Postrach tehotných žien a ich ratolestí.
Po dlhšej odmlke pokračujeme s článkami o mytologických bytostiach Ázie, po démonoch z Japonska a Malajzie sa presunieme na Filipíny, kde za únosmi detí, vykradnutými hrobmi a mŕtvymi prvorodičkami stojí podľa legiend zákerné monštrum známe svojím neukojiteľným hladom po ľudskej krvi.
Aswang alebo Asuwang či Bal-Bal (v preklade zákerný démon) je mýtická kreatúra z filipínskeho folklóru (neobvykle) rozšírená vo všetkých regiónoch ostrovnej krajiny. Obzvlášť v západných oblastiach ako Capiz, Illo, Nehos a Bohol, kde je démonická žena miestnym obyvateľstvom nazývaná „Rako“. Španielski conquisidatori poznamenali, že Aswang patrila aj v 16. storočí medzi najobávanejšie mýtické tvory na Filipínach. Jej presný pôvod a históriu však nepoznáme, keďže populárne príbehy a definície sa líšia od konkrétneho regiónu alebo dokonca mesta. Táto skutočnosť sťažuje aj jej samotný opis, ktorý je niekedy dosť rozporuplný a hmlistý. Medzi jedinečné znaky Aswang však určite patrí schopnosť ľubovoľne meniť podobu. Behom dňa vyzerá ako obyčajný človek, tichý, hanblivý, majúci zväčša povolanie hrobára či mäsiara. Po západe slnka nadobúda telesnú formu rôznych zvierat, najčastejšie mačky, netopiera alebo psa. Podľa potreby sa môže prejaviť aj vo svojej typickej podobe ako ohavná, vychudnutá príšera s jedovatými tesákmi a veľkými krídlami. Tieto nemŕtve stvorenia opradené mnohými legendami boli pôvodne opisované ako pojedači mŕtvol. Sú veľmi rýchli a tichí. Určité druhy za cieľom vábenia potravy vydávajú rôzne zvuky - „Tik-Tik“ (meno bolo odvodené od vydávaného zvuku), ktorý klame aj svojím zovňajškom, je podľa povesti malý a tenký ako bambusový strom. „Bubu“, agresívny druh Aswanga, zase mätie svoje potenciálne obete zvukom sliepky. Známy je tiež „Wak-Wak“, ten na seba berie podobou vtáka, pričom za sebou ťahá spodnú časť svojho tela a vydáva pri tom neznesiteľný piskot.
Keď ich pocit hladu zastihne počas dňa, tajne sa vkrádajú do pohrebných siení alebo cintorínov, kde kradnú telá nebožtíkov, aby však ľudia nepojali podozrenia, zmiznuté mŕtvoly nahradia dvojníkmi vyrobenými z prírodných materiálov. Rozpoznať Aswanga v jeho ľudskej podobe je prakticky nemožné, keďže sa svojím zovňajškom a správaním prakticky nelíši od obyčajného človeka, pracuje, prejavuje emócie a ako jeden z mála démonov sa neštíti slnečných lúčov. Aby títo tvorovia na seba nepritiahli pozornosť, zo zásady neubližujú svojim susedom, Filipínčania preto často hovoria „Radšej Aswang ako zlodej“.
Jeden z typických príbehov o Aswangovi pochádza z roku 1960, kedy mladý pár z oblasti Illo s napätím očakával príchod svojho prvorodeného potomka. V týchto časoch filipínske ženy rodili tradične doma za pomoci pôrodnej babice (Hilot), ktorá bola prítomná aj pri žene Belene a zrode jej malého chlapčeka. Po náročnom, ale nakoniec úspešnom pôrode vošiel starostlivý manžel do miestnosti, aby vymenil zašpinené prestieradlá a uteráky. Na vlastné prekvapenie však zistil, že na nich nie je ani kvapka krvi. Keďže sa ale chlapcovi aj žene darilo veľmi dobre, nevenoval tomuto incidentu veľkú pozornosť. Teda aspoň na chvíľu. Hiliot naďalej navštevovala pravidelne oboch pacientov, pričom Belena bola z neznámych príčin zo dňa na deň bledšia a slabšia. Pôrodná babica tento jav obhájila slovami, že je to u prvorodičiek bežné. Manžel jej s čistým svedomím uveril, všetko sa však zmenilo vo chvíli, kedy jeho milovaná manželka zomrela spolu so svojím dieťaťom na anémiu. Vediac s kým majú nakoniec dočinenia, rozzúrení obyvatelia na čele s nešťastným manželom sa rozhodli démonickému Awangovi pomstiť. Bolo však príliš neskoro, monštrum si už dávno išlo hľadať novú obeť.
