Preskúmajte s nami výber najzaujímavejších hororov tohto milovaného aj zatracovaného sub-žánru.
Found footage (teda nájdené nahrávky) je populárny (najmä) hororový sub-žáner, ktorý divákov rozdeľuje viac než ktorýkoľvek iný. Človeku sa až zdá, že tento štýl buď milujete, alebo nenávidíte. Niekto oceňuje zaujímavú hru na realitu, iného z rozklepanej kamery bolí hlava. Napriek tomu majú podobné filmy stále niečo do seba. Štylizácia „skutočných záznamov“ zvyšuje realistickosť príbehu a spôsobuje zdanie, že aj tie najnepredstaviteľnejšie temné sily môžu byť bližšie než sa zdá. Pre tvorcov to zase môže byť lákavý (a pomerne lacný) spôsob, ako odštartovať svoju kariéru.
Found footage kúskov máme v novodobej kinematografickej histórii naozaj požehnane a stále vznikajú ďalšie. Veľká väčšina z nich nestojí pre svoju očividnú brakovosť či priemernosť za výraznejšiu zmienku. Avšak, aj v týchto vodách sa stále dajú nájsť zaujímavé a hlavne strašidelné horory. Je pravdou, že dnes mnohí tvorcovia prekračujú alebo úplne ignorujú hororový žáner a vydávajú sa napríklad do končín sci-fi (Kronika) či svojskej komédie (Trollhunter), ale tieto filmy teraz necháme bokom. Rebríček si zúžime výhradne na hororové snímky. Okrem klasických a preverených sa budeme snažiť upriamiť vašu pozornosť aj na menej známe - ale o to zaujímavejšie - diela. Nech sa páči, hor sa do čítania!
10. Grave Encounters (réžia: The Vicious Brothers, 2011)
Hororový lunapark pre všetkých, ktorým sa zdalo Paranormal Activity príliš nudné a statické. Televízny štáb vedený sebavedomým vyšetrovateľom paranormálnych javov Lanceom Prestonom nakrúca novú epizódu svojho seriálu v opustenej psychiatrickej liečebni (kde má - ako inak - strašiť). To nie je práve priateľské prostredie, ale až keď o sebe začnú dávať vedieť skutočné nadprirodzené sily, začína ísť do tuhého. Dostať sa von ale bude ťažšie, než si ktokoľvek z namachrovaných filmárov myslel. Dielo režisérskej dvojice The Vicious Brothers tromfuje hlavne krásne pochmúrnymi lokáciami, svižným dejom a množstvom režijných a scenáristických nápadov. Tých je tak veľa, až to miestami začína byť trochu preplácané. Na druhej strane, Grave Encounters má výborné tempo, takže nudiť sa určite nestihnete. Inšpiráciu inde (hlavne Blair Witch) to asi nezaprie, ale slušná zábava by mala byť v tomto prípade zaručená.
9. As Above, So Below (réžia: John Erick Dowdle, 2014)
Grave Encounters v katakombách? Už to tak bude! John Erick Dowdle prekvapil a aj napriek katastrofálnym recenziám doručil slušný teror (určite poteší všetkých klaustrofobikov). Študentka Scarlett sa so svojím tímom rozhodne vydať do rozľahlých katakomb pod Parížom. Práve tam sa podľa jej indícií má nachádzať legendárny kameň mudrcov. Ale poznáte to... ak kopete príliš hlboko, možno sa napokon prekopete k niečomu, čo ste radšej mali nechať spať. As Above, So Below stavia hlavne na (podobne ako Grave Encounters) mimoriadne pôsobivom prostredí. Pridajte si k tomu zaujímavé (hoci trochu neobratné) riešenie historických hlavolamov, solídne ľakačky a vyjde vám horor, ktorý možno nie je úplne scenáristicky dotiahnutý, ale stále dostatočne zaujímavý a funkčný.
