Ponor sa do sveta ľadu v Bavorských Alpách.
Eiskapelle, teda v preklade ľadová kaplnka, je ľadová jaskyňa, ktorá sa nachádza v hornej časti doliny Eisbach nad kostolom St. Bartolomeja pri jazere Königssee v Berchtesgadenských Alpách. Ide pravdepodobne o najnižšie položený ľadovec v Alpách, s nadmorskou výškou len 930 metrov. Popod tento ľadovec preteká potok a aj vďaka nemu sa vytvorila rozsiahla diera - ľadovcová jaskyňa.
Ľadovce sa rôznou rýchlosťou po celom svete neustále menia, ale predovšetkým v dôsledku klimatických zmien a globálneho otepľovania sa postupne zmenšujú, až zanikajú. Sú to pravdepodobne najvýraznejšie prírodné indikátory týchto klimatických zmien a Alpy nie sú výnimkou.
Dôvodov, prečo sa na tomto mieste vytvoril permanentý ľad, existuje hneď niekoľko. Ľadovec pravidelne napájajú mohutné lavíny z východnej steny vrchu Watzmann (2713 m). Východná stena Watzmannu je najvyššia stena vo východných Alpách (prevýšenie cca. 1800 m). Okrem toho dolina Eisbach je relatívne úzka, so západným smerovaním a obkolesená takmer kolmými stenami z juhu aj zo severu. Slnku sa na niektoré úseky doliny nepodarí nikdy dostať a mimo leta ostáva prakticky celá dolina zatienená. V zimných mesiacoch napoludnie slnko zotrváva vysoko v stene masívu Watzmann. Vďaka takto vytvorenej mikroklíme ako aj relatívne intenzívnym zrážkam v danej oblasti sa maličký ľadovec udržiava od nepamäti. V inom prípade by sa v takej nízkej nadmorskej výške trvalý ľad nemohol udržať.
Eiskapelle je najdostupnejšia a pritom jedna z najkrajších ľadovcových jaskýň v Alpách. Je to malý a vzácny klenot Bavorských Álp. V posledných rokoch sa topením odkryl starý ľad a celá Eiskapelle je teraz vskutku impozantná. Krása obnažená nadmerným topením však prezrádza jej krehkosť. Stačí pár teplejších rokov a najnižšie položený permanentný ľad sa úplne rozplynie. Je to jav prekvapivo rýchly a pripomína topenie ľadu na islandskom ľadovci Vatnajökull. Aj tu si málokto uvedomí, že ľadovcové jaskyne odhaľujúce číry, modrý ľad starý 15 000 rokov sú len dočasnou krásou, ktorá tu tak isto neostane naveky.
Dostali sme možnosť odprezentovať tvorbu skvelého fotografa Alberta Russa, ktorý sa nám vyjadril k tejto tematike a svojmu výletu.
Mňa Eiskapelle zaujala už dávnejšie a v rokoch 2012 a 2013 som navštívil toto miesto. Vtedy bol ľadovec, ktorý skôr pripomínal snehové pole, podstatne väčší. V dôsledku nadpriemerne horúcich liet a miernych zím sa ľadovec výrazne zmenšil a zároveň profil jaskyne dramaticky zväčšil. V novembri 2014 sa mi podarilo vrátiť na toto miesto, ktoré som zblízka takmer nespoznal. V zmenšenom ľade bola jaskyňa oveľa väčšia a kratšia ako predtým a zreteľne bolo vidieť na druhú stranu, ktorá tesne susedí so skalnou stenou, z ktorej steká vodopád. Veľkým profilom a zmenšením dĺžky jaskyne sa stalo vnútro Eiskapelle dobre presvietené. Kým v roku 2012 a 2013 ľad pripomínal skôr snehové pole, po masívnom odtopení ľadu a odhalení oveľa starších častí ľadu sa zreteľne prejavili časti jasne modravé a modré s variabilnou priehľadnosťou ľadu. Počas novembrového výletu bolo na danú dobu v oblasti ešte stále výrazne teplo a preto aj stabilita jaskyne napriek neskorému dátumu bola nízka. Bežne sa vstup do tejto jaskyne javí ako najbezpečnejší práve na neskorú jeseň, keď nedochádza k tak výraznému topeniu ľadu, nehrozia lavíny a keď sa v suchom mraze pri ideálnych podmienkach topiaci ľad aspoň čiastočne zatmelí. V tomto prípade bolo takmer 10C a všade vnútri intenzívne tiekla voda. Občas sa ozval slabý praskot, čo neveštilo nič dobré. Po niekoľkých minutách vnútri zahrmelo a utekali sme von. Bol to desivý, dunivý zvuk, čo pripomínal búrku. Aj keď vtedy našťastie nedošlo k žiadnemu kolapsu, toto varovanie nám stačilo a dovnútra sme sa odvážili len na krátko a s veľkým premáhaním. Predpokladali sme, že vďaka vysokému stropu a malému ľadovcu sa celá stavba Eiskapelle rozpadne, ale na moje prekvapenie pri tohtoročnej návšteve ešte stála. Tento rok sa podarili 2 vstupy v časovom odstupe 2 týždne. Pri poslednom vstupe som si všimol veľké kolapsy ľadu na 3 miestach, ktoré 2 týždne predtým neboli. Každý z týchto kolapsov mohol predstavovať 2-3 tony padnutého ľadu, čo svedčí o vysokom nebezpečí v tejto jaskyni. Prilba by v takomto prípade určite nepomohla.
Na záver prinášame fotky prírody z okolia.
Masív Watzmann.
Hintersee.
Hochkalter.
Lesy nad Königssee.
Machové lesy a porasty v okolí.
Veľká vďaka za fotky a poskytnuté informácie patrí fotografovi Albertovi Russovi.
Viac jeho tvorby nájdeš TU.
Poznáš nejaké ďalšie zaujímavé miesto? Kontaktuj ma na [email protected]
