Chválený životopisný projekt s Margot Robbie v hlavnej úlohe sa konečne dostal aj do našich kín. Ako sa mu podarilo zachytiť vrcholy a pády americkej športovkyne menom Tonya Harding?
V tohtoročnej oscarovej sezóne sa urodilo veľké množstvo viac či menej výrazných a zároveň aj žánrovo odlišných životopisných počinov, ktoré do určitej miery čerpali zo skutočných udalostí. A zatiaľ čo zopár z nich sme mali možnosť vidieť už koncom minulého roka/začiatkom tohto roka, niekoľko ďalších sa na našich strieborných plátnach ešte len predstaví.
No a jedným takým filmom je aj sľubná športová dráma s názvom I, Tonya, ktorá práve vstupuje do tuzemských kín. Prvé reakcie zahraničných kritikov nešetrili chválou a snímke dokonca veštili aj nejaké tie ocenenia, takže očakávania boli z našej strany rozhodne namieste.
Ako už napovedá názov filmu, príbeh sa sústredí na život krasokorčuliarky menom Tonya Harding (Margot Robbie), ktorú si aj napriek jej obrovskému talentu celý svet zapamätal najmä vďaka spojeniu s jedným z najväčších škandálov v moderných športových dejinách. Tonya si totiž v roku 1994 mala za pomoci svojho ex-manžela Jeffa Gilloolyho (Sebastian Stan) a bodyguarda Shawna najať istého Shanea Stanta, aby eliminoval Nancy Kerrigan, Hardingovej kolegyňu a rivalku z amerického krasokorčuliarskeho tímu.
Stant mal Nancy zlomiť pravú nohu, čo sa mu však nepodarilo. Po útoku mala ale vážne zranenú stehennú kosť, kvôli čomu bola Kerrigan nútená odstúpiť zo súťaže, ktorú Tonya vyhrala a zabezpečila si tak postup na olympijské hry.
Jeden by si pomyslel, že tento divoký príbeh znie až príliš bizarne a neuveriteľne na to, aby bol pravdivý. Snímka je však naozaj založená na skutočnosti, pričom si dovolím tvrdiť, že ak by sme sa aj filmovej adaptácie nedočkali teraz, tak by sa látky kvôli jej nemalému potenciálu s veľkou pravdepodobnosťou chopili iní tvorcovia niekedy inokedy.
Je ale skvelé, že nám projekt dodali práve režisér Craig Gillespie a scenárista Steven Rogers (podobnosť so známym komiksovým patriotom s obrovským frisbee je čisto náhodná), ktorí sa rozhodli pre pomerne originálny a menej tradičný koncept.
I, Tonya je totiž veľmi sviežo natočeným filmom s dobrým tempom, vďaka ktorému nenudí ani v priebehu svojej, pre niekoho dozaista dlhej, dvojhodinej stopáže. No a čo sa tej vyššie spomínanej originality týka, tá tkvie v tom, že snímka do príbehu vsúva isté prvky dokumentu, a to v podobe akýchsi dokumentárnych rozhovor s hlavnými protagonistami.
Tí sa vyjadrujú nielen na tému šokujúceho incidentu v súvislosti s Nancy Kerrigan, ale rozprávajú aj o svojich predchádzajúcich rokoch života, pričom každý interpretuje pravdu inak. Navyše, postavy občas búrajú štvrtú stenu a prihovárajú sa priamo divákovi aj mimo dokumentárnych medailónikov.
Aj vďaka tomuto štýlu rozprávania sa zo snímky nakoniec nestala iba obyčajná a nezáživná biografická dráma, ale nesmierne podarená záležitosť s prekvapivou porciou humorného, ba miestami až čierno-humorného nadhľadu.
Príbeh je v rámci žánrového zaradenia predsa len ladený viac do komédie než do drámy, čo mu dovoľuje predstaviť hneď niekoľko zvláštnych postáv na čele so samotnou Tonyou a obaliť ich ťažké, miestami dokonca až smutné životné príbehy dávkou vtipnu. No snímka si tým zároveň aj tak trochu podráža vlastné nohy.
V druhej polovici totiž dôjde k vyšetrovaniu napadnutej krasokorčuliarky Nancy a z odľahčenejšieho tónu akoby začalo postupne ubúdať. Snímka sa teda neskôr pokúšala pridať na dráme, v spojení s predchádzajúcimi udalosťami to však nefungovalo tak presvedčivo, ako by si možno tvorcovia pôvodne predstavovali.
Vo výsledku tak I, Tonya nie je ani dostatočne vážne, ani vyslovene komediálne. Možno by tento životopisný film viac fungoval, ak by z neho bola čistokrvná čierna komédia, to sa však asi nikdy nedozvieme. Nič to ale nemení na skutočnosti, že snímka dokáže v mnohom zaujať a pobaviť (aj keď som mal zopárkrát problém s trochu nevhodne zvoleným humorom).
No vďaka veľmi slušne vykreslenej retro atmosfére a výborne zvolenej hudbe sa na film aj naozaj dobre pozerá. A vôbec, I Tonya je z technického hľadiska celkovo kvalitne natočenou záležitosťou, čo dokazuje aj nedávna oscarová nominácia za najlepší strih. Snímka však už začiatkom marca zabojuje o vytúžené zlaté sošky ešte v ďalších dvoch kategóriách, pretože pozornosti Akadémie rozhodne neunikli ani skvelé výkony hereckého osadenstva.
Okrem vynikajúcej Margot Robbie v hlavnej úlohe sa poriadne blysla aj matka titulnej postavy v podaní famóznej Allison Janney, ktorá má podľa môjho skromného názoru najväčšiu šancu premeniť svoju nomináciu v kategórii za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe a obhájiť tak výhru z januárového udeľovania Zlatých glóbusov.
Čo teda dodať na záver? Nuž, I, Tonya je svižne spracovaným, veľmi dobre zahraným a nadmieru podareným počinom, ktorý sa ani napriek niekoľkým chybičkám krásy rozhodne nestratí v konkurencii ostatných životopisných filmov zaoberajúcich sa športovou témou.
Jednoducho povedané, snímka s nadhľadom a vtipom zobrazuje vrcholy aj pády excentrickej americkej krasokorčuliarky a ponúka originálny pohľad na kľúčové momenty jej života či kariéry. No a pokiaľ vám je blízky čierny humor, nepohrdnete adaptáciou zaujímavých skutočných udalostí a dáte šancu akémukoľvek druhu športu, návštevou kina určite neurobíte krok vedľa. 8/10