8. The Den (réžia: Zachary Donohue, 2013)
Mladá Elizabeth v rámci študijného projektu testuje novú sociálnu-video sieť The Den (niečo ako Omegle alebo Chatroulette). O tom, že na týchto stránkach môžete naraziť na pestrú prehliadku úchylov, nikto nepochybuje. Elizabeth sa však začne na obrazovku vracať stále ten istý neznámy užívateľ. Navyše jej pošle video brutálnej vraždy mladej ženy. Zhrozená Elizabeth kontaktuje políciu, neznámy útočník „na druhej strane“ však má pripravené ešte nejedno nepekné prekvapenie. The Den opäť patrí k tým menej známym found footage, ale vašu pozornosť si rozhodne zaslúži. Je napínavý, má sympatickú hlavnú hrdinku (v podaní Melanie Papalia) a pomerne nečakaným záverom upozorňuje na potenciálnu nebezpečnosť sociálnych sietí. Robí to samozrejme v mantineloch žánrovky, takže o nejakej novátorskej myšlienke nemôže byť reč. Režisér Zachary Donohue však určite doručil pôsobivý kúsok, a v tej záplave lacných pokusov The Den predsa len vytŕča. Z nášho pohľadu možno funguje o chlp lepšie ako podobný a známejší Unfriended.
7. The Visit (réžia: M. Night Shyamalan, 2015)
M. Night Shyamalan sa s The Visit oficiálne vrátil do formy. A bol najvyšší čas. Mnohí ho už stihli odpísať a bol dobrý akurát tak na posmešky. Po katastrofálnych výkonoch, ktoré predvádzal v príšernostiach ako The Happening, After Earth či The Last Airbender sa ale ani niet čomu čudovať. Napokon sa však rozhodol vrátiť k starým dobrým hororovým koreňom a ukuchtil skromnú, ale výživnú porciu. Moderná variácia na rozprávku o perníkovej chalúpke nám rozpovie príbeh brata a sestry. Tí odchádzajú navštíviť svojich starých rodičov. Starý pár sa však správa veľmi zvláštne a deti si uvedomujú, že z tejto chalúpky nemusia vyviaznuť živé. Shyamalan od začiatku drží divákov v šachu, mätie ich, vedie na falošné stopy a vytvára tak jedinečnú atmosféru, kedy len napäto očakávate, kam sa príbeh stočí. Finálne rozuzlenie možno niektorých divákov sklame, ale ako celok je The Visit sakra podarená vec s výbornými hereckými výkonmi (hlavne detských predstaviteľov) a niekoľkými príjemne WTF scénami.
6. V/H/S + V/H/S 2 (réžia: rôzni, 2012/2013)
Dobre, toto trochu nie je fér. Ale mali sme dojem, že vzhľadom na ich kvalitu, by bolo dobré upozorniť hneď na dva diely tejto trilógie (posledný radšej ignorujte). Ide o antológiu krátkych poviedok rôznych režisérov (napríklad Ti West, Adam Wingard, David Bruckner, Eduardo Sánchez či Timo Tjahjanto) rámcovanú jedným základným príbehom. Ako sme podotkli, obe časti sú viac-menej kvalitatívne vyrovnané (čo je takmer malý zázrak) a každý si v nich môže nájsť to svoje. Vďaka rôznorodosti tvorcov sa dočkáme skutočne pestrej zmesky: mytologických monštier, duchov, slasherových vyvražďovačiek, mimozemšťanov, zombies či fanatických sektárov. Ak máte radi found footage a chcete sa báť, tieto VHSky sú pre vás povinnou jazdou.
