Nie každého pokračovanie úžasného sci-fi od Jamesa Gunna potešilo.
A vlastne sa mi to ani nepíše ťažko. Marvel mám rád, lepšie povedané, bavia ma postavy a už nejaký ten rok som v štádiu, kedy ma viac baví diskutovať o nich a prichádzať s rôznymi teóriami, než sledovať samotné filmy. Ono si tam toho veľakrát ani veľmi nie je čo užívať, takže prípadná kritika im vôbec neuškodí. Síce sa teším na Black Panthera a Thora od Waititiho, zvyšok 3. Fázy ma však akosi necháva chladným. Spidery ma zatiaľ neohúril, Strange bol doslova a do písmena fajn (a zrejme nič viac), z komentárov o silnej a nezávislej hrdinke Captain Marvel sa mi dvíha žalúdok už teraz (upozorňovať divákov tri roky pred premiérou, aký bude ich film iný a že konečne ukáže silu ženských postáv, pričom s nimi mohlo pracovať už 10 rokov dozadu, je dosť pokrytecké), no a o Infinity War má starosti azda každý zdravo zmýšľajúci divák na planéte.
Tých postáv bude jednoducho neúrekom. Nedá sa očakávať, že by sa nejaká niekam posunula a už teraz nám je jasné, že okrem digi bordelu to bude bordel doslovný. Ešte šťastie, že to točia nesmierne talentovaní bratia Russovci, pod Whedonom by to zrejme dopadlo katastrofálne.
Aj preto som sa tešil na Jamesa Gunna a jeho Strážcov galaxie 2. Ešte predtým vás však upozorním, že sa v článku budem opierať o udalosti z filmu, takže... spoileryyy. Gunn totiž do svojho filmu preniesol svoj rukopis azda najviac z celého MCU, čo je viditeľné najmä kvôli jeho osobitému štýlu, nápadom a vizuálu. Nikto mu to nemal za zlé, keďže Guardians of the Galaxy sú stále medzi tromi najlepšími MCU filmami. Od sequelu sa teda logicky očakávalo viac. Bohužiaľ, to je asi aj tak všetko, čo sme dostali. Viac všetkého, menej toho potrebného. Kolega jake bol spokojnejší, no čím ďalej nad najnovšou marvelovkou uvažujem, tým viac chýb v nej nachádzam a už teraz viem, že si ju druhýkrát nepozriem.
Žiadna údernosť ani uveriteľný klimax s potrebnou dávkou dramatickosti. Hrdinovia v závere bojujú na Egovej planéte proti bezcharakterným a bezpohlavným Sovereignom (pokojne by ste ich mohli nahradiť Ultronovými robotmi a rozdiel by ste asi nezistili) a Egovi samotnému. Ťažko povedať, či aj to je dôvod, prečo Gunn finálny akt viac nezdramatizoval, v každom prípade len čakáte, ako tím porazí nevýrazného zloducha a posunie sa ďalej. Najviac si z neho pamätám cameo Hasselhoffa a nádhernú digitálnu premenu z kostí na človeka. Za to a mnohé ďalšie CGI si VFX tím zaslúži nemalú dávku potlesku. Nakoniec, vizuálu naozaj nemám čo vytknúť.
Dej je navyše predvídateľný, keďže okrem Ayeshi je jedinou novou záhadnou postavou Ego, veľmi rýchlo vám dopne, kto bude záporákom. Ten sa už tradične odbaví veľmi rýchlo (aspoň stihne svojmu synovi ozrejmiť jeho pôvod), čo je možno trochu škoda, keďže bol o niečo lepší než predošlí záporáci z MCU. Chcelo by to skutočne osobné a hlbšie motivácie, ktoré by divákovi pomohli lepšie pochopiť jeho činy a trochu mu aj fandiť. Ak vo vás totiž záporák nevzbudí žiadne sympatie, viete, že pozeráte Marvelovku funguje len ako nástroj posúvajúci dej. Je to síce cool postava, bohužiaľ, nedostatočne využitá a spracovaná.
Peter Quill je teda sčasti Celestial, ale o tom až v ďalšom článku. Možno je ale zbytočné venovať sa jeho možným schopnostiam. Veď aj milióny rokov žijúci Celestial, boh vo vesmíre, je nič oproti trápnej Mantis. Celá linka okolo Celestials je bohužiaľ nedomyslená a z môjho pohľadu aj absolútne nefunkčná. Logických priepastí a facepalmových momentov je tu bohuiaľ viac. Úplná zbytočnosť novej ženskej členky tímu už vyvrcholila len jej nepochopiteľnou výhrou nad bohom vesmíru, čo je však horšie, je fakt, že ju uvidíme aj v ďalších častiach. Nevadila mi však len ona.
