Keďže záver minulého roku patril z rapových počinov hlavne Krstnému otcovi, rozhodli sme sa pripraviť si pre vás rozsiahly rozhovor s Rytmusom nielen o hudbe.
Záver roka 2016 bol v slovenskom rape veľmi plodný, avšak všetci sa snáď zhodneme na tom, že tým najočakávanejším počinom bol práve ten od Rytmusa. O albume Krstný otec sa hovorilo už od vydania krátkeho filmu Eternal, v ktorom zazneli aj prvé ukážky a my sme vedeli, že sa chystá niečo skutočne veľké. Výsledkom bol počin s početným množstvom skladieb a aj plejádou hostí, ktorí v boli v konečnom dôsledku aj neodmysliteľnou súčasťou série krstov v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici a Prahe. Úspešný rok Rytmus zavŕšil vizuálnym projektom Priepasť, v ktorom si zároveň zahral aj jednu z hlavných úloh. O tomto všetkom sme sa s panem Páťou bavili v rozsiahlom rozhovore, v ktorom padlo aj veľa nových informácií a zaujímavostí, takže sa pohodlne usaďte a poďme na to.
Čau Paťo. Máš aktuálne po sérii štyroch obrovských krstov vo veľkých priestoroch. Prezraď nám, ako sa momentálne cítiš a kde sa ti hralo najlepšie, prípadne prečo.
“Užívam si, I did it”. Táto veta vystihuje môj momentálny stav. Kde sa hralo najlepšie? Všade bol iný vibe, nedá sa to porovnať. Boli to nezabudnutelné momenty.
Už dávnejšie si vypustil z vysokého hracieho tempa a hrávaš pomenej. Cítiš to tak, že po čase budú možno tvoje koncerty len vzácnosťou alebo by si chcel čo najdlhšie ostať interpretom, ktorý pravidelne rotuje po celom Československu?
Čoraz viac mi začali v kluboch vadiť zlý zvuk a malé pódium. Bolo pod moju úroveň sa po tých rokoch dohadovať so zvukárom alebo majitelom, aby vyladili zvuk na detských reprákoch a mikrofóne. Prirodzene som si povedal, že nastal čas to posunúť na nový level. Haly, veľké pódiá a dobrý zvuk. Nevylučujem, že sa môže stať, že dám niekedy unplugged tour pre 100 ľudí.
Do rapového žánru na Slovensku za za posledných pár rokov dostal termín cieľová skupina. Zaujímalo by ma, koho vnímaš ako svoju cieľovku z hľadiska veku alebo sociálnych vrstiev a či sa snažíš na ňu skutočne orientovať.
Môj cieľ je vždy hlavne urobiť album, ktorý bude znieť tak ako ja chcem a ne cieľovka. Pozri, vnímam fanúšikov a hejterov, alebo hejterov, z ktorých sa stali moji fanúšikovia :-)))) Som v tejto hre od začiatku 90-tych rokov, takže je logické, že moj fan base rastie so mnou. Už dlhé roky vidím, že na moje koncerty chodia ľudia od 15 do 50 rokov. Sociálne vrstvy? Minimálne každá, ktorá koketuje s myšlienkou “Z dola hore” alebo “Z ničoho niečo".
A ešte by ma zauíjmalo, akú má Robo veľkosť šiltovky.
Tzv. Custom.
Okej, prejdime k samotnému albumu. Hudby ti producenti tvorili "na mieru", teda že si im povedal svoje predstavy a oni sa im snažili čo najviac priblížiť alebo si si vyberal z už hotového?
Aj tak, aj tak. Vela bolo aj takých, čo posielali a nič z toho nebolo. A boli takí, ktorých som objavil náhodne a zavolal im.
Myslíš si, že živá kapela dokáže plnohodnotne nahradiť hudobného producenta? Teda, vedel by si si predstaviť svoj album v unplugged verzii?
To by som vôbec neporovnával. Úplne iný vibe. Viem si predstaviť všetko, nemám limit.
Na predošlých počinoch si zvykol mať atraktívne zahraničné meno. Bolo niečo podobné v pláne aj na Krstného otca?
Bolo aj nebolo. Všetko som nechával na spontánnosť. Celý album som bral ako zábavu a dobrodružstvo. Je o mne známe, že málokedy idem podľa toho, čo sa odo mňa očakáva.
Prípadne, s kým naozaj reálnym by si to ešte v budúcnosti rád dal?
Tak na výber ich máme vela. Ale keď ti mám pravdu povedať, feat s interpretom, ktorého poznám osobne, má pre mňa väčšiu hodnotu ako feat dohodnutý cez manažérov. Ja som si svoje featové sny naplnil. Ale nevylučujem v budúcnosti velké meno.