5. The Conspiracy (réžia: Christopher MacBride, 2012)
Trochu nenápadný thriller, ale rozhodne stojí za pozornosť! Dokumentaristi Aaron a Jim nakrúcajú film o bláznivom a paranoidnom konšpiračnom teoretikovi Terranceovi. Jedného dňa ale Terrance bez stopy zmizne. Obaja hrdinovia sa ho snažia vypátrať, ale zaplietajú sa do čoraz neprehľadnejšej a temnejšej pavučiny, ktorá by pre nich mohla mať zničujúce následky. Je snáď možné, že by na Terranceových výplodoch bolo niečo pravdy? Režisér Christopher MacBride nevyužíva žiadne lacné ľakačky ani nadprirodzené potvory, The Conspiracy ale oplýva neuveriteľne hustou znepokojivou a pohlcujúcou atmosférou. Je sakramentská škoda, že sa film nedostal k trochu väčšiemu počtu divákov. Ide totiž o výborne spracovaný a patrične napínavý zážitok, a nepochybne patrí k najzaujímavejšiemu, čo tento sub-žáner ponúka.
4. The Poughkeepsie Tapes (réžia: John Erick Dowdle, 2007)
John Erick Dowdle po druhýkrát a opäť výborne! Pri razii v opustenom dome nájde polícia stovky videokaziet, ktoré tam zanechal dlho hľadaný (a stále nevypátraný) sériový vrah. Videá zobrazujú únosy, mučenie a vraždy jeho nevinných obetí. Ale bez obáv, Dowdle nie je z tých, čo by všetko stavali na prvoplánovom násilí. The Poughkeepsie Tapes koncipuje ako klasický dokument (šmrncnutý krimi a hororom). Amatérske zábery nakrútené vrahom (dokážu byť poriadne nepríjemné aj keď len naznačujú) sa prelínajú s výpoveďami psychiatrov, detektívov a forenzných odborníkov. Aj vďaka tomu pôsobí debutový počin Johna Ericka Dowdleho veľmi realisticky. Až tak, že si v závere možno budete musieť nahlas opakovať: „Je to len fikcia, je to len fikcia...“ Temné a depresívne. Presne také, aké má byť.
3. Creep (réžia: Patrick Kack-Brice, 2014)
Filmár Aaron odpovie na zvláštny internetový inzerát a podujme sa na kameru zaznamenať jeden deň života istého Josefa, ktorý umiera na rakovinu. Aaronovi na tom síce niečo nehrá, Josef sa občas chová dosť zvláštne, ale čo... prachy sú prachy, nie? Čo by sa mohlo pokaziť? Creep vznikol v roku 2014 a ide o ultra minimalistický projekt. Nachádzajú sa v ňom len dve postavy a neobsahuje žiadne nadprirodzené prvky. Spolu s hlavným hrdinom ale tápeme, váhame a máme pocit, že tento výlet možno nie je úplne bezpečný. Čo je ten Josef vlastne zač? Creep sa v mnohom podobá Shyamalanovmu The Visit, je však možno ešte presvedčivejší. Leví podiel na tomto všetkom majú herecké výkony. Aarona stvárnil samotný režisér Patrick Kack-Brice a Josefa Mark Duplass. Ten si svojho „trošku divného“ hostiteľa sakramentsky užil a jeho výkon je perfektný. Za absolútne geniálne považujem, že tvorcovia dokázali vyťažiť tak ohromné napätie z totálne banálnych situácií. Nepotrebovali na to žiadne CGI, obludy ani striekance krvi. Neistota medzi hlavnou dvojicou by sa dala krájať. Rozhodne stojí za skúšku.
2. REC (réžia: Jaume Balagueró, Paco Plaza, 2007)
Nenápadná španielska zombíkáreň spôsobila v roku 2007 hotovú senzáciu a takmer okamžite vyfasovala nálepku jedného z najstrašidelnejších hororov vôbec. Na záverečnú scénu v podkroví (a nielen tú) si určite veľmi dobre pamätajú všetci fanúšikovia a ešte dnes sa im ježia chlpy na tele. Príbeh bol jednoduchý, ale hlavne brilantne spracovaný. S televíznym štábom sme sa ocitli pri nakrúcaní reportáže z nočnej šichty požiarnikov. Tí prijmú tiesňový telefonát starej ženy uväznenej vo svojom dome. Na mieste však už nachádzajú len krvilačnú zombie. Atmosférická záležitosť Jaume Balaguera a Paca Plazu sa dočkala potlesku divákov aj kritikov, vyslúžila si niekoľko pokračovaní a dokonca aj americký remake. Tieň prvej časti však žiadne z nových pokračovaní neprekročilo.
