Sú všetky tie horory podľa skutočnej udalosti naozaj skutočné, alebo len prikrášlené?
Spokojne si sledujeme film uvelebení s miskou popcornu na mäkkom gauči, keď nám odrazu počas úvodných titulkov víťazoslávne zasvieti vyhlásenie, že film bol natočený podľa skutočnej udalosti. Pokiaľ sme v ten deň siahli po strašidelnom filme, o noc plnú paranoidných myšlienok a strachu aj z najjemnejšieho zvuku máme postarané. Sú však obavy o narušenie našich pokojných životov temnými silami, démonmi a šialenými vrahmi oprávnené, alebo americkí režiséri reálne príbehy nafúkli a namaľovali na čierno? Pozrime sa teda na skutočné príhody skrývajúce sa za piatimi známymi horormi.
Nočná mora z Elm Street (1984)
Klasika, ktorá sa hrdo zapríčinila o nespočet bezsenných nocí tínedžerov osemdesiatych rokov. Freddy Krueger, zosobnenie nočnej mory, predsa nikdy nespí, prikradne sa do snov vyvolených amerických tínedžerov a nepustí ich zo svojich pazúrov, až kým nebude po celom pľaci striekať umelá krv.
Nestarnúca sága bola inšpirovaná osemnástimi úmrtiami laoských imigrantov z roku 1981, o ktorých sa režisér (áno, rež je o Wesovi Cravenovi) náhodou dočítal v novinách. Chlapíci (a slečna) mali spoločnú príčinu smrti, všetci boli vydesení nočnou morou doslova až na smrť, pričom žiaden z nich nemal vážnejšie zdravotné problémy. Vedci samozrejme hneď začali hľadať čo najzložitejšie vysvetlenia, prietrž diagnóz však zastavili samotní Laosania. Obete totiž patrili do skupiny laoských Hmongov praktizujúcich šamanizmus. Nie nadarmo sa hovorí, že za všetkým hľadaj ženu, chudákov pánov a jednu ženu totiž o život pripravil démon Dab Tsuam v podobe mimoriadne škaredej ženy. Táto potvora si sadne na hruď obete a veselo si ju dusí. Tak či onak, snímka šikovne ukradla motív Laosanov zomierajúcich v dôsledku vyčíňania škaredého ženského démona, ktorého len pretransformovala do podoby Freda Kruegera. Prirodzene však žiaden skutočný Krueger nepobieha medzi snami tínedžerov, takže pokiaľ nie ste laoský šamanista, môžete si aj naďalej vychutnávať ničím nerušený spánok.
3:15 zomrieš! (2005)
Na jeseň roku 1974 polícia obdržala telefonát z Amityville na Long Islande, kde bola vyvraždená celá rodina DeFeovcov. Jediný preživší následne priznal, že ho hlasy z domu priviedli k vraždeniu. O rok nato sa do domu nasťahuje nová nič netušiaca rodinka. Ako to však v podobných filmoch chodí, žiadne temné tajomstvo neostane dlho zahalené.
Tvorcovia snímky tentoraz úplne kašľali na cenzúru alebo zmenu mien, rodina DeFeovcov totiž naozaj obývala skutočný dom v doposiaľ pokojnom mestečku Amityville a neslávne ho preslávila. Páchateľ DeFeo junior sa však k činu sprvu priznať nechcel, koho by predsa lákala predstava stráviť zvyšok života v chládku? Jeden z policajtov však začul jeho výmenu názorov s dedom a netrvalo dlho, kým DeFeo dostal zaslúžený trest.
Môžeme si teda odškrtnúť zhodu mien filmových a reálnych postáv, rovnako aj miesto činu a zápletku, všetko do seba teda krásne zapadá. Pravdou je, že kauza Amityville je sama o sebe natoľko desivá, až ju ani americkí režiséri nezvládnu ešte viac vyšperkovať. Predstava syna, ktorý vyvraždí celú svoju rodinu v spánku je mrazivejšia než typický aljašský deň. Navyše, keď ho k spáchaniu činu viedli neznáme hlasy nahovárajúce mu, že sa ho rodina chystá zavraždiť, tak DeFeo nezaháľal a rozhodol sa ich ako správny súťaživý typ predbehnúť, a to presne o 3:15 v noci. Hoci si mohol vymyslieť lepšiu a menej vražednú disciplínu.
