Dokážu sa seriáloví Vikingovia ešte niekedy postaviť pevne na nohy a získať tak späť svoju zašlú slávu?
Žiaľ, kvalita Vikingov klesá, a to je jednoducho skutočnosť, s ktorou by sme sa mali čo najrýchlejšie zmieriť. Zatiaľ čo prvé dve série si dokázali s úplnou ľahkosťou podmaniť snáď každého jedného televízneho fanúšika (druhá ostane stropom asi navždy), tie ďalšie už nastolenú latku neudržali. V poradí tretia už síce mala výraznejšie muchy, stále však dokázala v mnohom pozitívne prekvapiť a z celkového hľadiska sprostredkovať aj solídny seriálový zážitok. No to, čoho sme boli svedkami pri sledovaní prvej desiatky epizód štvrtej série, bude vŕtať v hlavách mnohých priaznivcov ešte poriadne dlho. Je až neuveriteľné, ako rýchlo sa tvorcovi a zároveň scenáristovi Michaelovi Hirstovi podarilo najväčšieho ťahúňa celého seriálu premeniť na jednu z najneobľúbenejších a najotravnejších postáv. K Ragnarovi sa ale dostanem nižšie. Druhá polovica štvrtej série je totiž konečne za nami, a preto nadišiel čas bilancovať. Samozrejme, ak ste ešte nedopozerali všetky epizódy, vedzte, že vám v čítaní odporúčam pokračovať iba na vlastnú zodpovednosť. V texte sa nachádzajú SPOILERY.
Ako už teda drvivá väčšina z vás veľmi dobre vie, na konci desiatej epizódy sme sa dočkali prekvapivého momentu. Bol ním veľký časový skok a následné predstavenie už dospelejších verzií synov Ragnara Lothbroka, ktorých splodil so svojou druhou manželkou Aslaug. Aj napriek tomu, že mi boli Ubbe, Hvitserk, Sigurd a Ivar hneď na prvý pohľad absolútne nesympatickí, nerobil som si ťažkú hlavu a dúfal som, že ma v nadchádzajúcich častiach hravo presvedčia o opaku. Nuž, nestalo sa tak, hoci musím priznať, že herecký výkon predstaviteľa psychopatického Ivara bol minimálne úctyhodný. Nanešťastie, z ostatných troch nevyžarovala takmer žiadna charizma, ktorá by ma mala presvedčiť, aby som im z akéhokoľvek dôvodu fandil. No a keďže sa dianie v seriáli sústredilo často práve na vzťahy a vzájomnú interakciu medzi vyššie spomínanými bratmi, o nejakom skvelom zážitku sa v tomto ohľade veľmi hovoriť nedá. Koniec koncov, v porovnaní s tak silným a výrazným charakterom, akým Ragnar dozaista je bol, nemali Ubbe a spol. šancu uspieť. Tvorcovia ich ale dali viac do popredia príbehu hlavne kvôli jednej zásadnej udalosti, ktorá už nejaký ten čas visela vo vzduchu.
Ragnarova smrť totiž nebola žiadnym veľkým prekvapením. Jedinú neznámu tak predstavovalo už iba konkrétne číslo epizódy, ktorá jeho pôsobenie vo Vikingoch navždy ukončí. V tomto prípade je mi však nesmierne ľúto, že moment Ragnarovej poslednej rozlúčky vo mne nevyvolal ani tú najmenšiu štipku emócie. A všetci zúčastnení sa pritom mohli snažiť ako len chceli. Zruinovanie najlepšej postavy si nekompromisne vybralo svoju daň a oči pre plač tak ostali akurát samotnému Hirstovi, ktorý by si mal v prvom rade uvedomiť, že Vikings už dávno nie sú tým jagavým klenotom ako kedysi. Synovia Ragnara mali po ňom teda prevziať akýsi pomyselný štafetový kolík, no ako som už zdôraznil v predchádzajúcom odseku, zatiaľ na to nemajú.
Na strane druhej, seriál stále disponuje aj postavami, na ktoré je vyslovene radosť sa pozerať, pričom v obľúbenosti stúpajú čoraz vyššie. Floki je opäť totálny frajer a z Bjorna sa stal bezkonkurenčne najväčší sympaťák show. Bratia Harald a Halfdan si väčšinu scén kradnú iba pre seba a áno, aj Lagertha sa dočkala niekoľkých akčných a pomerne zaujímavých momentov. A čo Rollo? Nuž, nech už jeho postavu beriete skôr ako kladnú, zápornú alebo od každého trochu, určite mi dáte za pravdu, ak poviem, že jeho prítomnosť je vždy cítiť a dokáže do diania vniesť potrebný impulz, ktorý Vikingovia v súčasnosti tak veľmi potrebujú. Žiaľ, Rollo je v druhej polovici štvrtej série odstrčený na vedľajšiu koľaj. Pridá sa síce k očakávanej Bjornovej výprave s cieľom preskúmať Stredozemné more, táto linka sa však ešte ani poriadne nerozbehne a takmer okamžite končí, pretože príbeh sa musí pohnúť smerom k finále. Dalo by sa to chápať ako prísľub niečoho väčšieho v ďalších častiach, no tvorcovia sa namiesto otvorenia nových zákutí mohli radšej viac venovať tomu podstatnému a nezdržovať už tak rozvlečený dej zbytočnými odbočkami.