1. The Blair Witch Project (réžia: Daniel Myrick, Eduardo Sánchez, 1999)
Čo povedať a neopakovať sa? Blair Witch tu jednoducho musí byť. Kultová snímka v roku 1999 pobláznila celý svet a podľa mnohých ide stále o jeden z najlepších žánrových filmov vôbec. Príbeh troch študentov nakrúcajúcich uprostred Marylandských lesov dokumentárny projekt o miestnej legende - Čarodejnici z Blair, sprevádzala ohromná marketingová kampaň. Nechýbali „oficiálne“ policajné správy a fotografie, televízne spravodajstvo a hlavne parádne prepracované fiktívne dokumenty (The Curse of the Blair Witch či Burkittsville 7), kde historikovia, psychológovia či rodinní príslušníci diskutovali o nájdených záznamoch a celej legende. Tvorcom Danielovi Myrickovi a Eduardovi Sánchezovi sa podarilo vytvoriť tak úžasnú mytológiu, že naivným divákom dokáže zamotať hlavy ešte aj dnes. Stále ide totiž o mimoriadne presvedčivé dielo, takže keď sa z tmy ozve detský smiech a niečo začne búchať do stanu, určite vám nebude všetko jedno.
BONUS: Cannibal Holocaust (réžia: Ruggero Deodato, 1980)
Nič sa nedá robiť, ohromne kontroverzný horor Ruggera Deodata sme zaradiť asi museli. Jeho pozretie však veľmi dobre zvážte. Nie je to zážitok príjemný a už rozhodne nie pre divákov so slabým žalúdkom. Do pralesov Južnej Ameriky sa vydáva banda extrémne nesympatických filmárov, aby tu nakrútila dokument o miestnych kanibaloch. Ako asi tušíte, všetko sa „trochu“ zvrtne. Problém je, že o členov štábu sa vôbec nebojíte, pretože sa celý čas chovajú ako regulérne svine. Cannibal Holocaust je vlastne úplne prvým hororom, ktorý môžeme definovať ako found footage, získal kultový status a svojich fanúšikov si tiež našiel. Hneď po svojom uvedení sa stal zakázaným v rekordnom počte štátov (aj vo svojom rodnom Taliansku). Brutálne scény vrážd a kanibalských scén boli natoľko realistické, že režisér musel prokurátorom dokázať, že herci sú živí a zdraví, a celý film je len fikciou. Napriek tomu mu však naparili štyri mesiace nepodmienečne a pokutu. V Cannibal Holocaust sa totiž neštítil (aj napriek protestom hercov a štábu) pre účely natáčania skutočne zabíjať zvieratá (scéna s korytnačkou dodnes divákom dvíha žalúdok). Aj to je dôvod, prečo Deodatovi dodnes nevedia prísť na meno viacerí diváci a kritici. Skrátka, nič pre slabé nátury a ak je pre prednejšia atmosféra, než samoúčelná brutalita, tak sa Cannibal Holocaust oblúkom vyhnite. Veľkým oblúkom.
Tak, a to je na dnes všetko, milí priatelia! Náš rebríček si nestanovuje za cieľ byť úplný a absolútny. Sme si vedomí, že na mnohé dobré horory sa nedostalo. Spomenúť môžeme napríklad skvelý Evidence, smutné Lake Mungo, Romerovu zombíčinu Diary of the Dead, prípadne aj notoricky známe Paranormal Activity (minimálne prvé dva-tri diely) a snáď aj ten Unfriended či Exists. Záujemcovia teda majú po čom pátrať. Dobrých found footage hororov sa totiž ešte stále dá nájsť dosť a dosť.
