desaťročí.
Všade nájdeš ohavné reklamné plagáty, obchodíky po obvode stanice nemajú žiadny jednoliaty koncept a človek si občas skutočne pripadá ako v skanzene, kde sa zastavil čas. Čakáreň na poschodí ľudí neláka alebo o nej ani len nevedia, a tak sa stanica často zaplní stojacimi ľuďmi, ktorí si nemajú kam sadnúť. Už v mnohých menších slovenských mestách vyzerá stanica ako miesto z 21. storočia, pritom Bratislava ju po desiatkach rokov nedokáže obnoviť. Historická budova stanice je síce krásna, ale ohava rozprestierajúca sa pred ňou robí hlavnému mestu hanbu. A to nehovoriac o tom, že človek sa cíti reprezentatívnejšie, keď navštívi Košice a vystúpi v zrekonštruovanej stanici na úrovni.
Obyčajná rieka Dunaj?
Na prvý pohľad obyčajná rieka. Východniari predsa majú hromadu svojich riek, čo by ich na nej mohlo prekvapiť a zaskočiť? Dunaj je jednoducho riečna tepna Európy, a preto v človeku zanecháva zvláštnu pachuť. Dlhé riečne lode s turistami, ale aj rôzne priemyselné plavidlá prechádzajú Dunajom a dotvárajú atmosféru vibrujúceho hlavného mesta, nad ktorým sa týči hrad. Pre mňa ako východniara bola kedysi Bratislava zanedbateľným mestom, ale výhľad práve z hradu na Dunaj a mosty má svoje obrovské čaro. Ktoré mesto má na vrchu mosta reštauráciu s názvom UFO? Nechytáme sa síce na Prahu či Budapešť, kde majú mosty o trošku vyššiu úroveň, ale pre človeka z malej dediny je pohľad na mosty a široký Dunaj nepoznaným zážitkom.
Jediný obchodný dom IKEA na Slovensku
Určite to znie bizarne, ale aj IKEA má svoje čaro. Nejde pritom o žiadnu platenú reklamu, ale poznám desiatky východniarov, ktorí pri každej návšteve nevynechajú šancu zájsť do IKEA. Obchodný dom tejto značky by si nenašiel nikde inde na Slovensku, a tak býva súčasťou pravidelného rodinného výletu do Bratislavy aj prechádzka cez IKEA, nákup niekoľkých doplnkov do domácnosti a najmä ochutnávka miestnej špeciality. Mäsové guľôčky a najrôznejšie torty chutia v IKEA ešte o čosi lepšie.
Po dobrom jedle stačí zájsť o poschodie nižšie a za 50 centov sa navyše napučiť aj párkom v rožku. Nemôžem preto tvrdiť, že by ma IKEA prekvapila, ako by mal napovedať nadpis, ale môj prvý dojem z nej bol mimoriadne príjemný, a preto sa do nej pravidelne vraciam. O jej popularite svedčí aj plná sekcia s jedlom, v ktorej by si cez víkendy ťažko hľadal voľné miesto. A vieš, koľko zo spokojných rodín prišlo až z východu? Exkluzivita v našom hlavnom meste jej určite pridáva na atraktivite.
Jedlo, pokrmy, gastronómia
Pri predchádzajúcom bode hralo dôležitú úlohu aj jedlo, avšak jedlo si jednoznačne zaslúži svoju vlastnú časť. Aj keď sa kulinárska ponuka v Bratislave nedá porovnávať s ponukou v mnohých mestách na západe Európy, svetovú kuchyňu máš v našom hlavnom meste skutočne ako na dlani. V menších slovenských mestách by si ťažko hľadal mexické, indické či ázijské reštaurácie na úrovni. Predsa len, ak aj človek spúšťa svoj nový podnikateľský zámer a chce na Slovensko priniesť koncept zo zahraničia či reštauráciu z cudzou kuchyňou, najpravdepodobnejšie uspeje práve v Bratislave. A nejde len o dostupnosť rôznych prevádzok.