Rovnako je pravdou, že sa do domu po DeFeovom vyčíňaní nasťahovala pokojná rodinka Lutzovcov. Rodičia museli byť zrejme flegmatickí liberáli, keďže im vraždy DeFea (za ktoré chlapík dostal šesťkrát doživotný trest) nebránili v kúpe. Je pravdou, že v sedemdesiatych rokoch neboli hororové filmy veľmi rozšírené, a tak rodinke nenapadlo, že v dome môže strašiť. Pokles teploty, nevysvetliteľné zvuky a fiktívny kamarát ich najmladšej dcérky, čo patrí k ďalšej podobnosti s filmom, rodinu začali rýchlo desiť, a tak si zavolali manželov Warrenovcov, Lorraine ako známe médium a Eda ako jediného exorcistu-nekňaza uznávaného katolíckou cirkvou. Boli zhotovené fotografické snímky, na ktorých hrdo kraľoval duch v podobe jedného zo zavraždených. Rodina samozrejme dom opustila a dnes je Amityville známou senzáciou. Raz ho navštívila veštkyňa, ktorá odrazu začala hovoriť neznámym jazykom a údajne sa rozprávala s Indiánom pochovaným na pozemku. A bonbónik na záver: Lutz chcel žalovať tvorcov filmu, pretože podľa jeho slov nesfilmovali ani štvrtinu hrôzy, ktorá sa v dome stala. Iróniou je, že zomrel v deň súdneho pojednávania a jeho manželka v dobe počas nakrúcania filmu. Náhoda?
Texaský masaker motorovou pílou (2003)
Známy Leatherface nemilosrdne mučí a vraždí svoje obete pomocou vernej priateľky v podobe motorovej píly, len aby si mohol na tvár čapnúť ich kožu, keďže veľa krásy mu do vienka nadelenej nebolo. Filmový dej však nebol inšpirovaný žiadnym týpkom pobiehajúcim po Texase s pílou, ale Edom Geinom žijúcim a najmä vraždiacim v päťdesiatych rokoch až vo Wisconsine. Polícia na statku patriacom vyššie menovanému podivínovi našla nielen mŕtvu ženu zavesenú dole hlavou, ale aj rôzne poodrezávané časti tela, z ktorých si pán so zjavne nevšedným zmyslom pre umenie vyrábal masky. Pre ilustráciu načrtneme len opasok z bradaviek a tienidlo na lampu z kože ľudskej tváre, aby ste dnes zvládli akékoľvek jedlo bez depresívnych myšlienok. Gein bol obvinený aj z nekrofílie a samozrejme z vrážd a jeho príbeh je ešte desivejší, než vyčíňanie jeho sfilmovanej postavy. Režisér sa teda od reality mierne odklonil, najmä čo sa týka miesta vyčíňania skutočného vraha, ale taktiež filmovému hrdinovi prirobil ako jeho neoddeliteľnú súčasť motorovú pílu. Nie je však preukázané, že by Gein vlastnil podobnú hračku, ktorou by svoje obete zneškodňoval.
