Pravidlá, ktorým mnoho z nás verí, no v skutočnosti vôbec neexistujú.
Aj napriek tomu, že ich mnoho ľudí vníma ako prehrotenú buzeráciu, bez zákonov by sa naša spoločnosť bezpochyby rozpadla a každý by si mohol robiť, čo by chcel. To sa niekomu na prvý pohľad môže zdať ako úžasná predstava, v skutočnosti by sa však našej spoločnosti rozpadli akékoľvek pravidlá i hranice a nastala by absolútna anarchia, absolútny chaos. Zákony alebo aspoň nejaké pravidlá sú mimoriadne potrebnou súčasťou akejkoľvek spoločnosti a ľudia to pochopili už tisícky rokov dozadu.
Aj keď máme pocit, že niektoré zákony nás len obmedzujú (čo v konečnom dôsledku nemusí byť zle), stále sú tu nejaké, ktoré nám dávajú len viac a viac voľnosti a mnoho ľudí o nich ani nevie. Práve plno z nás sa riadi akýmisi pravidlami, o ktorých si myslíme, že sú zákony, no v skutočnosti vôbec neexistujú a možno nimi pritom dokonca aj niekto porušuje zákon, ako sa môžeš dozvedieť napríklad v druhom z dnešných príkladov. Tak sa na to poďme vrhnúť.
Po priechode pre chodcov nemusíš vždy chodiť
Priechod pre chodcov je fantastická vec. Autám naznačuje, že týmto miestom často prechádzajú chodci, a tak sa patrí zvýšiť opatrnosť. Aj napriek tomu, že to zákon vyslovene nešpecifikuje a len naznačuje, akonáhle chodec prejaví záujem prejsť cez cestu vstupom na vozovku, auto ho musí pustiť - aspoň tak sa vyjadril policajný viceprezident Ľ. Ábel pre Denník N.
Chodec na priechode musí dávať prednosť električke či vozidlám s modrým majákom. Tiež je na chodcovi, aby usúdil, či je možné bezpečne prejsť. Na priechode sa chodí vpravo, chodci tiež majú chodiť v skupinkách a venovať pozornosť prechádzajúcim autám.
Cestný zákon však v odseku 1 § 53 spomína, že "pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod". Podľa možností ho tak treba vždy rozumne uprednostniť. Tomuto však protirečí iný článok:
Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.
§ 53 Zákona o cestnej premávke, 8/2009 Z.z., ods. 3
Inými slovami, priechod pre chodcov nepredstavuje až takú autoritu, ako by sa mohlo zdať. Pokojne môžeš prejsť aj mimo neho, pokiaľ cez cestu prejdeš najkratšou možnou vzdialenosťou a neobmedzíš prichádzajúce vozidlá.
Za obaly na jedlo netreba platiť
Online portály s donáškami jedla sa tohto neduhu už pomaly zbavujú, no miestne pizzerie, čínske bistrá či vlastne akékoľvek podniky baliace jedlo do bielych plastových obalov si radi účtujú približne 20 centov za zabalenie jedla. To robiť nemôžu.
Bráni im v tom totiž zákon, ktorý tvrdí, že podobné obaly na jedlo majú prevádzky platiť z vlastného vrecka.
Predávajúci je povinný predávať výrobok v hygienicky nezávadných obaloch alebo ho do takých obalov pri predaji baliť, ak to vyžaduje povaha výrobku. Pri samoobslužnom predaji je povinný poskytnúť spotrebiteľovi obalový materiál. Náklady na obalový materiál a zabalenie výrobku uhrádza predávajúci.
§ 17 Zákona o ochrane spotrebiteľa, 250/2007 Z.z., ods. 1
Toto sa týka všetkých možných gastronomických prevádzok. Portál uspesne-podnikanie.sk získal informácie, že sa pokuty pohybujú v stovkách eur a týkajú sa napríklad pizzerií, reštaurácií, predajní, cukrární, bufetov, stánkov a podobne. Ponúkajú aj niekoľko príkladov, na ich webe nájdeš mnoho ďalších:
- Nemenovaná pizzeria dostala pokutu 266 € za to, že si účtovala 40 centov za krabicu na pizzu.
- Predajca živých kaprov dostal pokutu 350 € za to, že si naúčtoval obalový materiál vo výške 17 centov.
- Cukráreň dostala pokutu 150 € za to, že zákazníkovi naúčtovala 0,05 € za papierovú tácku.
- Predajňa sudového vína dostala pokutu 200 € za to, že si naúčtovala 0,17 € za PET fľašu, do ktorej zákazníkovi načapovali víno.
- Cukráreň dostala pokutu 200 € za to, že si účtovala 40 centov za krabicu na zákusky.
Paradoxne, neskôr sa na svojom webe k celej problematike vyjadrila Slovenská obchodná inšpekcia. Podľa ich stanoviska je v poriadku, ak si chce zákazník vziať jedlo so sebou v obale a je vopred informovaný o cene. Vyhlásením však popreli všetky predchádzajúce udelené pokuty a samotný zákon naďalej tvrdí to isté. Zmätočné vyhlásenie inšpekcie tak nemá žiadnu legislatívnu hodnotu.
Občiansky preukaz nemusíš mať pri sebe
Ešte z dôb socializmu si mnoho ľudí myslí, že občiansky preukaz musíš mať stále pri sebe, aby si sa ním mohol v prípade potreby preukázať. Dáva to zmysel, no nie je to celkom pravda. V ani jednom z devätnástich paragrafov zákona starajúceho sa o občianske preukazy sa nespomína, že by si ho mal mať pri sebe.
Zákon je inak pomerne prísny, tvrdí, že ho má mať každý občan Slovenskej republiky nad pätnásť rokov, že ho nemáš falšovať, že keď ho stratíš, máš to nahlásiť a tak podobne. Dozvieš sa aj zaujímavé fakty o tom, ako jediný, kto ti môže odobrať občiansky preukaz, je len štát a ty ho tak nemôžeš dať do záložne, no ani za bar ako zálohu, že si skutočne ideš vybrať hotovosť do bankomatu a ešte sa do podniku vrátiš.
Ani v atypickej časti zákona Priestupky sa nespomínajú sankcie za nenosenie občianskeho pri sebe. Priestupku sa dopustí ten, kto občiansky zničí, upraví, poskytne inému či neohlási škodu. Súhlasiac s naším tvrdením, Zákon o policajnom zbore tiež nevyžaduje, aby sa občan identifikoval občianskym preukazom.
Stačí doklad totožnosti, ktorým je napríklad aj pas. Treba však podotknúť, že pokiaľ ide do ostrého a si napríklad konfrontovaný policajtom, občiansky preukaz môže celý proces výrazne uľahčiť. Radšej ho tak nos stále pri sebe.
Občiansky preukaz je povinný mať každý občan, ktorý dovŕšil pätnásty rok veku a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. - a nič viac. Stačí ho len mať.
§ 2 Zákona o občianskych preukazoch, 224/2006 Z.z., ods. 2
