Mr. Robot prekonal sám seba a priniesol nám veľkú porciu zvratov, nečakaných momentov a odpovedí na otázky.
Nachádzame sa v dobe, kedy sa seriálová tvorba posúva do popredia a svojimi komplexnými príbehmi, dejovými zvratmi a skvelou prácou s postavami nás dokáže ohúriť natoľko, že nám častokrát nestačí a túžime vidieť viac. V obrovskom televíznom kolotoči seriálov sa nachádza aj psychologická dráma s Ramim Malekom v hlavnej úlohe, ktorú, predpokladám, väčšina z vás pozná. Mr. Robot si nás získal už svojou prvou sériou, počas ktorej rozohral hackerskú hru a započal revolúciu. Séria s poradovým číslom dva na latku pritlačila ešte viac, do deja priniesla nové postavy, detailnejšie vysvetlila ich činy a celkovo ešte viac zamiešala karty. Kto by to bol však povedal, že tretia séria toho dokáže oveľa viac a exponenciálne nás posunie na totálne iný level.
Veľa seriálov s narastajúcim počtom sérií stráca na kvalite, avšak Mr. Robot je jednou z mála výnimiek. Tvorcovia sa opäť rozhodli pre desaťdielny formát, vďaka čomu celkový príbeh nepôsobí tak rozťahane, ale sústredí sa na veľké momenty. A tých je naozaj veľa. Ale poďme pekne po poriadku. Do pozerania tretej série sme všetci vstupovali s mnohými nezodpovedanými otázkami, keďže vnímame čisto len Elliotov svet. Jeho postava k nám síce prehovára vďaka štvrtej stene, no stále platí fakt, že činy Mr. Robota ostávajú záhadou. Súboj oboch postáv a Elliotova schizofrénia patria medzi absolútne klenoty tejto show, o čom sme sa presvedčili najmä v piatej a šiestej epizóde. Sam Esmail opäť raz potvrdil, že je majstrom scenáristom a na podnose nám priniesol čisté paranoidné šialenstvo eskalujúce do závratných výšin.
Chaos v E Corpe a jednozáberovky sledujúce hlavné postavy sa zdali byť skutočne pozitívnym prekvapením, a hoci som si sám povedal, že po danej epizóde ma už nič lepšie nebude čakať, mýlil som sa. Tvorcovia ma zasiahli dbaním na gradáciu a postupne vybudovanou nervozitou, pričom sa na príbeh opäť pozreli inou perspektívou a docielili to, že sa divák o jednotlivé postavy bojí. Tie prežívajú rôzne emócie a znova pridávajú na celkovej depresii či pocite neistoty.
Vďaka výborne napísaným sekvenciám sa spoznávame aj s minulosťou hlavných protagonistov a sami sme obeťou emocionálneho útoku, ktorý ponechá naše ústa otvorené po skončení každej epizódy. A najlepšie je na tom to, že každá časť je podaná inak a pritom všetky fungujú na výbornú. Hovoriac o inakosti a majúc na pamäti diel druhej série s Alfom, podaný ako staroamerický sitcom, sme sa v tejto sérii dočkali epizódy natočenej ako film.
Rami Malek zas a znova žiari ako tá najjasnejšia hviezda a je radosť pozerať sa naňho. Pôsobí až neuveriteľne autenticky a podobne sú na tom aj ostatné postavy v podaní hercov, ako Christian Slater, Carly Chaikin, Martin Wallström či Portia Doubleday. K seriálu sa pripojil aj Bobby Cannavale v úlohe tajomného Irwinga, ktorý opäť trochu komplikuje vzťahy medzi jednotlivými postavami. Pochváliť však treba aj technickú stránku seriálu. Praktické efekty v spojitosti s ladnou a dobre zasadenou kamerou pomáhajú vybudovať atmosféru, pričom hra so svetlami a práca s farbami sú už len čerešničkou na torte. Fanúšikovia hudby z konca minulého storočia si taktiež prídu na svoje. A aj keď sa na tretiu sériu pozerám ako na celok, nemám absolútne čo vytknúť.
Mr. Robot má v každej sérii skvelý potenciál zakončiť rozohranú hru veľkolepým a mrazivým finále. Desiata epizóda mi spôsobila poriadne zimomriavky, nervy a uzavrela jednotlivé otázky, na ktoré sme všetci dlho hľadali odpoveď. Veď uznajte so mnou - postavy stáli na veľmi krehkom ľade a stať sa mohlo prakticky hocičo. Nepredvídateľný svet Elliota je tak zasa trochu jasnejší, avšak dvere sú stále otvorené. Čaká nás toho totiž ešte oveľa viac. V tretej sérii niet jedinej nepodstatnej či nudnej postavy, dejových dier ani vaty. Príbeh sa aj ďalej uberá tým správnym smerom a ostáva neustále strhujúci a tajomný. Neostáva nám nič iné, než sa tešiť na štvrtú sériu. 10/10
