Ľudským prístupom chcú väznice spraviť z kriminálnikov lepších ľudí a pripraviť ich na opätovné začlenenie do spoločnosti.
Väzenia nepatria k prívetivým, príjemným ani pekným miestam, no česť výnimkám. Pribúda zariadení, kde k zločincom zaujali celkom iný prístup. Súčasťou toho je aj relatívny luxus a izby, ktoré niekedy vyzerajú lepšie ako typické slovenské študentské internáty.
Medzi takéto väznice sa už zopár rokov zaraďuje aj tá v nórskom meste Halden. Aj napriek tomu, že sa o nej hovorí ako o najhumánnejšej väznici na svete, charaterizuje ju prísna ostraha. Nečudo, veď si tam svoje tresty odpykávajú aj vrahovia či pedofili. Paradoxom je však to, že napriek štatútu väzenia s maximálnou ostrahou tu nie sú zavedené žiadne špeciálne bezpečnostné opatrenia. Avšak skôr z pohľadu samotných väzňov a priestorov, v ktorých sa pohybujú. Od vonkajšieho sveta je väzenie chránené dômyselným spôsobom, napríklad bezpečnostným sklom a oceľovo-betónovou stenou.
Ide o druhé najväčšie väzenie v Nórsku a pozornosť pravidelne púta vďaka tomu, čo všetko v ňom môžu trestanci robiť. Od samotného začiatku bolo hlavným zameraním rehablititácia jeho obyvateľov a to, aby sa cítili ako súčasť spoločnosti. Hlavným dôvodom je, aby boli trestanci po opustení múrov väznice rehabilitovaní a nie nahnevaní na celý svet. Pre spoločnosť, kde sa raz väzni vrátia, je to skrátka lepšie. Preto je cieľom stierať rozdiely medzi životom vonku a v base.
Okrem toho sa v Haldene môžu väzni nerušene venovať športu či hudbe i komunikovať s neozbrojenými zamestnancami. Cieľom bolo totiž vytvoriť zmysel pre komunitu a priateľské vzťahy medzi väzňami a strážou.
Pre nórsky väzenský systém je totiž veľmi dôležité udržiavať koncept normálnosti. Väznica Halden je v tomto prípade vlajkovou loďou nórskeho justičného systému. Namiesto trestania sa totiž zameriava skôr na spomínanú rehabilitáciu. A vyzerá to tak, že takýto prístup k trestancom prináša ovocie. Kriminalita i počet väznov sú totiž v Nórsku mimoriadne nízke, napríklad v porovnaní s USA až desaťnásobne. Nízka je aj miera recidívy po odsedení si trestu. Ani napriek humánnemu prístupu sa do väzníc bývalí trestanci už nechcú viac vrátiť.
Ale nórska väznica nie je jediná, ktorá volí podobný prístup. Inšpiratívnym trendom sa v ľudkejšom prístupe k odsúdencom stali aj hodiny jogy, tie si obľubujú nielen ženské trestankyne, ale aj muži. No keď sme pri ženách, tie z predtým obávanej ženskej väznice v Nairobi priam plakali od šťastia, keď sa dozvedeli, že sa môžu príhlásiť na intenzívny kurz jogy. Väčšina z nich neváhala ani chvíľu. Nešlo však len o príležitosť netráviť dni jednotvárnym a pochmúrnym spôsobom, ale robiť niečo pre zveľadenie tela i ducha. Vedenie v tom vidí možnosť nápravy trestankýň a presne o to ide. Panovať a trestať totiž nemusí vždy vyjsť na úžitok.
Moderná spoločnosť nachádza nové a efektívnejšie spôsoby, ako si poradiť s kriminálnikmi a prevychovať ich. Aj pre nich je totiž pocit, že niekto má snahu pripraviť ich na opätové začlenenie sa do spoločnosti, motiváciou chovať sa lepšie a nevyvolávať zbytočné konflikty.