V Bratislave predsa neexistuje len jedna indická reštaurácia alebo reštaurácia s najlepším burgrom. Ak ťa dnes omrzí chuť jedla z jedného podniku, zajtra môžeš rovnaký pokrm vyskúšať v ďalších troch či piatich reštauráciách. Líšia sa koncepty, líšia sa cenové hladiny a krása spočíva v tom, že si človek môže vždy vybrať podľa svojho gusta. V hlavnom meste sa ľudia neboja otvárať ani reštaurácie a obchody s mimoriadne špecifickým zameraním, takže ak máš dnes chuť na ruské vajce z mliečneho baru ako za socializmu, poslúž si. Ak máš chuť na americkú sladkosť, stačí zájsť za roh.
Autobusy, trolejbusy, električky
Mestská hromadná doprava. Pre rodeného Bratislavčana zrejme bizarný bod, pretože celé svoje detstvo vyrastal medzi trolejbusmi a električkami, ale Slovák z malej dediny a mesta vie zostať očarený. Najmä staré bratislavské električky si svojím špecifickým vzhľadom často vyslúžia viac mojej pozornosti, ako by som im možno chcel dať. Na trolejbusy si po chvíli človek zvykne, ale ak čaká na električku a spoza rohu sa vynorí vozidlo spred pár desiatok rokov, na chvíľu aj zabudne, kam mal namierené.
Nejde však o kritiku vozového parku. Slovenský malomešťan, ktorý vyrastal na miestach, kde mu mestskú hromadnú dopravu prakticky ani nebolo treba, lebo mohol z jedného konca mesta prejsť na druhé za 20 či 30 minút svižnejšej chôdze, dokáže oceniť aj zdanlivo obyčajnú súčasť Bratislavy. Napriek tomu ma neprekvapilo, že Bratislava nemá žiadne metro. Oproti európskym mestám, kde metro funguje, mi nikdy naše hlavné mesto svojím pôdorysom nepripadlo ako mesto, ktoré nutne metro potrebuje na prežitie. Doprava samozrejme často skolabuje, ale metro by zrejme nevyriešilo lusknutím prsta každučkú zápchu. A električky si predsa treba vážiť, pretože voziť sa v retro vozidlách po čoraz modernejšej Bratislave má svoje čaro. Mimochodom, neprítomnosť klimatizácie v mnohých vozidlách MHD nie je v letných mesiacoch príliš praktická.
Bratislavská dostupnosť
Na bod o tom, ako som mohol vo svojom rodnom meste prejsť z jedného konca na druhý za slabú polhodinku síce platí, ale dostupnosť je výborná aj v Bratislave. Netvrdím, že v menšom slovenskom meste človek nedokáže večer vstať z postele a zájsť si do najbližšieho obchodu nakúpiť to, po čom mu srdce piští, ale rozdiel sa objavuje, ak človek vyrastá v dedine.
Obchody by si tam našiel otvorené len do poobedia a pohodlnosť nákupov prakticky neexistuje. Ak človek nemá k dispozícii auto a najbližšiu autobusovú zástavku viac ako 1,5 kilometra od svojho bydliska, ťažko v sebe nájde silu počkať na autobus, odviezť sa do mesta a potom sa s nákupom vrátiť naspäť domov, aby s ním zvládol spomínaného 1,5 kilometra znovu. V Bratislave je dostupnosť vynikajúca aj preto, že nie je taká extrémne rozťahaná ako veľa európskych hlavných miest. V dedine samozrejme nemusí vyrastať a podobné pocity zažívať len východniar, ale mne ako človeku z východu utkvelo práve to.
Bratislava ako brána do sveta
Pri dostupnosti sa ešte chvíľu zdržíme. Zrejme niet divu, že väčšina mladých ľudí chce objavovať svet. Naši rodičia a starí rodičia nemali ani zďaleka podobné možnosti ako dnes máme my, a tak sa za pár eur vieme dostať do celej Európy. Ako človeku z malej dediny na východe pripadalo vždy bizarné, ak niekto rozprával svoje príhody o tom, ako si kúpil letenku a odlietal priamo z Bratislavy.