V zajatí démonov (2013)
A znovu manželia Warrenovci, no tentoraz priamo spomenutí vo filme opisujúcom udalosti z harrisvillského domu plného démonov, ktorí týrajú práve nasťahovanú rodinku. Bez zbytočných hádok môžeme zhodnotiť, že Ed a Lorraine boli v snímke vykreslení v rámci možností autenticky. Rovnako sme na tom aj so skutočným príbehom rodiny Perronovcov, taktiež bez servítky presne pomenovanou vo filme. Po nasťahovaní boli členovia rodiny svedkami klasických hrátok duchov ako zvláštne zvuky, nezvyčajný chlad a pohybujúce sa predmety, preto si na pomoc zavolali manželské duo. Ostrieľaní Warrenovci rýchlo vypátrali hlavnú príčinu paranormálnych javov, a to Bathshebu Sherman, čarodejnicu a vrahyňu detí, čo sa režisérovi podarilo tiež celkom pekne vystihnúť, pokiaľ si odmyslíme jumpscares spojené s obávanou pivnicou, kde sa slečna promenádovala. Žiaden filmový exorcizmus však vykonaný nebol a rodina len poslušne dom opustila a okrem Bathsheby tam zanechala aj mnoho iných nepokojných duší, ktoré boli pozostatkami neblahej minulosti domu, medzi ktoré patrili rôzne umrznutia a samovraždy. Ako teda sami môžeme vidieť, populárny režisér James Wan nám hrozivú minulosť Perronovcov priblížil až na drobné odchýlky podľa skutočných udalostí.
Bonus: Temná voda (2005)
Snímka Waltera Sallesa nám predstavuje fantastickú Jennifer Connelly v úlohe čerstvo rozvedenej mamičky päťročnej dcérky, s ktorou sa presťahovali do rozpadnutého bytu v snahe začať nový život. Čo však čert nechcel, Connelly má okrem zničenej psychiky aj zničený byt vodou zatekajúcou z prázdneho bytu nad nimi, ktorý im obom rozpúta v živote peklo. Na záver tu máme film, ktorý vošiel do kín 8 rokov pred tým, než sa niečo podobné stalo aj v skutočnosti. Mrazivá náhoda, čo myslíte?
Reč je o príbehu kanadskej študentky Elisy Lam, cestujúcej pobrežím západnej Ameriky, ktorá náhle zmizla v januári 2013. Jej posledný pobyt bol hlásený v hoteli Cecil, známom mnohými samovraždami, vraždami a paranormálnymi aktivitami. Nuž, slečna si vedela správne vybrať, kde stráviť poslednú noc svojho života. Po devätnástich dňoch od jej zmiznutia bola náhle objavená v hotelovej cisterne po tom, ako sa mnoho hostí sťažovalo na nízky tlak vody a jej zlú chuť. Nájdenie mŕtvej a nahej Elisy vo vode im náladu určite nezlepšilo, rovnako ani prezretie záznamu z hotelového výťahu, na ktorom je študentka videná poslednýkrát pred smrťou, ako paranoidne vbehne do výťahu a postláča všetky gombíky. Vyzerá, akoby sa pred niekým skrývala, pričom následne vyjde na chodbu a jej výrazné gestá naznačujú, že sa rozpráva s kýmsi voľným okom neviditeľným, akoby bola pod vplyvom drog, ktoré však počas pitvy neboli preukázané. Dialóg s neviditeľným priateľom môžeme zvaliť na diagnostikovanú bipolárnu poruchu, no ako sa útla slečna sama dostala do obrovskej zamknutej cisterny, odkiaľ má kľúče len personál a ešte za sebou ťažké dvere zvládla zavrieť a zamknúť?
Meno dievčatka inšpirované názvom hotelu, polorozpadnutá desivá budova a utopená žena v cisterne nám priamo prstom ukazujú na Elisin dosiaľ nevyriešený prípad. Čo sa však týka mladej mamičky v podobe lady Connelly a jej rozkošnej dcérky, ide o číru fikciu. Filmové spracovanie nám však spolu s realitou prináša dôležité ponaučenie. Vybrať si správne miesto na prenocovanie s pokojnou minulosťou, aj keď o pár dolárov drahšie, nám podľa všetkého dokáže zachrániť život. Tomuto prapodivnému prípadu sme sa dávnejšie venovali aj v samostatnom článku.
Dúfame, že ste sa dozvedeli niečo nové. Ak máte záujem o ďalšie podobné príbehy, do komentárov môžete napísať, akým hororom podľa skutočných udalostí sa máme venovať nabudúce.
