Neobjavený kút Slovenska, o ktorom vie len málo ľudí.
Drvivá väčšina Slovákov vie, že stredom Európy sa môže pochváliť pomník v obci Kremnické Bane, a to aj napriek tomu, že je celá téma mimoriadne sporná. Len málo Slovákov však vie, kde sa nachádza stred našej malebnej krajiny, čo je naozaj škoda, pretože ide o jednu z najkrajších oblastí celého Slovenska. Ak však očakávaš miesto, kam sa dovezieš autom, si na omyle, pretože stred Slovenska dá poriadne zabrať aj tým najvytrvalejším.
Reč je o obrovskom skalnom brale, ktoré tvorí samotnú špičku vrcholu Hrb vysokého 1255 metrov nad morom. Hrb však nie je tak celkom vrchom sám o sebe a v podstate tvorí len vyvýšeninu na jednej strane omnoho rozľahlejšieho kopca menom Vepor, ktorý je o pár desiatok metrov vyšší. Tento geologický útvar tvorí severnú časť masívneho sopečného pohoria Poľana, ktoré je našou najväčšou sopkou, a práve na vrchu tohto brala sa nachádza menšia čistinka, ktorá je oficiálne vyhlásená za stred Slovenska.
Tri vrcholy na ľavej strane, Hrb je úplne vľavo, Vepor úplne vpravo
Sivé skalné bralo na vrchole Hrbu dosahuje miestami výšku až obdivuhodných 40 metrov. Les v jeho okolí pokračuje aj na samotnom brale pokrytom vrstvou zeminy a zo samotného vrcholu je úžasný výhľad prakticky každým smerom. Každý, kto sa odhodlá na náročný výstup, je odmenený úchvatným pohľadom na končeky Nízkych i Vysokých Tatier, Kremnických vrchov, Veľkej Fatry či blízkych vrchov v okolí.
Na vrchol vedie červená turistická značka z Chaty pod Hrbom, rozprávkovej stavby ponúkajúcej rekreačné pobyty v lone prírody. Tá je od najbližšej civilizácie stále poriadne ďaleko, no aj napriek tomu je stále rušná, a to aj skrz fakt, že ani Kofola, ani pivo nie sú čapované. Obrovské turistické rázcestie totiž ponúka atrakcie v každom smere a ľahko tu stretneš rodiny, mladých ľudí so stanmi či ostrieľaných Horehroncov, ktorí sa z nudy vydali prespať zopár nocí v divočine len s kabátom, nožom, puškou, krabičkou zápaliek, fľašou domácej borovičky a spoliehajú sa na to, že si niečo ulovia s brokovnicou.
Z chaty je to na vrchol Hrbu asi pätnásť minút nepríjemným stúpaním, no už po dvoch minútach pocítiš rozdiel v okolí. Celý vrchol a aj úpätie Hrbu totiž spadá do rezervácie Ľubietovský Vepor. Tá sa snaží chrániť jedľové bučiny v smrekovom obklopení v oblasti, ktorá je inak pod vládou poľnohospodárstva. Celé okolie v podstate tvoria vrchy s hustými lesmi alebo obrábané pôdy a polia na úpätiach samotných vrchov. Rezervácia však dáva úplný zmysel. Obrovské časti pohoria Poľany majú charakter pralesa a plno zo stromov žilo ešte predtým, než Kolumbus objavil Ameriku. Takéto nedotknuté oblasti sú populárne pre vlkov, medveďov, rysov i vzácne vtáctvo a v noci to tam zvieratami naozaj žije.
Na Chatu pod Hrbom vedie obrovské množstvo cyklotrás a turistických značiek, do najbližšej obce však musíš jednu nasledovať aj niekoľko hodín. Či už skončíš v dedine menom Ľubietová alebo Strelníky, ocitneš sa v pravej horehronskej obci s jednými potravinami, kostolom a dvomi krčmami, kde končí asfaltka a životná úroveň by mohla byť aj lepšia. Veľké množstvo ľudí trávi celé dni na salašoch s ovcami, iní si zarábajú na pracovných miestach, ktoré vytvorí samotná obec. Nezamestnanosť tu je povážlivá, no najväčšia časť aj tak dochádza za prácou i zábavou do Banskej Bystrice.
Stred Slovenska, no vlastne i samotná Poľana, je presne to miesto, kde chceš s partiou v lese stráviť pár dní v stane len s instantnými polievkami a alkoholom. V niektorých oblastiach totiž doslova nie je nikto a pritom sú stále len hodinu alebo dve od najbližšej dediny s asfaltkou a autobusom. A dôvod je jednoduchý. Hneď za povodím Hronu sa totiž nachádzajú Nízke Tatry, ktoré na prvý pohľad predstavujú omnoho lákavejší turistický cieľ aj spolu s Jasnou či Ďumbierom. Ak však hľadáš neobjavený poklad a nízke ceny alkoholu, vydaj sa do samotného srdca Slovenska.