V súčasnosti už množstvo raperov preferuje nahrávanie svojich slôh vo vlastných štúdiách. Nemáš však pocit, že keby ste skladby s hosťami nahrávali spolu, výsledok by bol ešte lepší?
Otázka znie, čo je to dobrý výsledok? Podla mňa, keď dobre zarapuješ a precítiš to, tak to nepotrebuješ nahrávať v jednom štúdiu. Keď je raz niekto napi*u, tak mu nepomóže ani producent ani feat, ktorého bude mať práve vedľa seba.
Keby som ťa poprosil, aby si mi pustil slohu od hosťa, s ktorou sa úplne najviac stotožnuješ či už tematicky, technicky alebo akokoľvek inak, ktorá by to bola?
Ani s jedným, pretože každý z nás je orginálny. Každý vyrastal inde, každý cíti úplne inak muziku a každý z nich má úplne iný pohlad na život.
Keď som prvýkrát videl tracklist, počet skladieb ma dosť znepokojil. Predsa len, spraviť 24 plnohodntných vecí, ktoré sa zároveň nebudú podobať nie je vôbec jednoduché. Cítiš sa byť vypísaný? Alebo by si vedel tvoriť aj teraz?
Kamoško, cítim sa ešte na album Bengoro 2. Tá sólo prestávka mi totálne pomohla. Inak na Krstného otca som vyberal z cca 60 zaujímavých tém a cca z 40 nadupaných hudieb. Ťažké rozhodovanie.
Ako prebiehal proces výroby samotných skladieb? Mal si najprv myšlienku, melódiu, tému a postupne si všetko upravoval do finálnej podoby po dobu pár dní alebo si sa jednoducho zavrel do štúdia a zbúchal to?
Najprv som si písal témy. Postupne som zbieral hudby, z ktorých som vybral logicky tie, ktoré ma emočne oslovili. Takže som išiel po emócii, z čoho prirodzene vzniká téma a text. Boli aj také, ktoré som počul iba v mobile s pocitom, že ich už nepoužijem. Po čase som sa k nim zas náhodne dostal, keď som hudbu počúval v aute a behom dňa vznikla nová skladba. Bolo to zaujímavé. Základom vzniku albumu bolo netlačiť na pílu a vyje*ať sa na lajky, views a predaj. PS: Zaujímavosťou pre mňa bolo aj to, že keď som išiel do štúdia, tak som tam bol max 2 hodinky.
Chodievaš nahrávať do štúdia len keď máš dobrú náladu alebo aj keď si z niečoho doje*aný, smutný alebo nasratý? Prípadne, ako to bolo v prípade nahrávania Krstného otca?
Ja som vždy pozitívne naladený. Každá emócia, ktorá sa nahrá za mikrofónom, vychádza z hudby. Mám taký dar, že sa viem do toho behom sekundy ponoriť.
Dokážeš definovať album Krstný otec len tromi slovami?
Chalan verzus muž.
Sám tvrdíš a v konečnom dôsledku to je aj počuť, že každým svojím projektom prinášaš niečo nové, posúvaš hranice, definuješ flowy a vyučuješ rap. Vadí ti, resp. cítiš sa byť následne kopírovaný ostatnými rapermi?
Je to pocta. Čím som starší a darí sa mi, tak je mi blbé sledovať druhých a rozoberať ich (to je ako keby mňa sledoval nejaký 60-ročný hudobník a rozoberal by ma). Áno, zasadné nové talenty sa ku mne dostanú, ale neprežívam to ako kedysi. Všetko ukáže čas. Každý má právo na to hladať si svoj štýl a byť ovplyvnený. Možno mi to neuveríš, ale po tom všetkom, čo som si splnil, mi málokedy niečo vadí.
Na skladbe Krstný otec si veľmi otvorene opísal celú cestu až k tomuto rozhovoru. Z tejto veci je jasné, že si využil každú príležitosť, ktorá ti prišla do cesty. Myslíš si, že keby si možno v niektorej z tých kľúčových situácií zaváhal, mohlo ťa to stáť kariéru?
Tak ukončiť kariéru mohlo iba to, keby som sa na to vyje*al. Život nám prináša prekážky, rozhodnutia, ale ak nemáš v sebe motor, ktorý ťa poháňa hore a zdravú víziu, tak ti nepomóžu ani situácie. Nezáleží, aká je situácia, ide o to, ako ju uchopíš. Všetko je tak, ako to malo byť. Podotknem, že každý z nás, kto to teraz číta, si vytvára svoju realitu sám. Sme iba odrazom toho, ako chceme vidieť náš život.