Aswang pociťuje najväčší hlad počas úplnku. Zameriava sa výhradne na srdce a pečeň, záľubu si našiel aj v pití ľudskej krvi a požieraní nenarodených detí priamo z maternice. Akonáhle sa totiž „zákerný démon“ dozvie o tehotnej žene v okolí, vkradne sa pod rúškom noci do jej príbytku a dlhým jazykom jej prerazí pupok až do maternice, odkiaľ vycicia z obete aj poslednú kvapku krvi. Dokonca aj v dnešných časoch, v zaostalejších filipínskych regiónoch môžeme naraziť na akúsi hliadku, ktorá chráni domy tehotných žien pred mytologickým stvorením. Tieto krvilačné bytosti sa čas od času vyžívajú aj v trápení a trýznení, keďže mnohokrát donútia svoju obeť vypiť ľudskú krv alebo zjesť pokazené vnútornosti. Rovnako ako upír, aj Aswang je náchylný na cesnak, soľ či náboženské premety (krucifix, ruženec, svätená voda). Smrteľnú ranu mu však môže zasadiť iba bič vyrobený z chvosta raje. Ďalšou, jednoduchšou možnosťou, je klasická dekapitácia. Problémy mu robia návštevy kostolov, pútnických miest či domácností, ktoré majú na dverách závesné zapáchajúce červeno-čierne koráliky (tie sa môžu dávať na ruku aj novorodencom a ich matkám).
Podľa príbehov môžeme démona spoznať pri pohľade do očí. Pokiaľ je váš odraz v jeho očiach dole nohami, je dotyčná osoba Aswang. Taktiež sa hovorí, že v blízkosti tohto monštra sa má ropa začať variť a vyvierať zo zeme. Ďalším znakom sú oči podliate krvou, keďže Aswang nepozná spánok a všetko podriadi svojmu nočnému lovu. Filipínsky upír hľadá potravu výhradne na vzdialených miestach, je zraniteľný hlavne počas dňa, pretože východom slnka stráca svoju nadľudskú silu. Keď sa ľudia dozvedia o Aswangovej identite, sú cielene lovení a brutálne zabíjaní. Mnoho ľudí verí, že pokiaľ sa upír ožení s človekom, ten sa po svadobnej noci stane rovnako krvilačnou beštiou. Aswangovia sa môžu reprodukovať iba zriedka. Počas lovu sa zamilovaný pár rozdeľuje a pokračuje v samostatných smeroch, keďže démoni nemajú radi, keď sa o svoje jedlo musia deliť.
Aswang je bezpochyby jedno z najdesivejších a najpopulárnejších monštier filipínskeho folklóru. Už od nepamäti sa o tomto démonovi rozprávali príbehy, písali knihy, natáčali celovečerné filmy i náučné dokumenty. Bytosť sa napríklad objavila v tretej sérií GRIMM či vo filme Tiktik: The Aswang Chroncles z roku 2012. Jeden z prvých filmov s touto tematikou niesol názov The Unearthing a vyslúžil si v roku 1994 vlnu pozitívnej kritiky. V zahraničných snímkach bohužiaľ býva podoba krvilačného démona mnohokrát chybne chápaná a interpretovaná. Počas návštevy Filipín sa tak vyhýbajte túlavým psom a temným bočným uličkám, tento vypočítavý démon sa totiž nezakráda nocou sám. Ale o tom až v budúcom článku.