Celé posolstvo tohto pokračovania som akosi z hľadiska dejovej kostry nedokázal rešpektovať ako dostatočné. Postavy sa kvôli prihlúplemu scenáru vôbec nikam neposunuli. Zatiaľ čo kolega pepo stále hovorí o seriálovom vizuáli MCU (stále poriadne nechápem, čo tým myslí), seriálový formát obsahu a jeho dávkovania nikdy nebol viac prítomnejší a citeľnejší. Dvojka len rozohráva hru pre budúcnosť vesmírneho MCU a jediná podstatná vec z nej je odhalenie Star-Lordovho pôvodu (a keďže už bolo načrtnuté v jednotke, pokojne by nám stačil aj komiks a filmy by sa tak mohli venovať niečomu lákavejšiemu).
Niekto môže namietať a tvrdiť, že zameranie na "rodinu", city a vzťahy medzi postavami bolo kľúčové, mne to však prišlo nesmierne umelé a infantilné. Vzťah Rocketa a Yondu je ešte pochopiteľný, avšak to, čo sa dialo najmä v závere medzi Quillom a Yondum je totálne na smiech. To si za 20 rokov Peter neuvedomil, čo pre neho Yondu znamená a naopak? To musel zomrieť, aby James Gunn mohol divákom ako detičkám v škôlke vysvetliť, že si Yondu od začiatku k chlapcovi budoval rodičovský vzťah? Príšerne vypointované odhalenia a hranie na emócie na mňa vôbec nefungovali. Zabiť jednu z najlepších postáv oboch častí úplne nezmyselným spôsobom ma taktiež vôbec nepotešilo.
Existuje xy možností, ako by prežili obaja. Stačilo by však, aby sa Drax po odnesení Mantis vrátil naspäť na planétu, na čo mal viac než dosť času, ale tá smrť jednoducho musela prísť a Gunn sa neobťažoval napísať ju inteligentnejšie. Množstvo vecí sa v tomto filme stane, lebo to tak James Gunn proste chcel a je jedno, že väčšina z nich ani nedáva zmysel a ak áno, je hlúpo podaná v trápnych dialógoch. Miestami to na mňa pôsobilo dojmom, akoby režisér cítil potrebu ťahať svojich divákov po celý čas za ručičky.
Párikovanie postáv na mňa nepôsobilo prirodzeným dojmom, naopak, niektoré mi prišli dosť zbytočné a nasilu tlačené. Absolútne nechápem prítomnosť Nebuly a jej, bohužiaľ, debilného príbehu o tom, ako cestovala cez celú galaxiu, len aby mohla vyhrať nad svojou sestrou (no ona vlastne nevyhrala, ale nechámu ju predsa v tom, snáď nám už vďaka tomu dá do budúcna pokoj... tak nedá, keďže bude aj v Infinity War...). Vysvetlenie jej motivácií je nedostatočné a jej činy prehnané. Bohužiaľ, nie je to iba jej problém. Takmer žiadna postava (nie všetky) neoplýva hĺbkou či emotívnymi motiváciami, ktoré ju ženú vpred. Klišé je obalené ďalším klišé a okrem Draxových vtipov mi už Strážci vlastne ani nemajú čo ponúknuť.
Vrátane Baby Groota, ktorý mal radšej vyrásť a predviesť pár pekných akčných scén ako v jednotke. Mal síce fajn scénu s hľadaním Yonduovej plutvy a všeobecne bol zlatý (Gunn to teda neprehnal, palec hore), niečo mi však pri ňom chýbalo. Zrejme to bude tá akcia, ktorá veru nie je ozdobou tohto filmu. Najviac potešil asi gag s Pac Manom a Yondu (zase raz najcoolovejšia postava, rovnako ako v jednotke), inak však snímka neoplýva ničím zapamätateľným a strhujúcim, čo sa akcie týka. Hrá sa na osudovosť, no bez potrebnej veľkoleposti. To už si viac zapamätám z dvojky Dňa nezávislosti, čo by mi pred premiérou pripadalo viac sci-fi, ako komerčný hit od Sony.
Bohužiaľ, stále nie sme na konci negatív. Venovať sa musíme aj úrovni humoru a neustálemu recyklovaniu gagov. Zatiaľ čo tie najlepšie vtipy a situačné gagy boli cielené pre tých starších, zvyšok filmu sa niesol v infantilnom duchu plnom detinských hlášok a vtipov, ktoré nemohli fungovať ani na tých najmenších. Následná recyklácia už na prvýkrát nevtipného vtipu na štýl bradaviek a prezýviek mi kútiky taktiež veľmi netrhala. Párkrát som sa zasmial, klamal by som, keby tvrdím, že ten film nie je zábavný, ale nútené gagy každé dva minúty? Taká kadencia logicky nemôže dopadnúť vždy humorne, a tak sa občas pristavíte pri myšlienke na trápny či nepodarený vtip, najčastejšie príliš detský na to, aby ste pohli jediným svalom na tvári.