Je pre teba dôležitejšie vyhľadávať v rapových skladbách pravdivé texty a pocity s možno horším prevedením alebo vychytané rýmy aj keď s vymysleným príbehom, ktoré sú však zarapované veľmi kvalitne? Teda užiješ si ako poslucháč viac nekvalitnú real vec alebo kvalitnú fejk?
Pozri, skladba obrazy je čo? Príbeh? Rýmy? Frázovanie? Ide o cit a emóciu. Niekedy ti nabehnú zimomriavky nie kvôli rýmom, ale kvôli tomu, ako to interpret emočne precítil. Hladám emóciu, srdce a keď je kvalita, tak som šťastný za takého človeka. Vela je takých, čo sú technicky dobrí, ale sú chladní a bez emoční.
K albumu si zatiaľ vydal "len" tri videoklipy, čo je s prihliadnutím na počet skladieb možno o niečo menej, ako by si fanúšikovia priali. Chystá sa ešte niečo viac?
Beriem to tak, že k albumu vyšli dva krátke filmy a tri klipy. Neni málo :-) Áno, chystám viac.
Keď už sme pri tých vizuáloch, nedávno ti vyšiel výborný projekt Priepasť, pri ktorom by sme sa mohli na chvíľu pozastaviť. Prečo si si ako tvorcov filmu vybral poľské 9LITER filmy? Bolo to na základe spoločných projektov z minulosti, alebo si sa bál ísť s tým nápadom za niekým iným?
Určite to bolo kvôli tomu, že sa mi páčila ich robota a to, že sme si sadli ako ľudia. Kvoli ničomu inému by to asi ani nemohlo vzniknúť. Bolo to v období, keď som chcel posunúť vizuál v podobe krátkeho umeleckého filmu. Opísal by som to tak, že sme sa stretli v správny čas a všetko vznikalo 5-krát rýchlejšie ako s ostatnými tvorcami, ktorých poznám. Hlavne ma režisér prekvapoval tým, že som mu nemusel níč hovoriť, ako to chcem a on mi iba sypal z rukáva nápady. Riešil som pred tým krátký film aj s inými režisérmi, ale boli spomalení, predražení. A poznáš ten pocit, keď nie si úplne presvedčený, že sa to vyvíja podľa tvojich predstáv.
Kto vlastne vymyslel dej, vyznenie snímky a jej približný vizuál? Prišiel si so všetkým sám, alebo na scenári pracovali aj chalani a baby z poľského štúdia, prípadne ešte niekto iný?
Za všetkým stál mladý režisér Blažej Jankowak. Ja som bol ten, ktorý mal nad všetkým posledné slovo a upravoval si to podľa mojej potreby. Jednoducho povedané, on zrealizoval moju predstavu a ja som to len korigoval.
Ak by si mal porovnať produkciu, natáčanie a celkovú energiu/čas/peniaze potrebné na výrobu tohto krátkeho filmu s albumom Krstný otec, v čom sa dané projekty líšili, ktoré zhltlo viac finančných nákladov a tvojej energie?
Časovo ani ne, pretože tie scénare a postupy veľmi dobre poznám. Vieš čo si myslím, čím sa to zásadne líší? Že sa pri tom viac bavím. Všetko to plynie s takou lahkosťou bez nejakého kalkulu a myslenia, ako to všetko dopadne. Proste užívam si naplno daný moment. To, či to bolo drahšie, nie je pre mňa dnes až tak doležité. Peniaze boli, sú a budú, ak sa pohybuješ v týchto vodách.
Prešiel si nejakými hereckými rýchlokurzami, alebo si to jednoducho "dal”?
Myslím, že na moje youtubové videá nie je treba. Toto je zatiaľ len taký predkrm, no. 2017 sa začne pracovať na hlavnom jedle.
Ľudia po traileri skôr čakali typický akčný krátky film, ten ale ukázal, že tam šlo aj o čosi iného. Ako by si zmysel Priepasti vysvetlil slovami človeku, ktorý ho nepochopil pri pozeraní?
Príbeh je o tom, že veci nevyzerajú často tak, ako sa na prvý pohľad zdajú. Vždy existuje niečo-niekto, kto nás chce zviesť z cesty. Na konci všetkého si to ty a tvoj vnútorný hlas, ktorý ti povie čomu veriť. Jedna veľká metafora.
Ako dlho trvali prípravy a samotné natáčanie? Zažil si pri natáčaní nejaké problémy a kto bol vlastne na pľaci šéfom? Režisér, alebo ty a tvoje vízie?