Naozaj nerozumiem rozhodnutiu, ktoré Hirsta a ďalších kompetentných viedlo k zdvojnásobeniu počtu epizód. Prečo meniť overený formát, keď to doteraz tak dobre klapalo? Prečo kopírovať systém, ktorý je častokrát už dopredu odsúdený na stratu kvality, priemernosť či dokonca neúspech? Pri počte dvadsiatich epizód sa séria jednoducho nemá šancu dočkať totálneho úspechu u kritikov či diváckej obce. Umelá výplň príbehu, absencia akcie a dejové odbočky, o ktoré nikto nestojí, sa teda výrazne podpísali na skutočnosti, že Vikingovia zmäkli, stratili napätie, dynamiku, no a kvôli niekoľkým bezvýznamným dialógom postrádajúcim logiku či nejakú váhu miestami dokonca až nudia.
No aj keď sa obsah seriálu výrazne zmenil a teraz sa už oveľa viac sústreďuje na jednotlivé postavy, rozhodne mu nemožno uprieť isté kvality, vďaka ktorým sú Vikingovia aj po tých všetkých výhradách pozerateľní. V prvom rade je to vizuálna stránka. Temne ladený tón plný farieb chladných odtieňov aj tentokrát dokonale pohltí a bez akýchkoľvek problémov vytvorí tú starú známu atmosféru, ktorá tento projekt zdobí už od jeho začiatkov. Najväčšiu doménu ale podľa môjho skromného názoru predstavujú vikinské rituály. Tie sú, samozrejme, taktiež neodmysliteľnou súčasťou tohto projektu, pričom v najnovšej desiatke epizód ich môžeme vidieť hneď niekoľko. Spojenie oku lahodiacich, nesmierne nápaditých kostýmov od výmyslu sveta s jedinečným hudobným doprovodom v podaní Trevora Morrisa a najmä nórskej folkovej/dark ambientnej skupiny s názvom Wardruna však pôsobí istým spôsobom krásne, priam až hypnoticky. A verím tomu, že si tieto scény dozaista pretáčal nejeden z vás.
Jediný detail, ktorý v súvislosti s inak excelentným vizuálom trochu škrípe, je make-up postáv. Čo sa jeho kvality týka, je všetko v úplnom poriadku. Narážam skôr na už zmienený časový skok, po ktorom by mali všetci hrdinovia logicky vyzerať aspoň trochu staršie. A zatiaľ čo na mužoch sa zub času s prižmúrením oboch očí ešte ako-tak podpísal, ženy ako by zoširoka obišiel. Z hľadiska technického spracovania seriálu taktiež nie je veľmi čo vytknúť. Kostýmy, kulisy, kamera, ako aj réžia a celková výprava sú remeselne skutočne na úrovni a vkusne tak vyzdvihujú všetko to dobré.
Hoci sa Vikingovia po sklamaní z prvej polovice série nijako extra nevyšvihli, stále majú čím zaujať a verných fanúšikov od ďalšieho sledovania s najväčšou pravdepodobnosťou neodradia. Aj keď mnohí určite spätne docenia sériu s poradovým číslom tri. Seriál napriek množstvu oprávnených výhrad nemá občas žiadny problém strhnúť, prekvapiť, zabaviť a popri tom navyše ponúknuť aj nejaký ten skvelý dialóg či dokonca atraktívne bojové strety. Ako príklad môžem uviesť dve predposledné časti, ktoré sú vyslovene lahôdkové. Zvyšok epizód už ale trpí prevažne rozvláčnosťou deja, nekonzistentnosťou a zbytočným sústredením sa na vedľajšie príbehové línie. Je teda iba na tvorcoch, ako s týmto sľubným a nesmierne potenciálnym materiálom naložia ďalej. Rozhodne to nebudú mať ľahké, najmä pri zachovaní nezmyselného formátu dvadsiatich epizód v jednej sérii. Ja im však budem držať palce, pretože záverečný diel bol predzvesťou naozaj lákavých udalostí, ktoré by mohli Vikingom navrátiť ich zašlú slávu. 6,5/10