Na východe by si našiel letisko v Košiciach, ktoré početnosťou pravidelných liniek neohúri a potom letisko v Poprade, odkiaľ si vieš zaletieť do Londýna. Aj preto ma Bratislava očarila práve dostupnosťou a atmosférou vstupnej brány do sveta. Ak nenájdeš potrebný let z Bratislavy, o hodinku odlietaš z viedenského Schwechatu alebo sa hecneš a zájdeš do Budapešti. Samozrejme, aj z východu sa dá dostať do Krakova, ale o rovnakej miere dostupnosti sa hovoriť nedá. Aj keď Bratislava nie je najvýznamnejším mestom v strednej Európe, zrejme práve z toho ťažíme lacné letenky.
Jednoducho množstvo ľudí
Vďaka čomu si Bratislava udržiava svoju atmosféru a nádych? Môžu za to ľudia. Aj ľudia ma v našom hlavnom meste zaskočili. Nenarážam teraz na ich vlastnosti či správanie, ale jednoducho len na ich množstvo. Štatistiky tvrdia, že denne sa v Bratislave pohybuje pokojne aj viac než 700-tisíc ľudí, čo sa prejaví na tom, ako mesto funguje. Ja ako východniar z malej dediny som mal šancu vidieť väčšie množstvo ľudí maximálne na hokejovom zápase.
V meste by si sa len veľmi zriedkavo musel komukoľvek uhýbať a najmä v dedine nebolo na ulici po určitej poobedňajšej hodine ani človiečika. Naopak, v Bratislave život neustále pulzuje. Ak nebývaš na veľmi tichom sídlisku, môžeš vyjsť na ulicu pokojne aj neskoro večer a stretnúť bežcov, ľudí venčiacich svojich psov alebo partie mladých ľudí. Veľké množstvo ľudí dodáva Bratislave nezameniteľnú atmosféru. Momentálne ich nie je príliš veľa, a tak máš stále šancu udržiavať si svoj osobný priestor nedotknutý, ale ak nerád žiješ v tichu a samote, Bratislava by mohla byť príjemným kompromisom.
Naozaj tragické ovzdušie
Napriek všetkým krásam nášho hlavného mesta si ako človek z pokojnej dediny na východe stále naplno nedokážem zvyknúť na vzduch. Prispieva k tomu samozrejme viacero faktorov. Moja rodná hruda neobsahuje ani zďaleka také veľké množstvo priemyselných závodov a áut, a tak je len logické, že je tam vzduch skutočne čistejší. Na druhej strane, Bratislava sa oproti mnohým miestam na východe, ako je aj to moje, nachádza v rozdielnej klimatickej oblasti.
Nesledujem detailné predpovede počasia, ale v Bratislave sa neustále pozastavujem nad tým, ako je v hlavnom meste sparno. Možno ide len o subjektívny pocit, avšak v Bratislave je často oveľa teplejšie a k tomu vlhkejšie ako doma, a tak si na to môj organizmus musí postupne zvykať. O nič lepšie na mňa nepôsobila ani vyššia úroveň smogu, pretože zo začiatku som sa nevedel zbaviť otravného upchatého nosu, kašľa či nádchy.
Bratislavská ohľaduplnosť
Môj záverečný bod by mohol byť kontroverzný. Množstvo východniarov má zrejme s chovaním ľudí v Bratislave rozdielne skúsenosti, lenže ja som zatiaľ nenarazil na výrazne hnusného a drzého človeka. Pred odchodom do hlavného mesta som často počúval, akí su Bratislavčania namyslení a neohľaduplní, ale z mojich osobných skúseností musím povedať, že skôr opak je pravdou.
Netuším, koľko Bratislavčanov, s ktorými sa človek denne dostáva do styku, aj naozaj pochádzajú priamo z Bratislavy. Napriek tomu som nikdy nemal problém so situáciami ako čakanie na priechode pre chodcov či uvoľňovanie miesta pre starších v MHD. Vodiči ma ochotne púšťajú, možno občas aj v situáciách, kedy by mohli radšej prejsť a často si všímam ohľaduplnosť ľudí, ktorí ochotne poradia a urobia aj to, čo by nemuseli a nemajú to nijak prikázané. Samozrejme, ohľaduplnosť sa nedá všeobecne aplikovať na každého obyvateľa Bratislavy.