Je to škoda, keďže vytrhnutie nefungujúcich vtipov a zameranie sa na viac dramatickosti by snímke veľmi pomohlo. Nakoniec, v tom filme sa okrem iných potenciálnych emotívnych dejových liniek Peter dozvedá, kto je jeho otcom, následne, že zabil jeho mamu a že ho chce len využiť, pričom ho musí sám zabiť. Neskôr mu umrie aj "skutočný" otec. Na to všetko tam bolo jednoducho strašne málo emócií. A aj tie, ktoré tam boli, má na svedomí obľúbenosť mŕtvej postavy. Zábavný je akurát tak Drax, ktorého opakom je, a v tejto chvíli mi je jej už aj trochu ľúto, Mantis.
Nevkusná, trápna, zbytočná a nepochopiteľne silná "Modlivka", ktorá sa do tímu vôbec nehodí. Zatiaľ čo Russovci bojovali s počtom dôležitých postáv, ktoré v Civil War byť museli a boli radi, že ich nie je viac, Gunn si do už tak prepchatého filmu napratal z hľadiska príbehu jednu vycucanú z prstu. Najvtipnejšie na celom filme je možno fakt, že Adam Warlock v MCU vznikne kvôli 4 ukradnutým next-gen Duracell baterkám. Neradi v článkoch pôsobíme amatérsky kvôli vyjadrovaniu, ale WTF?
To posledné slovíčko sa pritom vzťahuje asi na všetky potitulkové scény. Ak si niekto myslí, že je Stan Lee skutočne vtipný, mal by si zobrať pár lekcií u dua Lord-Miller. Poteší jeho prítomnosť a spôsob, akým ho napratali do filmu aj tentokrát, na čo mu ale venovať potitulkovú scénu? Načo znehodnotiť a úplne odbiť jedinú fungujúcu emocionálnu zložku filmu v podobe smrti Yondua tým, že ukážu Kraglina trénovať s jeho zbraňou? To skutočne nikomu v Marvel a Disney nevadilo, že úplne zničili dramatické finále? Z 5 potitulkových (tuším som už na jednu aj zabudol a googliť si ju budem asi už len pri ďalších Čriepkoch zo sveta Marvelu) nám tak ostávajú dve, ktoré nie sú úplne zbytočné.
Ale ono je to v tomto prípade vlastne jedno, pretože ani ten dej za veľa nestojí a hodí sa skôr do farebného komiksového zošítku s prequelovým účelom pred skutočne výživnou zápletkou a záporákmi. Veľa sa toho vyzdvihnúť nad pomery priemeru skutočne nedá a tento článok na to nie je ani určený. Ani ten soundtrack už nie je taký úžasný ako naposledy (ani zďaleka), no a veľmi mi prekážalo aj kolísavé tempo. Snímka od začiatku prihadzuje do kotla a v momente, kedy zbrzí, pôsobí to ako päsť na oko (najviac je to cítiť pri scéne, kedy Rocket vysvetľovať Baby Grootovi, ako odpáliť bombu). Na záver ešte pripomínam, že nejde o protirecenziu a vlastne ani recenziu. Skôr ide o výčet filmových aspektov, ktoré pri dvojke nedokážem prekusnúť a "musel som ich dať na papier". Výčet dôležitých filmových aspektov, ktoré sa tvorcom nepodarili, a preto nemôžeme nazývať Guardians of the Galaxy 2 dobrým filmom. Mnohým iným nastavujeme rovnaké zrkadlo a nevidím jediný dôvod, prečo by sme to mali pri tejto snímke ignorovať.
Stále platí, že ide o zábavný film, ktorý vám rýchlo utečie, ale aj tie Marvelovky sú predsa len aj o niečom inom. V tomto prípade okrem iného zaúradovala aj prílišná seriálovosť, infantilné postavy a ich nereálne správanie či detinský humor, aký odmietam tolerovať aj v rámci MCU. Stále by som tú trojku Gunnovi nechal, bol by som ale veľmi šťastný, keby mu k nej napísal scenár niekto šikovnejší a Gunn tak nemal stopercentnú kontrolu. Nie vždy to totiž dopadne dobre. Ak by som Strážcov mal zhodnotiť, pravdepodobne by sa to pohybovalo okolo šestky, možno by som mal ísť ešte o chĺpok nižšie, ale predsa len som sa párkrát zasmial a to CGI, hoci je ho nechutne veľa, bolo predsa len na úrovni.
Názory v článku nereprezentujú názory redakcie, mnohí členovia snímku ešte ani nevideli. Znova upozorňujem, že ide iba o môj názor a nikomu sa nesnažím ten film znechutiť. Ak ste sa rozhodli všetky významné chyby opisované vyššie ignorovať a film si aj tak užiť, je to vaše rozhodnutie. Ja len dúfam, že Black Panther príde v štýle Winter Soldiera a ukáže, ako sa to má robiť.
PS: Intro je úžasné a čo sa réžie a nápaditosti týka, asi aj to najlepšie, čo vo filme uvidíte