Natáčalo sa 7 natáčacích na viackrát. Začali sme v máji a posledná klapka bola v auguste. Výrazné problémy neboli, akurát po celý čas bola nechutná zima. Šéf bol pochopitelne Blažej, ale celý čas so mnou všetko konzultoval.
Myslíš, že by si v budúcnosti mohol tvoriť aj niečo z celovečerného súdka, respektíve, bavia ťa tieto filmové projekty natoľko, aby si im venoval energiu, ktorú dávaš do hudby?
Práca s kamerou ma baví a rád v mojom živote vyhľadávam nové výzvy. Medzi vydaním albumu je vždy času dosť, takže sa nechajme prekvapiť.
Aj keď sme už pomaly na konci, ešte by ma zaujímalo, či vnímaš poslucháča slovenského rapu ako náročného a v konečnom dôsledku aj nevďačného.
Tak sú takí, čo chodia na koncert a užívajú si hudbu. A menšina z nich sú takí, čo vkuse porovnávajú a snažia sa mať interpretov zavretých v nejakom imaginárnom šuflíku. Ak im náhodou niekto z toho šuflíku vystúpi, tak sú z toho zmätení a vykolajení. Chvala bohu tu máme väčšinu ludí, ktorí si hudbu užívajú.
Ako jedna z najzásadnejších osobností na Slovensku máš privilégium poukazovať na kvalitu, ktorá následne získava pozornosť, a tým nemyslím len hudbu. Máš aj teraz vyhliadnuté zaujímavé mená alebo projekty, ktoré ceníš?
Cením v hudbe každého, kto je v hre dlho a snaží sa na sebe makať, zlepšovať. Čoraz viac mi je blbé niekoho odsudzovať za hudbu. Riešim len kvalitu.
Ešte predtým, ako sa rozlúčime, by som sa rád poslednýkrát vrátil k snímke Cooltúra. Samotný film sa nakoniec medzi ľudí dostal v podstate ilegálne, keďže viacerí zúčastnení nesúhlasili s jeho zverejnením. Prečo si ho odmietol ty?
V tom dokumente nie som negatívne vykreslený, takže s tým problém nemám. Problém je v tom, že ja rozhodujem, kedy pôjde moje meno do kina a nie nejaký senzáciechtivý chlapček s kamerkou. Ja rozhodujem, kto a kedy bude zarábať na mojom mene. Proste aj keby o mne natočil film, v ktorom budem zobrazený ako king, tak to z princípu nedám. Tam nech si to púšťa po základných školách fajnovo. To že čávo točí film o kultúre, ale pritom sa správa ako bulvárny nekultúrny koko*ek je zas iná debata. Hlavná vec, že “Zakázaný dokument, v ktorom nechce byť Rytmus”.
Ako si sa vlastne stal súčasťou Cooltúry. Autor, resp. režísér filmu Miro Remo ťa oslovil, predstavil ti podrobne koncept a vysvetlil, o čo mu ide? Vedel si teda vopred, do čoho ideš?
Na Spiritovom krste si ma niekto točil do huby (na čo som samozrejme zvyknutý) a keďže som si myslel, že je to nejaký bulvár, tak som sa spýtal, kto sú a čo chcú. Oni na to odpovedali priatelským úsmevom, že "nííííč to je len taký dokument” No a keďže som mal byť súčasťou nejakého projektu neznámych chlapcov, tak som pochopitelne chcel vidieť final.
Takže keď bol film hotový, dostal si ho na autorizáciu. Čo nasledovalo, keď si povedal, že v tejto zostrihanej "kompilácii" účinkovať nechceš?
Poslali final dokument, ktorý mal ísť do kín. Ani som to celé nedopozeral, ale slušne som im cez manažéra odkázal, že im prajem vela úspechov, ale bez môjho mena. Mojmu manažérovi ešte potom nejaký čas vyplakával, že prečo, veď ja som tam vykreslený úplne v pohode, že on je môj fanúšik a bla bla bla… No, a bolo po priatelskom úsmeve. To nešťastné stvorenie išlo samozrejme hneď do prvého bulváru postaviť to na tom, že “Zakázaný dokument, v ktorom nechce byť Rytmus”. Pekne pooblbovať ovečky a nalákať ich na to, jak si “stráááášne neprajem” byť v jeho dokumente. Paradox na tom celom je, že takýto človek točí dokument o našej kultúre. A pokial viem, tak takéto zákerné ťahy už vyskúšal na Miša Kaščáka a Riša Mullera. Je to na smiech :-)
Ďakujem veľmi pekne za vyčerpávajúci rozhovor. Prajem Ti príjemnú a zaslúženú dovolenku! Na záver ešte priestor pre teba na pár slov čitateľom.
Čitatelom prajem krásny život.
